samec -mca mn. N a A -e m. živočích mužského pohlavia: s. ryby, sovy, kozy;
pren. pejor. živ. mn. -i prepiato zmyselný muž;
samček -a mn. N a A -y m. zdrob.;
samčí príd.: s-ie orgány, bunky; bot. s. kvet majúci iba tyčinky
samec samca pl. N samci m. (muž)
samec G a A samca pl. N a A samce A hovor. i samcov m. (zviera)
samec, -mca, mn. č. -mci/-mce m. živočích mužského pohlavia: Lastovička sedí doma a samec vyletuje zbierať mušky. (Jes.); s. sovy, myši, včely; Do daru poslal pár turov, samca a samicu. (Škult.);
pren. pejor. o zmyselnom, chlipnom mužovi: Kmásala ním horúčka korheľa a samca. (Jil.);
samček, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. nedospelý samec al. samec menších zvierat a hmyzu
samec m živočích, príp. rastlina mužského pohlavia: pry oczimowj zustawa drobneho dobytka gakozto gedna samice a 1 samiecz (OČOVÁ 1635); nebo ne každy (kozel), ktery se trefil, gest obetowany, ale musel byti samec bez posskwrny (SP 1696); brotan anebo božie drewce, drewinka dwogy gest, samec a samica (HL 17. st); conjugus: samec a samica v gednem stawe žjgjcy (KS 1763); mulica gest howado od kobili a osla splodene, gest pak obogj rodu samec a samica (PR 18. st); samcov(ý) príd privl samčí: s prworozenych owec, ktere se rodá w stádách a w owcách twych, čokoliw gest pohlawá samcowého, poswecowat budess Panu Bohu twému (KB 1757); maritus: samcowy (KS 1763); gegjch (priadok morušových) prjrozenost muže se poznati, nebo samcowa gulečka podluhowasta a končita gest (BiN 1799); samečný príd týkajúci sa samca: (baranom) mnohokráte messtek, ano y ud samečni a zadna strana welice napuchne; (VOv 1779); samček [-m(e)č-] dem: lítajíc se točím co ptáčik herdlička, kterážto když stratí milého samečka, vždycky pri ceste sedá (ASL 1603-04); srna, gegjžto samček gest mladý srnecz (KoB 1666); masculus: samček (DSL 18. st)