sadať sa, -á, -ajú nedok. (o niektorých tekutinách) zrážať sa, tuhnúť: mlieko sa sadá, krv sa sadá; huspenina, rôsol sa sadá;
dok. sadnúť sa
sadať (si) [nár. i sedať (si)], -á, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i kam) zaujímať sediacu polohu, chystať sa sedieť, sadnúť: s. (si) na stoličku, na zem, za stôl, do lavice; Deti sadajú na trávnik. (Fr. Kráľ) Prosím, sadať za stôl! (Švant.) volanie k jedlu; s. (si) k niečomu (napr. k učeniu) začínať niečo robiť; U Jonášov sadali k obedu (Laz.) začínali obedovať. [Žena] sadá k dojeniu. (Tim.) Sadám si k šoférovi. (Tat.) Gazdiná si sadá proti nemu na kus reči. (Tat.) Jej úzka topánočka blysla sa spod šiat pri sadaní. (Vaj.); pren. hovor. slnko sadá zapadá;
2. obyč. sadať (na čo, do čoho i bezpredm.) nasadať, vysadať na nejaký dopravný prostriedok: s. ná voz, na koňa, na vlak, na auto, do vlaku, do auta, do sedla; Sadali sme do kočov. (Taj.)
● s. na vysokého koňa robiť niečo, na čo sily, prostriedky nestačia;
3. obyč. sadať (kam i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spúšťať sa na niečo pri lete, usádzať sa niekde: Sadal ti na nos sršeň. (Švant.) Komáry dievkam na nosy sadajú. (J. Kráľ) [Vrabčiak] sadá na ploty. (Jaš.)
● s. niekomu na lep nechávať sa niekým klamať; vrana k vrane sadá (porek.) rovnakí ľudia sa vyhľadávajú, držia spolu;
4. len nezvratné sadať (na čo, kam i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) pomaly klesať dolu a usadzovať sa na povrchu niečoh, pokrývať niečo: prach sadá na nábytok; Perie sadalo na perinu. (Tomašč.) Dym, prach, zvyšky uhlia sadajú na pôdu. (Vans.) Pot úzkosti mu sadá na spánky (Al.) vyráža. Na stromy sadá hmla. (Pláv.); pren. Na Ráztoky sadal jarný večer (Urb.) zvečerievalo sa. Beznádejnosť sadala na naše srdcia (Hruš.) zmocňovala sa nás. Mrákavy sadajú na jeho dušu (Al.) zmocňuje sa ho smútok. Na líce mu sadali zreteľné znaky slaboty (Hor.) objavovali sa. Do očí prosebníkov sadali ohníky nádeje (Urb.) v očiach sa im objavovala nádej. Na tvár mu sadá priateľský úsmev (Fr. Kráľ) začína sa usmievať.
5. len sadať (na čo i bezpredm.) klesať na dno (o látkach ťažších ako voda): hlina, piesok sadá na dno (vo vode) klesá, usadzuje sa na dne;
6. len sadať klesať, prepadávať sa: Mäkká pôda sadala nižšie a nižšie. (Sev.);
dok. sadnúť (si)
sadnúť sa, -ne, -nú, -dol (dok.) (o niektorých tekutinách) zraziť sa, stuhnúť: krv sa sadla, mlieko sa sadlo; huspenina sa sadla, rôsol sa sadol;
nedok. sadať sa
sadnúť (si), -ne, -nú, -dol dok.
1. (bezpredm. i kam) zaujať sediacu polohu, posadiť sa: s. (si) na stoličku, na lavicu, za stôl, do lavice, do fotela; s. (si) niekomu na kolená, do lona; s. si na svoje miesto; Sadne si zvedavo na posteli. (Heč.) Po obede sadli pod smrek. (Kuk.) [Jaroš] sadol k stolíku. (Vaj.) K jej (matkiným) nohám nesadnem. (Rúf.); s. si k stolu, k obedu, k večeri, k jedlu začať jesť; Keď si už sadol k mise, bolo mu málo za desiatich (Tomašč.) keď sa pustil do jedenia; s. si k niečomu (napr. k práci, k stroju, k učeniu) začať niečo robiť, pustiť sa do práce: Stará mať si sadla k svojej robote. (Janč.) Sadla som si ku knihe (Bedn.) začala som čítať. Jedného dňa si sadol a označil istý druh literatúry ako „písačky“ (A. Mat.) dal sa do práce. Sadol si za volant (Min.) zaujal miesto šoféra. Páni sadli ku kartám (Vaj.) začali hrať. Žofka si sadla k matke. (Jégé) Sadol si proti nemu [agentovi] na lavičku. (Vám.) Sadni si u nás. (Kuk.) Starší nedajú im [hudcom] sadnúť a rozkážu húsť (Taj.) nedovolia im odpočívať; hovor. s. si niekam, ísť si niekam s. posedieť si, obyč. v kaviarni ap.: Za ten čas si môže sadnúť niekde na pivo. (Laz.); pren.: Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre (Chal.) panuje krivda; hovor. Slniečko sadlo za hory (Tat.) zapadlo.
● Kto na dve stoličky sadá, obyčajne na zem sadne (prísl.) vypočítavosť sa nemusí vyplatiť.
2. usadiť sa niekde: (Arizátori) si mohli sadnúť na židovské majetky (Jaš.) zmocniť sa ich; s. si do hotového prísť bez práce k dobrému postaveniu; Sadne do najkrajšieho sedenia v obci. (Kuk.) Sadol na cudzie (Tim.) zmocnil sa cudzieho majetku. Ledva sadol do fary ... (Tim.) dostal faru. Bol som zaľúbený. Dcéra advokáta sadla mi do srdca (Kuk.) zaujala moje srdce.
3. hovor. (na koho) začať prenasledovať, trápiť niekoho: [Profesor] si na mňa sadol a strpčoval život. (Jégé)
4. obyč. sadnúť (na čo, do čoho) nasadnúť na nejaký dopravný prostriedok, nastúpiť, vysadnúť: s. na voz, do koča, na vlak, do vlaku, do auta, na loď; Sadol na železnicu (Škult.) odcestoval. Sadli sme do kupé na splitskej železničnej stanici. (Kuk.); s. na koňa
● s. do sedla získať prevahu nad niekým: Ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bod.) Vie viesť šerm rozhovoru, pri ktorom ide o to, kto komu sadne na kobylku (A. Mat.) kto získa prevahu, vyhrá nad niekým.
5. obyč. sadnúť (na čo i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spustiť sa na niečo pri lete, usadiť sa niekde: Na plešinu mu (náčelníkovi) sadla mucha. (Krno) Človek nevie, kde sadnú roje. (Tim.) Vrabčiak sadol na peň. (Šteinh.)
● hovor. s. niekomu na lep nechať sa niekým oklamať, prekabátiť, naletieť niekomu; niečo mu sadlo na nos hnevá sa, urazil sa pre niečo: Chodia [nafúkaní] ako sud, keď im niečo na nos sadne. (Kuk.) Pýcha jej sadla na nos (Skal.) spyšnela.
6. len nezvratné sadnúť (na čo i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu niečoho, pokryť niečo: Na konáre sadla osuheľ. (Fig.) Na hory sadnú daždivé mračná. (Ráz.); rosa sadla na trávu; Tiene (oblakov) sadli na Jablonovo. (Vaj.) Spara sadla na ňu [Julku] v nevetranej komore. (Laz.); pren.: Večer tichý sadol na svet (Hviezd.) zvečerilo sa. Na chalupu sadla noc (Jaš.) nastala noc. Sen mu nechce sadnúť na oči (Kuk.) nemôže zaspať. Na dušu jej sadol mrak (Jaš.) zosmutnela. Strach jej sadol na tvár (Hor.) bolo jej vidno strach na tvári. Do očú Černovského sadol vzdor (Urb.) oči nadobudli výraz vzdoru. Trpký úsmev sadol mu na pery. (Vaj.) Tajomný cit sadne na srdce človeka (Kal.) zmocní sa ho. Umienil si, že skape hladom. Ale na piaty deň mu to sadlo na mozog (Jaš.) pomiatol sa od hladu.
7. (na čo i bezpredm.) klesnúť na dno (o látkach ťažších ako voda), usadiť sa na dne: Chrobáky vyplávajú na povrch, kamienky sadnú na spodok. (Záb.); loď sadla na dno narazila na plytčinu;
8. klesnúť, znížiť sa: sadnutie klenbovej konštrukcie; zem, pôda sadla klesla, prepadla sa nižšie; (Nakysnuté cesto) sa nesmie miešať, aby nesadlo (Vans.) nekleslo.
9. hovor. (komu i bezpredm.) byť dobre umiestený; hodiť sa, pristať: Úder nesadol (Jaš.) nezasiahol, nedoľahol. Vybral si ten (frak), ktorý mu sadol najlepšie. (Zgur.); nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sadne;
nedok. k 1-8 sadať (si)