Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla; prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť; s. (si) za volant zaujať miesto vodiča; hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón; s-l (si) na otcovo miesto

3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

pren. s-l naňho smútok zachvátil ho

7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu; oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

● s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie; s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť; expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť); → mucha mu s-la na nos;

nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

sadať sadá sadajú sadaj! sadal sadajúc sadajúci sadanie nedok.

sadať sa sadá sa sadajú sa sadal sa sadajúc sa sadajúci sa sadanie sa nedok.

sadať si sadá si sadajú si sadaj si! sadal si sadajúc si sadajúci si sadanie si nedok.

sadať sa, -á, -ajú nedok. (o niektorých tekutinách) zrážať sa, tuhnúť: mlieko sa sadá, krv sa sadá; huspenina, rôsol sa sadá;

dok. sadnúť sa

sadať (si) [nár. i sedať (si)], -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i kam) zaujímať sediacu polohu, chystať sa sedieť, sadnúť: s. (si) na stoličku, na zem, za stôl, do lavice; Deti sadajú na trávnik. (Fr. Kráľ) Prosím, sadať za stôl! (Švant.) volanie k jedlu; s. (si) k niečomu (napr. k učeniu) začínať niečo robiť; U Jonášov sadali k obedu (Laz.) začínali obedovať. [Žena] sadá k dojeniu. (Tim.) Sadám si k šoférovi. (Tat.) Gazdiná si sadá proti nemu na kus reči. (Tat.) Jej úzka topánočka blysla sa spod šiat pri sadaní. (Vaj.); pren. hovor. slnko sadá zapadá;

2. obyč. sadať (na čo, do čoho i bezpredm.) nasadať, vysadať na nejaký dopravný prostriedok: s. ná voz, na koňa, na vlak, na auto, do vlaku, do auta, do sedla; Sadali sme do kočov. (Taj.)

● s. na vysokého koňa robiť niečo, na čo sily, prostriedky nestačia;

3. obyč. sadať (kam i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spúšťať sa na niečo pri lete, usádzať sa niekde: Sadal ti na nos sršeň. (Švant.) Komáry dievkam na nosy sadajú. (J. Kráľ) [Vrabčiak] sadá na ploty. (Jaš.)

● s. niekomu na lep nechávať sa niekým klamať; vrana k vrane sadá (porek.) rovnakí ľudia sa vyhľadávajú, držia spolu;

4. len nezvratné sadať (na čo, kam i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) pomaly klesať dolu a usadzovať sa na povrchu niečoh, pokrývať niečo: prach sadá na nábytok; Perie sadalo na perinu. (Tomašč.) Dym, prach, zvyšky uhlia sadajú na pôdu. (Vans.) Pot úzkosti mu sadá na spánky (Al.) vyráža. Na stromy sadá hmla. (Pláv.); pren. Na Ráztoky sadal jarný večer (Urb.) zvečerievalo sa. Beznádejnosť sadala na naše srdcia (Hruš.) zmocňovala sa nás. Mrákavy sadajú na jeho dušu (Al.) zmocňuje sa ho smútok. Na líce mu sadali zreteľné znaky slaboty (Hor.) objavovali sa. Do očí prosebníkov sadali ohníky nádeje (Urb.) v očiach sa im objavovala nádej. Na tvár mu sadá priateľský úsmev (Fr. Kráľ) začína sa usmievať.

5. len sadať (na čo i bezpredm.) klesať na dno (o látkach ťažších ako voda): hlina, piesok sadá na dno (vo vode) klesá, usadzuje sa na dne;

6. len sadať klesať, prepadávať sa: Mäkká pôda sadala nižšie a nižšie. (Sev.);

dok. sadnúť (si)

sadnúť sa, -ne, -nú, -dol (dok.) (o niektorých tekutinách) zraziť sa, stuhnúť: krv sa sadla, mlieko sa sadlo; huspenina sa sadla, rôsol sa sadol;

nedok. sadať sa

sadnúť (si), -ne, -nú, -dol dok.

1. (bezpredm. i kam) zaujať sediacu polohu, posadiť sa: s. (si) na stoličku, na lavicu, za stôl, do lavice, do fotela; s. (si) niekomu na kolená, do lona; s. si na svoje miesto; Sadne si zvedavo na posteli. (Heč.) Po obede sadli pod smrek. (Kuk.) [Jaroš] sadol k stolíku. (Vaj.) K jej (matkiným) nohám nesadnem. (Rúf.); s. si k stolu, k obedu, k večeri, k jedlu začať jesť; Keď si už sadol k mise, bolo mu málo za desiatich (Tomašč.) keď sa pustil do jedenia; s. si k niečomu (napr. k práci, k stroju, k učeniu) začať niečo robiť, pustiť sa do práce: Stará mať si sadla k svojej robote. (Janč.) Sadla som si ku knihe (Bedn.) začala som čítať. Jedného dňa si sadol a označil istý druh literatúry ako „písačky“ (A. Mat.) dal sa do práce. Sadol si za volant (Min.) zaujal miesto šoféra. Páni sadli ku kartám (Vaj.) začali hrať. Žofka si sadla k matke. (Jégé) Sadol si proti nemu [agentovi] na lavičku. (Vám.) Sadni si u nás. (Kuk.) Starší nedajú im [hudcom] sadnúť a rozkážu húsť (Taj.) nedovolia im odpočívať; hovor. s. si niekam, ísť si niekam s. posedieť si, obyč. v kaviarni ap.: Za ten čas si môže sadnúť niekde na pivo. (Laz.); pren.: Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre (Chal.) panuje krivda; hovor. Slniečko sadlo za hory (Tat.) zapadlo.

● Kto na dve stoličky sadá, obyčajne na zem sadne (prísl.) vypočítavosť sa nemusí vyplatiť.

2. usadiť sa niekde: (Arizátori) si mohli sadnúť na židovské majetky (Jaš.) zmocniť sa ich; s. si do hotového prísť bez práce k dobrému postaveniu; Sadne do najkrajšieho sedenia v obci. (Kuk.) Sadol na cudzie (Tim.) zmocnil sa cudzieho majetku. Ledva sadol do fary ... (Tim.) dostal faru. Bol som zaľúbený. Dcéra advokáta sadla mi do srdca (Kuk.) zaujala moje srdce.

3. hovor. (na koho) začať prenasledovať, trápiť niekoho: [Profesor] si na mňa sadol a strpčoval život. (Jégé)

4. obyč. sadnúť (na čo, do čoho) nasadnúť na nejaký dopravný prostriedok, nastúpiť, vysadnúť: s. na voz, do koča, na vlak, do vlaku, do auta, na loď; Sadol na železnicu (Škult.) odcestoval. Sadli sme do kupé na splitskej železničnej stanici. (Kuk.); s. na koňa

● s. do sedla získať prevahu nad niekým: Ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bod.) Vie viesť šerm rozhovoru, pri ktorom ide o to, kto komu sadne na kobylku (A. Mat.) kto získa prevahu, vyhrá nad niekým.

5. obyč. sadnúť (na čo i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spustiť sa na niečo pri lete, usadiť sa niekde: Na plešinu mu (náčelníkovi) sadla mucha. (Krno) Človek nevie, kde sadnú roje. (Tim.) Vrabčiak sadol na peň. (Šteinh.)

● hovor. s. niekomu na lep nechať sa niekým oklamať, prekabátiť, naletieť niekomu; niečo mu sadlo na nos hnevá sa, urazil sa pre niečo: Chodia [nafúkaní] ako sud, keď im niečo na nos sadne. (Kuk.) Pýcha jej sadla na nos (Skal.) spyšnela.

6. len nezvratné sadnúť (na čo i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu niečoho, pokryť niečo: Na konáre sadla osuheľ. (Fig.) Na hory sadnú daždivé mračná. (Ráz.); rosa sadla na trávu; Tiene (oblakov) sadli na Jablonovo. (Vaj.) Spara sadla na ňu [Julku] v nevetranej komore. (Laz.); pren.: Večer tichý sadol na svet (Hviezd.) zvečerilo sa. Na chalupu sadla noc (Jaš.) nastala noc. Sen mu nechce sadnúť na oči (Kuk.) nemôže zaspať. Na dušu jej sadol mrak (Jaš.) zosmutnela. Strach jej sadol na tvár (Hor.) bolo jej vidno strach na tvári. Do očú Černovského sadol vzdor (Urb.) oči nadobudli výraz vzdoru. Trpký úsmev sadol mu na pery. (Vaj.) Tajomný cit sadne na srdce človeka (Kal.) zmocní sa ho. Umienil si, že skape hladom. Ale na piaty deň mu to sadlo na mozog (Jaš.) pomiatol sa od hladu.

7. (na čo i bezpredm.) klesnúť na dno (o látkach ťažších ako voda), usadiť sa na dne: Chrobáky vyplávajú na povrch, kamienky sadnú na spodok. (Záb.); loď sadla na dno narazila na plytčinu;

8. klesnúť, znížiť sa: sadnutie klenbovej konštrukcie; zem, pôda sadla klesla, prepadla sa nižšie; (Nakysnuté cesto) sa nesmie miešať, aby nesadlo (Vans.) nekleslo.

9. hovor. (komu i bezpredm.) byť dobre umiestený; hodiť sa, pristať: Úder nesadol (Jaš.) nezasiahol, nedoľahol. Vybral si ten (frak), ktorý mu sadol najlepšie. (Zgur.); nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sadne;

nedok. k 1-8 sadať (si)

sedať (si) p. sadať (si)

sadať, sadať sa p. sadnúť

sadnúť [sa-, se-] dk
1. zaujať sedaciu polohu: gestliže by za stul sedly, magyce netčo počinati, a rekl by, pomlčte, gestliže by nektery mlčeti nechtel, ma dwa penize dat (CA 1530); negprwe prysslo Opatowanow čztrnast, ktery sedly pred pecz na lawycze oswe a tam pyly wyno (NITRA 1654); ona treba si len na kameny sadnye, gesti, pity budye maty (KRUPINA 1722); čitam w lamentaciach Jeremiasse proroka, že pozoruice na skazu mesta, sednul sebe a takto lamentowal (SJ 18. st);
x. pren když sedne Syn čloweka na stolicy welebnosti (SK 1697) keď bude zvelebený
L. s. dolu sadnúť si: prissla gedenkrat Kozjarka k fatensowy na geho hospodu a sadla dolu (KRUPINA 1716); sedna dolu predloženu žalud a z biljn korénky užjwáme mlčliwe a wodu k tomu pigeme (VP 1764); tenkrát techdi na tráve dolu sednúc a abi i oni sedli žádajíc, (Hadixa) počnula (hovoriť) (BR 1785); s. na kráľovskú stolicu stať sa kráľom: Svatoboh bil sednúl na královskú stolicu, ale ňemel dlho nad čím panuvati (BR 1785)
2. na čo, do čoho začať v niečom hospodáriť, obsadiť pôdu, dvor, dom, stať sa sedliakom; usadiť sa niekde: gestly by bratr mog Martin chtiel na gruntth mog sednutj (ŽILINA 1569); sedliakowi, kteri na sedliactwo sadol, w nowe sem dal cub 5 (ZVOLEN 1653); pak Joannes Kanya toho času treffil se w poctiwem mestečku, sadol do neho, do toho prjbytku a w něm twrdé roky zbjwal (HYBE 1701); od ottza k nám, na sem sztúpil, peklo polamál, potupel, podnyán zas do ottza svojho sednól do tróna boszkoho (HPS 1752)
3. vysadnúť (obyč. na koňa): druhy sedol na konye a hnal woz (TRENČÍN 1569); buducz Andras Mihalicž oslobodzeny, sednuwssi na sweho konia, wen z města wigel (SKALICA 1675); y sedna na kona (pan), pospichal k niemu y nalezna ho na teg hory, lal mu (KT 1753); ak my dass sadnut na kona, podem, ale pessi ne (PUKANEC 18. st)
4. nasadnúť, nastúpiť do dopravného prostriedku: prorok Yonass sadnul si do hayowa a po mori se wgezol a plawil (MS 1758); inscendere currum: na wúz sednúti (KS 1763); sednúc do loďi z mnohonásobním krámem bili sa pohnúli (BR 1785)
5. (o vtákoch, hmyze) zosadnúť po skončení letu: (kačička) horce zaplakala, sedla na vodičku (PV 18. st); aby rog neuletel a neussel: odlom gednu halusku z drewa, zamoč gu do wodi a prskag medzi ne (včely) a neuleti, ale sadne a bude seded (PR 18. st) (o roji včiel) usadí sa
F. hned se hnewa, sotwa mu mucha na nos sedla (SiN 1678) pre najmenšiu príčinu
6. (o slnku) zapadnúť: prw než slunce sedne, odkwetne tež snadne, zhine tak žiwot marnj (BV 1652)
7. na koho (o vojsku) zaujať územie s obyvateľstvom: kdy Nemci pred svatym Michalem dolu vidiekom išli, teda na nas byla cela kompania sadla, takže sme utrovili všeckeho utrovu fl 50 (N. VES n. Ž. 1690 LP)
8. (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu: potom zašpuntuj sud dobre, aby ten dim na sud sedol (VK 1764); krapcicka masti nech ti na drahe rucho twe wkapne, hned može sa wičistiti, ale gestliže sa zanecha, zanedbam ass na to prach sadne, prweg w ssate dieru urobiss, nežli tu posskwrnu wicistiss (MK 18. st); sadať ndk k 1:
F. (matka) v starssieho syna Laczlawa budye k hotowyemu stolu sedaty (MARCELOVÁ 1621) bude u neho na strave, bude ju živiť; pakly nekde pugdess na swadbu neb hostinu, nesedeg na prednim miste, abis nezustal z hanbu (BV 1652); wrana rada pri wrane seda (SiN 1678) rovnakí sa zhodnú; s cuzú ženu naskrze nesedag, any owssem neprisedag k ny (KB 1757) nestýkaj sa s ňou; k 3: sedag dolu s konie (TRENČÍN 1592) zosadaj; sedame na ty welbludi a skrze ty pustini dossly sme k leženy táboru rimského (VP 1764); cerni pegkowaty (kôň) netrpeliwy nan sedati, ale twerdi (je) w chucy a w behu (RG 18. st); k 4: on na koč sedati mel (RPo 1790); k 5: oči geho gako holuby nad potokami sedagú wedle prúdúw nagplňegssych (KB 1757); když prsseti ma, predpowidagi, když ribnikarky wisoko letagi a na suche mista sedagi (Kal 18. st); muchi a komari nebudu sedat, gestli warenow wodow ruti ge pokropiš (PR 18. st); sadať sa [se-] ndk usadzovať sa, klesať: kamffor w nadobach k tomu priprawenych ohnem lehkim zhuru wstupuge a seda se w bielosty swetle (HL 17. st)