samočinný príd.
1. dejúci sa bez pomoci, pričinenia človeka, samovoľný, živelný: s. vývin, s-á kontrola, s. regulátor výroby; s. pohyb (napr. vody, rastlín);
2. vykonávajúci nejaký pohyb alebo činnosť bez ľudskej práce, poháňaný vlastnou silou al. mechanizmom, automatický: s. stroj, s-é zariadenie; tech. s. počítač, s-é návestie, s-é čistenie; s. vypínač (prúdu), s-á brzda, s-á telefónna ústredňa; poľnohosp. s-é napájadlo; ban. s. obeh vozíkov samospádna doprava vozíkov na okružných koľajach; voj. s-é zbrane automaticky sa nabíjajúce al. opakujúce výstrely: s-á puška, pištoľa;
samočinne prísl.
1. bez pričinenia, pomoci niekoho, samovoľne, mimovoľne: Obrátili sa samočinne ku schodom. (Fr. Kráľ) Obracali hlavy samočinne na severovýchod. (Heč.) [Výraz] splynul akosi samočinne z úst (Štef.) Dvere sa zavrú samočinne. (Ráz.) Všetko zlé ustupovalo pred ním akoby samočinne. (Min.)
2. bez zásahu človeka, automaticky: stroj pracuje s.; s. zaznamenávať (napr. teplotu, tlak) o prístroji; priechody sa čistia s.; [Koše] samočinne letia po výťahu. (Jil.);
samočinnosť, -ti ž.
1. automatickosť, mechanickosť, ponechanie na živelný vývin: Obchod, ktorý šiel so skvelou samočinnosťou, začal viaznuť. (Gráf); ponechať niečo náhode a s-i; nespoliehať sa na s. v plnení plánu;
2. zastar. samostatná činnosť: Chce povzbudiť národ k samočinnosti. (Vaj.)