sadlo, -a str.
1. druh živočíšneho, obyč. jedlého tuku: topené bravčové s., husacie s., tulenie s.; Hlavu mu namazal medvedím sadlom. (Hor.); vlasy sadlom vymastené (Vaj.); hovor. žart. potrieť niečo komárím s-om ktoré nejestvuje (o niečom. na čo netreba lieku);
2. vrstvy usadeného tuku u tučného človeka (i u niektorých zvierat), tučnota: okrúhle, sadlom poprerastané telo (Al.); Gojerka je rozkysnutá, silno obložená sadlom. (Švant.) Nadul si sadlom obložené prsia. (Fig.) Matej je mocný, ide do sadla (Vaj.) tučnie; pren.: Od blahobytu usadzuje sa mu sadlo na mozog (Vám.) duševne lenivie. Ich cítenie obrástlo sadlo (Bod.) v blahobyte prestali byť ľudskí. Ešte si nežiadam, by srdce moje sadlom už zarástlo (Smrek) aby som v blahobyte, v pohodlí stratil cit a vášeň.
● zaväzovať s. odpočívať po jedle, obyč. po obede; Notár viazal si sadlo spánkom. (Ondr.) Kde je sadlo, tam je snadno (porek.) o blahobyte;
sadlový príd. obrastený sadlom, tučný: s-é väzy (Sládk.); s-é brucho (Zgur.);
sadielko i sadielce, -a str. zdrob. expr.: Okrúhly chlapík s tváričkou podliatou sadielcom. (Taj.)
salmonela, -y, -nel ž. biol. rod baktérií spôsobujúcich týfus;
salmonelový príd.: s-á nákaza sa salo, -a str. nár. sadlo: Na ľadvy psieho sala. (Stod.); hadie s., vranie s. (Hviezd.); funtík sa sala (Kuk.)