samohláska -y -sok ž. lingv. hláska znejúca ako tón: krátka, dlhá s., vysloviť s-u;
samohláskový príd.: s. systém
samohláska, -y, -sok ž. lingv. hláska ľudskej reči, vznikajúca chvením hlasiviek a modifikovaná v ústnej al. nosnej dutine ako tón, obyč. nositeľ slabiky: tvrdé, mäkké samohlásky, dlhé, krátke s-y;
samohláskový príd.: s. systém, s-é skupiny
(jeden) samohláskový; (bez) samohláskového; (k) samohláskovému; (vidím) samohláskového; (hej) samohláskový!; (o) samohláskovom; (so) samohláskovým;
(štyria) samohláskoví; (bez) samohláskových; (k) samohláskovým; (vidím) samohláskových; (hej) samohláskoví!; (o) samohláskových; (so) samohláskovými;
(jeden) samohláskový; (bez) samohláskového; (k) samohláskovému; (vidím) samohláskový; (hej) samohláskový!; (o) samohláskovom; (so) samohláskovým;
(štyri) samohláskové; (bez) samohláskových; (k) samohláskovým; (vidím) samohláskové; (hej) samohláskové!; (o) samohláskových; (so) samohláskovými;
(jedna) samohlásková; (bez) samohláskovej; (k) samohláskovej; (vidím) samohláskovú; (hej) samohlásková!; (o) samohláskovej; (so) samohláskovou;
(dve) samohláskové; (bez) samohláskových; (k) samohláskovým; (vidím) samohláskové; (hej) samohláskové!; (o) samohláskových; (so) samohláskovými;
(jedno) samohláskové; (bez) samohláskového; (k) samohláskovému; (vidím) samohláskové; (hej) samohláskové!; (o) samohláskovom; (so) samohláskovým;