Slovenské slovníky

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

sadlo -a -diel s.

1. živočíšny tuk: hovädzie, kačacie s.

2. usadený tuk na tučnom človeku: s-om pokryté telo

● expr. zaväzovať s. odpočívať po jedle; obrastať s-om lenivieť;

sadlový príd.;

sadielko, sadielce -a s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

sadlo ‑a ‑diel s.; sadlový

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

sadlo -la s.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)

sadlo p. tuk, slanina

slanina podkožná tuková vrstva ošípaných, ktorá sa používa na prípravu pokrmov al. na jedenie: údená slanina, opekať slaninu • sadlo (tuková vrstva na tele živočíchov i ľudí) • subšt. špek

tuk mastná organická látka obsiahnutá v živočíšnom tele al. v niektorých rastlinách: rastlinné tuky, mäso prerastené tukom • sadlo (živočíšny tuk): kačacie sadlo • loj (živočíšny tuk, najmä hovädzieho dobytka): hovädzí, baraní loj • mastnota: zbaviť mäso mastnoty • masť (živočíšny tuk získaný škvarením): chlieb s masťou • slanina (bravčový podkožný tuk, expr. tuk vôbec): na bruchu má vrstvu slaniny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

sadlo, -a str.

1. druh živočíšneho, obyč. jedlého tuku: topené bravčové s., husacie s., tulenie s.; Hlavu mu namazal medvedím sadlom. (Hor.); vlasy sadlom vymastené (Vaj.); hovor. žart. potrieť niečo komárím s-om ktoré nejestvuje (o niečom. na čo netreba lieku);

2. vrstvy usadeného tuku u tučného človeka (i u niektorých zvierat), tučnota: okrúhle, sadlom poprerastané telo (Al.); Gojerka je rozkysnutá, silno obložená sadlom. (Švant.) Nadul si sadlom obložené prsia. (Fig.) Matej je mocný, ide do sadla (Vaj.) tučnie; pren.: Od blahobytu usadzuje sa mu sadlo na mozog (Vám.) duševne lenivie. Ich cítenie obrástlo sadlo (Bod.) v blahobyte prestali byť ľudskí. Ešte si nežiadam, by srdce moje sadlom už zarástlo (Smrek) aby som v blahobyte, v pohodlí stratil cit a vášeň.

● zaväzovať s. odpočívať po jedle, obyč. po obede; Notár viazal si sadlo spánkom. (Ondr.) Kde je sadlo, tam je snadno (porek.) o blahobyte;

sadlový príd. obrastený sadlom, tučný: s-é väzy (Sládk.); s-é brucho (Zgur.);

sadielko i sadielce, -a str. zdrob. expr.: Okrúhly chlapík s tváričkou podliatou sadielcom. (Taj.)

salmonela, -y, -nel ž. biol. rod baktérií spôsobujúcich týfus;

salmonelový príd.: s-á nákaza sa salo, -a str. nár. sadlo: Na ľadvy psieho sala. (Stod.); hadie s., vranie s. (Hviezd.); funtík sa sala (Kuk.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

sadlo [-(d)lo] s
1. živočíšny tuk: czo kery rok poplaczeno gest: wareczky, kotly, motiky, sita, slaniny, sadla, soldry, lythky, masla, siry, twarohy (s. l. 1552); axungia: kolomast, sádlo (VTL 1679); kupilj sme sala na koč, na kterem chodilj preposytus (KRUPINA 1695); sadla na ssmarowanie hintowuow (ŽILINA 1724): arvina: sádlo, tuk, log (KS 1763); log kone ňemagj, ale salo, a to lechko nezmerzne (PR 18. st)
2. usadený tuk (na ľudskom tele): prikryla twár geho (bezbožníka) tlučnost a od bokúv geho sádlo wysy (KB 1757); pren niečo duchovne osviežujúce, oživujúce: (Mária), ty si perla z laskawym sádlem; ozdob, o dobry Yežissu, dussu mú s tú krásu, wykrm gu s tym laskawym sádlem, s kterým sa obweseluwáss (BlR 18. st); -ový príd k 2: adipalis: sadlowy (AP 1769)