Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

samostatný príd.

1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa

2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo

3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ

4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;

samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;

samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
samostatný; samostatne prísl.; samostatnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatnýosobitnýhovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodomizolovanýosamotenýodlúčenýodtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od svetanespojitýodb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvokseparátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovorymenej vhodné zvláštny


osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklóroriginálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej dobyprvotnýprvýkniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodinyprapôvodnýkniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyknajstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydliedomácidomorodýodb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Amerikyírečitýrýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov

2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúcipredošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšiebývalýminulýstarý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľzvyčajnýzaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto

3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielodomáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbousamostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dieloneprevzatýneprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýlneodvodený: pôvodný, neodvodený význam slovasvojráznysvojskýosobitýhovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely


samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občannezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajinyslobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľsuverénnyzvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vládaautonómnysamosprávnysvojbytnýsamobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvoosamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkovoddelenýosamostatnenýseparátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článkusólovýhovor. neskl.: extrasólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sakomenej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3


sólový 1. ktorý je určený pre jedného, pre sólistu (obyč. v hudobnom, divadelnom umení, v športe a pod.) • sólistickýsólo (neskl.): sólová, sólistická hra; sólistický, sólo part; sólo zostavasamostatnýjednotlivý: samostatné, jednotlivé výstupy spevákov

2. p. samostatný 2


špeciálny 1. ktorý má vymedzené al. obmedzené funkcie, presne určený cieľ, účel: špeciálne laboratóriá, špeciálna činnosťsamostatnýosobitný (vyčlenený spomedzi ostatných, určený iba na danú vec): na súkromnú korešpondenciu má samostatný, osobitný fascikel; špeciálna, osobitná skrinka na úschovu prístrojazvláštny: zvláštne školenie, zariadenie; zvláštna vojenská jednotka, vhodnejšie osobitná vojenská jednotkamimoriadnyhovor. extra: mimoriadna zásielka liekov; nevenovali problému nijakú mimoriadnu, extra pozornosťpatentnýdózický (o špeciálnej zámke)

2. ktorý je niečím príznačný, ktorý sa vymyká spomedzi iných al. ostatných • zvláštnymimoriadny: špeciálny, zvláštny talent kriminalistu; riešiť špeciálny, zvláštny, mimoriadny prípad; mimoriadna cenanevšednýnetradičný (doteraz nezaužívaný, nepoužívaný): nevšedný, netradičný spôsob prípravy známeho jedla; sukňa ušitá zo špeciálneho, nevšedného, netradičného materiáluvyberaný (veľmi dobrej akosti): vyberaný tovar, vyberané jedlá


voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

samostatný príd.

1. spoliehajúci sa na vlastné sily a schopnosti, konajúci bez cudzej pomoci: s. človek; s. pracovník; s-é dieťa; Ja som samostatná, mám o všetkom svoje pochopy. (Vaj.)

2. prebiehajúci, vykonávaný, uskutočnený bez cudzej pomoci, rady, vzoru, pôvodný, originálny: s-é myslenie, s. úsudok: s-é konanie, s-á práca, s-é dielo; s-é umenie;

3. nezávislý, slobodný (najmä politicky al. hospodársky): s. štát, národ; s. národný život; Chcel by byť samostatným stolárom (Gab.) mať vlastnú dielňu. Kázal mu dobrým, samostatným gazdom pri daniach nechať reštanciu (Vaj.) samostatne hospodáriacim; s. remeselník, živnostnik, obchodník; s. roľník; s. podnikateľ; s-é podnikanie;

4. existujúci oddelene, nezávisle od iných vecí al. javov, dajúci sa rozlíšiť, tvoriaci osobitný celok, osobitný: s-á veda ktorá nie je iba čiastkovou disciplínou al. pomocnou náukou; s-á existencia niečoho; tvoriť s. celok, útvar; s-á kniha, s. spis; s. diel, s-á časť niečoho; s-á kapitola; s-á obec; s. vývin; s-é slovo majúce vlastný význam samo osebe; s. pojem; Štúr, Hodža a Hurban dávajú základ samostatnej literatúre slovenskej. (Vlč.) Stanica žije svojím samostatným životom. (Vám.)

5. lepšie osobitný, jednotlivý: písmená na samostatných klávesoch osobitných, jednotlivých; podať s-é odvolanie osobitné; každý kus tvorí s. predmet osobitný;

samostatne prísl.

1. bez cudzej pomoci, vlastnými silami, nezávisle: s. pracovať, s. konať, s. si počínať; s. rozhodovať o niečom; s. žiť, s. myslieť; samostatne vytvorená koncepcia (Vaj.); s. hospodáriaci roľníci;

2. lepšie osobitne, jednotlivo, osve: s. skúmať každý jav osobitne; s. vymedzený pojem osobitne; s. namontovaný prístroj osobitne; báseň vyšla samostatne osobitne, osve; s. balený výrobok jednotlivo, osobitne;

samostatnosť, -ti ž.

1. spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti: umelecká s., priúčať dieťa s-i; Mierniť som musela ten pud k samostatnosti. (Vans.) Zachcelo sa jej ukázať ženskú samostatnosť. (Jes-á)

2. nezávislosť, sloboda: štátna, národná, politická s; hospodárska s.; vyhlásenie s-i; nadobudnúť, stratiť štátnu s.

Morfologický analyzátor

samostatný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) samostatný; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatného; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(dvaja) samostatní; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatných; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jeden) samostatnejší; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejšieho; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(traja) samostatnejší; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejších; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jeden) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejšieho; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(štyria) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejších; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) samostatný; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatný; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(tri) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jeden) samostatnejší; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejší; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(štyri) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jeden) najsamostatnejší; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejší; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(tri) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


ženský rod

(jedna) samostatná; (bez) samostatnej; (k) samostatnej; (vidím) samostatnú; (o) samostatnej; (so) samostatnou;

(dve) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jedna) samostatnejšia; (bez) samostatnejšej; (k) samostatnejšej; (vidím) samostatnejšiu; (o) samostatnejšej; (so) samostatnejšou;

(dve) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jedna) najsamostatnejšia; (bez) najsamostatnejšej; (k) najsamostatnejšej; (vidím) najsamostatnejšiu; (o) najsamostatnejšej; (s) najsamostatnejšou;

(tri) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;


stredný rod

(jedno) samostatné; (bez) samostatného; (k) samostatnému; (vidím) samostatné; (o) samostatnom; (so) samostatným;

(dve) samostatné; (bez) samostatných; (k) samostatným; (vidím) samostatné; (o) samostatných; (so) samostatnými;


(jedno) samostatnejšie; (bez) samostatnejšieho; (k) samostatnejšiemu; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejšom; (so) samostatnejším;

(dve) samostatnejšie; (bez) samostatnejších; (k) samostatnejším; (vidím) samostatnejšie; (o) samostatnejších; (so) samostatnejšími;


(jedno) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejšieho; (k) najsamostatnejšiemu; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejšom; (s) najsamostatnejším;

(dve) najsamostatnejšie; (bez) najsamostatnejších; (k) najsamostatnejším; (vidím) najsamostatnejšie; (o) najsamostatnejších; (s) najsamostatnejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

samostatný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor