sať, saje, sajú, rozk. saj, min. sal, saný/satý nedok. (čo)
1. vťahovaním do úst prijímať tekutinu ako potravu, cicať, piť (o mláďatách cicavcov, o hmyze ap.); (o rastlinách) korienkami prijímať vlahu a živiny z pôdy: dieťa saje materinské mlieko; teľa, žriebä saje, častejšie cicia; včely sajú z kvetov nektár; cicavý hmyz saje krv, častejšie cicia; rastlina saje vodu z pôdy; chrobáky sajú šťavu rastlín; Z pooškieraných fliačikov. na rukách si chvíľami sal krv. (Bedn.); pren. svrčiny sali svoj život [zo zeme] (Pláv.) prijímali vlahu; slnce pilo, salo vlahu zo zeme (Šteinh.) zem sa vyparovala v horúčave; Všetkými silami po tebe túžim. Dušu zo mňa saješ (Vaj.) mocne na mňa pôsobíš, oslabuješ moju vôľu; kniž Páni sali sily robotníckeho ľudu (Mráz) vykorisťovali, vysávali, vyciciavali ľud. Mozole naše, naše krupaje hltal a sal divý ten drak (Sládk.) žil z našej ťažkej práce. Jeho dielo salo miazgy z ľudového života (Mráz) čerpalo, obohacovalo sa.
2. vpíjať do seba vlhkosť, vlahu: látka, uterák dobre saje vodu; Dlhým suchom vyprahnutá zem saje do seba dážď. (Jégé)
3. vdychovať, nasávať, vťahovať do seba: Pripálil papirosku, dlhým ťahom sajúc. do seba dym. (Vaj.) S pôžitkom sal do seba svieži vzduch. (Hruš.); pren. Dychtivo sal do seba každý nepatrný zvuk (Urb.) napäto počúval. Nozdry ľudí sajú pach budúcich udalosti (Jil.) ľudia predvídajú, vyciťujú budúce udalosti;
dok. k 1 vysať, vsať, k 2 vsať, k 3 nasať