Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
salmonela, -y, -nel ž. biol. rod baktérií spôsobujúcich týfus;
salmonelový príd.: s-á nákaza sa salo, -a str. nár. sadlo: Na ľadvy psieho sala. (Stod.); hadie s., vranie s. (Hviezd.); funtík sa sala (Kuk.)
salón, -u/-a m.
1. zastar. izba vo väčších bytoch (šľachtických al. meštianskych) zariadená na prijímanie návštev: Zo salónu zazneli zvuky klavíra. (Vans.) Do salónov dám sa netisla. (Jégé) Sesternica ju uviedla do izby-salóna. (Kuk.); fajčiarsky, hudobný, prijímací s.; Má salón, otvorený každý týždeň raz priateľom a známym. (Vans.); hovor. iron. lev salónov človek snažiaci sa vyniknúť v spoločnosti za každú cenu;
2. hist. miestnosť al. miestnosti obyč. v domoch aristokracie, najmä vo Francúzsku v XVllI. stor., kde sa schádzala spoločnosť literátov, umelcov al. politikov: literárne s-y; Artizmus robí francúzsku prózu len záležitosťou sa salónov. (A. Mat.)
3. prevádzkové miestnosti niektorých živností a služieb: holičský, kadernícky, krajčírsky, módny s.; kozmetický s., hovor. i s. krásy na ošetrovanie a úpravu pleti a tváre; otvoriť, zariadiť si s.;
4. výstava (najmä umeleckých diel a automobilov): jesenný s.;
salónový príd. zried. salónny: s. oblek (Tim.);
salónik, -a m. zdrob. expr.
sa zvratné zám. osob. (bez 1. p., 2. p. seba, 3. p. sebe, si, 4. p. seba, sa, 6. p. sebe, 7. p. sebou)
I. v plných tvaroch vyjadruje predmet al. iné bližšie určenie slovesného deja, ak sú totožné s podmetom deja: Nedostal zo seba slovo (Tat.) nebol schopný niečo povedať. Vyrazil zo seba jedným dychom (Zúb.) rýchlo povedal. Môžu zo seba vydať ešte viac (Sev.) urobiť, dokázať; mať niečo zo seba prísť na to sám; Stiahol zo seba huňu (Taj.) vyzliekol. Okúňanie striasli zo seba (Urb.) prekonali ho. Prevrátil do seba pár pohárikov (Tat.) vypil. Stanove slová sal do seba (Vaj.) pozorne, dychtivo počúval; kniž. vstúpiť do seba začať uvažovať nad svojím počínaním; Učiteľa nepustili od seba (Taj.) nedovolili mu odísť. Nohy samy od seba pridávajú do kroku (Laz.) mimovoľne. Sám od seba by sa nebol prebral (Zúb.) bez cudzej pomoci al. zásahu; báť sa sám seba; byť bez seba v bezvedomí, v mdlobách; Zhíklo dievčatko celé bez seba (Janč.) veľmi vzrušené. Dieťa prišlo k sebe (Jégé) prebralo sa z bezvedomia; Mala okolo seba gavalierov (Vaj.) zaujímali sa o ňu. Spali vedľa seba (Urb.) jeden pri druhom. Patria k sebe (Tat.) spolu, jeden k druhému. Nájdu si cestu k sebe (Zel.) udobria sa, porozumejú si; hodiť sa k sebe, pristať k sebe; hovor. zastar. Pánboh si ich vzal k sebe (Zúb.) zomreli; byť sám sebe pánom môcť konať podľa svojej vôle; Chcel presvedčiť sám seba. (Taj.) Sama na seba bola odkázaná (Taj.) nemohla počítať s cudzou pomocou; hnevať sa, mrzieť sa sám na seba, hanbiť sa sám pred sebou byť nespokojný so svojím počínaním; Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); sám, sama, samo o sebe vo svojej podstate; rozumie sa samo sebou; bibl. Miluj blížneho ako seba samého. Takú úlohu berie na seba (Švant.) prijíma. Ondro vzal všetko na seba (Taj.) označil sa za vinníka; mať pri sebe (u seba, so sebou) peniaze, hodinky, zbraň niesť, nosiť; vziať si niečo, niekoho so sebou; hovor. Nemá čo na seba nemá si čo obliecť; Upozornili sme na seba (Taj.) vzbudili sme pozornosť. Nedbal na seba (Taj.) nestaral sa o svoj zovňajšok; Musíš si to nechať pre seba (Zúb.) zachovať tajomstvo. Také reči si nechaj pre seba (Tat.) netáraj, neurážaj. Ticho, temer pre seba si povedala. (Janč.) Za seba som vám povďačný (Zúb.) za svoju osobu; neručím za seba neberiem zodpovednosť za svoje počínanie; Človek nikdy za seba nemôže (Švant.) za svoje počínanie. Gazdiná pre seba by bola (Laz.) nezávislá, samostatná. To sa nemožno naučiť, to musí mať človek v sebe (Zúb.) vrodené. Dva razy ju mal (košeľu) na sebe (Laz.) oblečenú. Mám so sebou dvadsať chlapov (Jégé) vediem, privádzam. Povinnosť donáša so sebou ... (Vaj.) zaväzuje k niečomu, z povinnosti vyplýva. Vláčil nohu za sebou (Taj.) kríval. Išli za sebou, lebo chodník bol úzky (Švant.) v rade jeden za druhým. Má za sebou kus práce (Laz.) vykonal. Chcel mať za sebou to vypytovanie (Min.) odbavené, skončené. Chcela spáliť všetky mosty za sebou (Zúb.) odpútať sa od všetkého. Hnal dobytok pred sebou. (Jégé) Mali pred sebou tretinu [cesty] (Žáry) mali uraziť. Máš pred sebou možnosti (Zúb.) budeš mať v budúcnosti. Strácal vládu nad sebou (Min.) prestával sa ovládať. Majú nad sebou pána (Švant.) sú niekomu podriadení. Dieťa má mokro pod sebou (Švant.) je pomočené. Sú sami medzi sebou (Taj.) bez cudzích, nežiadúcich ľudí, v svojom kruhu. Ženy si šuškali medzi sebou. — Učiteľa videli radi medzi sebou (Taj.) v svojom kruhu. Chlapi medzi sebou ustálili (Švant.) spoločne sa dohodli.
II. pri slovesách v neprízvuč. tvare sa má tieto funkcie:
1. pri prechodných slovesách zastupuje predmet v 4. páde;
a. vyjadruje, že činiteľ deja zasahuje činnosťou sám seba (pri životnom podmete): chlapec sa umýva, oblieka; natiera sa krémom; vidí sa v zrkadle; obesiť sa, otráviť sa, utopiť sa; opiť sa; presvedčiť sa o niečom; cítiť sa zdravý; začierniť sa, zaprášiť sa, zamúčiť sa; brániť sa; Nemôže sa zatvoriť medzi štyri steny. (Vaj.) Zver sa chystá na odpočinok. (Vám.) Dal sa ospovedať. (Taj.); nechať sa urážať; [Dievča] sa mi samo núka. (Jégé) Jerguš mocným švihom prenášal sa ponad vodu. (Ondr.);
b. pri neživotnom podmete vyjadruje spontánny dej, živelnú činnosť: voda, rieka sa valí; Dážď sa lial ako z kupy. (Dobš.); zošit sa stratil; srdce sa zastavilo; Rany sa mu zahojili. (Jégé) Adamovi sa až hlava zakrútila. (Jégé) Žalúdok sa mu obracal. (Jégé) Otvorilo sa aj srdce pani Geržovej. (Zúb.) Sneh sa lepil na nohy. (Ondr.) Tma rozkladala sa po kútoch. (Kuk.) (Prosil), že by sa skala bola musela pohnúť. (Dobš.)
2. pri neprechodných slovesách vyjadruje, že činiteľ deja zameriava činnosť na predmet mimo seba (obyč. v 2. p.), pričom je v tesnej blízkosti tohto predmetu: chytiť sa, držať sa zábradlia; pren. držať sa svojho remesla pracovať v svojom odbore; pridŕžať sa svojho presvedčenia; Vedel, čoho sa má chopiť (Vám.) čo má začať robiť; zbaviť sa, zriecť sa niekoho al. niečoho; dotknúť sa niečoho; Vietor lomcoval všetkým, do čoho sa len zadrapil. (Vám.); dopustiť sa krádeže, krivdy; zlostiť sa s niekým, súdiť sa s niekým;
3. pri prechodných slovesách vyjadruje reciprocitu, vzájomnú, obapolnú činnosť;
a. každý jednotlivec podmetu v mn. č. vykonáva činnosť súhrnne vyjadrenú slovesom, pričom je striedavo podmetom i predmetom deja; seba navzájom, jeden druhého: chlapci sa bijú, naháňajú, naťahujú, prekárajú; priatelia sa objímajú, bozkávajú; deti sa dobre znášajú; priatelia sa stretli (na ulici), pozdravili sa; dlho sme sa nevideli; ľudia sa milujú, nenávidia; vodiť sa s niekým, držať sa s niekým za ruky;
b. pri podmete v j. č. býva druhý účastník deja vyjadrený 7. pádom s predložkou: otec sa objal so synom (= otec a syn sa navzájom objali); Pozdravil som sa s priateľom. — Janko sa rozpráva so spolužiakom. -
c. pri podmete v j. č. ide o eliptické vyjadrenie vzájomnej činnosti (partner ostáva nevyjadrený): žiak sa bije, rozpráva sa, baví sa (pri vyučovaní);
d. pri podmete v j. č. sa vyjadruje vlastnosť činiteľa deja: chlapec sa stále bije je bitkár; dieťa sa zlostí je zlostné; Nemazni sa! nebuď maznavý (-á);
4. pri neprechodných a podmetových slovesách vyjadruje obapolnosť, vzájomnosť: zísť sa, rozísť sa s niekým; radiť sa, vadiť sa, hádať sa s niekým; pretekať sa, pasovať sa s niekým; dohovoriť sa s niekým; rozdeliť sa s niekým; ľudia sa zbehli niekam, vtáci sa zleteli; neráčia sa; nemôžu sa rozlúčiť; Hostia sa schodia. (Kuk.)
5. vyjadruje trpný rod (gramatický podmet je predmetom deja, činiteľ deja je nevyjadrený): dom sa stavia; roztok sa prefiltruje; žiadosť sa zamieta; obchody sa otvárajú o ôsmej; kniha sa číta; Občania sa zvolávajú na schôdzu. — Upozorňujú sa rodičia, aby dávali pozor na deti. — Prijme sa pracovná sila. — Hľadá sa páchateľ. — Oceňuje sa dobrá snaha. — Treba, aby sa zistila pravda. — Môže sa to skúsiť.
6. používa sa pri tzv. neurčitých zvratných slovesách, pri ktorých činiteľa nemožno určiť: Dom sa zrútil. — Postrelený sa zvalil. — Dieťa sa zadusilo. — Spadol a zabil sa; utopiť sa, poraniť sa, udrieť sa; Víno sa minulo. (Taj.) Z obloka sa svieti. (Jégé) Z komínov sa dymilo. (Ondr.)
7. umožňuje vyjadrenie deja so všeobecným, neurčitým al. zanedbateľným podmetom: hovorí sa, povráva sa; niekde sa dobre varí, dobre sa je; dlho sa tam ide; niekde sa lacno nakupuje, tu sa nesmie fajčiť; navrhuje sa, žiada sa, aby ukázalo sa, že ...; prišlo sa na to, že ...; bude sa pokračovať v práci; To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.) Pre koho sa koná licenc? (Ráz.) Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu ... (prísl.) Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. (prísl.)
8. v bezpodmetových vetách umožňuje neosobné vyjadrenie subjektívnych pocitov: chce sa mi jesť, spať, spievať; dobre sa nám pracovalo, cestovalo; O čo lepšie by sa nám žilo na svete. (Zúb.) To sa ti ľahko povie; máli sa mu; páči sa mi, že...; zdalo sa mi, snívalo sa mi; Nelení sa mu niečo robiť. — Pomaly sa jej odchádza z dvora, kde zažila šťastie a radosť. (Laz.)
9. pri stavových zvratných slovesách umožňuje dejové vyjadrenie vlastnosti podmetu: košieľka sa belie, tráva sa zelenie, hora sa černie;
10. dodáva významu slovesa intenzitu a expresívnu hodnotu: Budem sa ti ja prosiť! — ťahať sa, vláčiť sa, naťahovať sa s niečím; hrabať sa, babrať sa v niečom; trápiť sa, hnevať sa, zlostiť sa s niekým al. niečím; kŕmiť sa niečím; nalievať sa niečím; ukázať sa, vytiahnuť sa;
11. pri predponových slovesách s predponami do-, na-, vy- je spolu s týmito predponami výrazovým prostriedkom na vyjadrenie veľkej miery deja: dožiť sa vysokého veku; dočkať sa niečoho; dopracovať sa k niečomu; nemôže sa dopočítať niečoho; Ťažko sa tam dozvoníš; dožadovať sa niečoho; narobiť sa, naplakať sa, nasmiať sa; narozprávať sa; nahľadať sa niečoho; vyrozprávať sa, vyhovoriť sa; vytancovať sa, vyplakať sa, vybehať sa;
12. ako formálna príklonka ukazujúca na subjekt stáva sa stálou súčiastkou niektorého z významov slovesa, pričom sa mení význam i väzba slovesa (predmetové sloveso sa stáva podmetovým): Pustil sa cvalom za ním. (Jégé) Pustila sa do plaču. (Dobš.) Dal sa na krivé chodníčky. — Kdeže si sa tu vzal? (Dobš.) Adam sa nebadane vytratil. (Jégé) Zastavuje sa pred hrncami. (Vám.) Jerguš sa prebudil na zvonkanie hrkálok. (Ondr.) Pred ním sa varuj. (Škult.) Vrátil sa zas k pluhu. (Kuk.) Nemohla sa zdržať, aby sa nezavrtela. (Kuk.) Nehnevaj sa! (Ondr.); voziť sa na aute; obrátiť sa; pohnúť sa (z miesta); vrhať sa niekam; menovať sa, volať sa, nazývať sa; roztopiť sa; podpísať sa; Nejde sa pchať medzi dvoch. (Kuk.); oženiť sa, vydať sa, rozviesť sa;
13. pri niektorých slovesách al. niektorých významoch slovies je ich stálou formálnou súčasťou (reflexíva tantum): dívať sa, dariť sa, diať sa; diviť sa, čudovať sa niečomu; dotknúť sa niečoho; hemžiť sa; hodiť sa; ozývať sa; tešiť sa, radovať sa, smiať sa; previniť sa, prehrešiť sa; prihodiť sa; niečo sa patrí, nepatrí; stať sa; báť sa, obávať sa niečoho; túlať sa; uchádzať sa o nie čo; vodí sa mu dobre; modliť sa; okúňať sa; starať sa o niečo; pýtať sa; sťažovať sa na niečo; činiť sa; zmráka sa, stmieva sa, blýska sa; lesknúť sa; červenať sa, zelenať sa; Večerilo sa. (Ondr.); nazdávať sa, narodiť sa; Sneh sa uľahol. (Ondr.) Zahľadela sa na Konôpku. (Jégé); pretvarovať sa; vyznať sa v niečom; odslúžiť sa niekomu; poberať sa, uberať sa niekam; domáhať sa, dožadovať sa niečoho; podoberať sa na niečo; ujať sa niekoho; rozpadnúť sa; zbierať sa (o rane);
III. pri slovesách v neprízvuč. tvare si má tieto funkcie:
1. zastupuje predmet v 3. p. a vyjadruje, že sa niečo deje na osoh al. na škodu činiteľa deja (prospechový datív); sebe, pre seba: kúpiť si, objednať si niečo; želať si niečo; vziať si niečo; prečítať si, poznamenať si niečo; Pozrite, čo som si našla. (Kuk.) Sám si je vina. (Taj.) Nemôžem si pomôcť. — Jano nadobudol si kolieska. (Taj.) Nájde si dievča. (Taj.) Prišla si si po dlh? (Ráz.) Peniaze si necháva. (Zúb.)
2. vyjadruje reciprocitu, sebe navzájom, jeden druhému: zaželali si dobré ráno; padli si do náručia; sľubovali si, prisahali si vernosť; sú si rovní; hľadia si do očí; susedia si pomáhajú; Rozprávali sme si o svojich dojmoch.
3. vyjadruje privlastňovanie, zastupuje zámeno svoj: umývať si oči, tvár; roztrhať si šaty; vyraziť si zub; vytkol si členok; Dal si oko vyklať. (Dobš.) Stojím si za slovom. (Žáry) Ide si dieťa vyprevadiť na stanicu. (Kuk.)
4. vyjadruje expresívne. osobný záujem na deji (datív etický): spievať si, pískať si; vzdychnúť si, zajesť si, pospať si, zatancovať si; Jakubský jarmok sme si prepásli, môžeme si teraz dočkať do Gála. (Kuk.) Raz si naňho počkala skupina mládencov. (Zúb.) Je si istý, že nepobežia do mesta. (Taj.) Ondrej chodil si po jarmokoch. (Kuk.) Kto si stratil, nech si hľadá. Nech si ich tam má (nohavice). (Kuk.) Rob si ako chceš! — Len si povedz! — Choď si kam chceš. — robiť si z niekoho žarty;
5. býva stálou formálnou súčasťou slovesa al. niektorého z významov slovesa: ľahnúť si, domyslieť si; spomenúť si na niečo, zakladať si na niečom; Ani jedna si netrúfa. (Kuk.) Čože si tu počneš, hriešny človek? (Dobš.); zaumieniť si;
IV. častica sa pri príslovke al. príslovkovom výraze expresívne vyjadruje pobádanie k činnosti al. pohybu: Teraz sa do roboty. (Jes.) Chlapci, sem sa! (Ráz.) Oráčinami sa k dedine! (Taj.) Do boja sa! (Tim.) Chytro sa do civilu. (Urb.) Do družstva sa! (Tat.) No, len sa už teraz ta (Taj.) choďte, ponáhľajte sa tam.
splniť, -í, -ia, rozk. splň dok. (čo) uskutočniť, vykonať niečo sľúbené, žiadané, určené, vyhovieť nejakej požiadavke: s. (daný) sľub, slovo, povinnosť, záväzok, rozkaz; s. niekomu žiadosť; s. nádeje, túžby; s. zmluvu; s. plánované úlohy, s. plán, normu, s. dodávky, kontingent; s. prísahu (Vaj.); Viac nasľuboval, ako vedel splniť. (Vaj.); s. jej vôľu (Tim.); s. očakávanie osvedčiť sa; voj. slang. s. streľbu normy zásahu pri strieľaní; s. svoje poslanie, svoj účel, svoju úlohu osvedčiť sa ako niečo užitočné, platné, mať predpokladaný výsledok: Školenie splnilo svoje poslanie. — V mozgu sa zrodila [myšlienka] a premenila sa v reč, aby splnila svoj účel. (Jil.); s. niečo (všetko) do (posledného) písmena, do poslednej bodky úplne, dôsledne;
nedok. spĺňať, -a, -ajú i splňovať, -uje, -ujú
|| splniť sa byť uskutočnený, vykonaný; stať sa skutkom: jeho sny, túžby, nádeje sa splnili; jeho predtucha, predpoveď sa splnila, jeho očakávanie sa splnilo; splnil sa jeho dávny sen; jeho slová sa splnili mal pravdu, nemýlil sa v predpovedi; Splnilo sa proroctvo moje. (Kal.) Všetko sa jej splnilo, čo chcela. (Tim.) Ak šípiš niečo zlého, to sa ti splní navlas (Kuk.) úplne. Už sa na ňom splnilo, ze sirota nevoľná, ale sebevoľná. (Kal.) O čom si netrúfal ani snívať, splnilo sa mu vrchovatou mierou. (Tat.); neos. „Veď vy budete zajtra inakší!“ prorokovala mu. A ako sa jej splnilo! (Kuk.) Čo svet šípil, verte lebo nie, ale splnilo sa. (Taj.);
nedok. spĺňať sa i splňovať sa
ukovať i ukuť, ukuje, ukujú, ukoval/ukul, ukovaný/ukutý dok. (čo) kovaním, kutím zhotoviť, vytvoriť, urobiť: u. meč, kopiju; u. dvere (Žáry); u. reťaz (Hor.); Som kováča ukujem vám zo železa, čo len chcete. (Tat.); pren. kniž. Leninovu osobnosť ukovala. ruská skutočnosť (Chorv.) vytvorila. Ty si si veru len nešťastie ukovala (Al.) pripravila. Ukul z nich [z parafráz] svoj článok (Fel.) napísal.
● u. plány, zradu v tajnosti pripraviť;
nedok. ukúvať, -a, -ajú
|| ukovať sa i ukuť sa kniž. upevniť sa, zosilnieť;
nedok. ukúvať sa: Národné povedomie sa. ukúvalo. (Pláv.)
usedať sa1 i usadať sa1, zried. i usadať1, -á, -ajú i usadávať sa i usedávať2 i usedávať sa1, -a, -ajú nedok.
1. (o drobných čiastočkách hmoty) usadzovať sa (na povrchu niečoho): Oblaky prachu usadávajú sa na širokú pláň. (Vans.); pren. bás. Mráz usedával na vetviciach (Krčm.) tvorila sa na nich inovať. Prach jej modlitby usadá na ústach mlčanlivých. (Rúf.)
2. zried. (o niektorých tekutinách) zrážať sa na usadeninu, sadať sa, sedať sa: krv sa usedá (Ráz.);
dok. usadnúť sa1
uvrhnúť, -ne, -nú, -hol dok. (koho, čo do čoho, kam) dostať, priviesť niekoho, niečo do nejakých (nepriaznivých) okolností, pomerov, do nejakého stavu; zapríčiniť niekomu niečo: u. niekoho do nešťastia, do zúfalstva, do biedy, do hanby; u. svet do skazy; uniekoho do väzenia, do žalára uväzniť; Vojna uvrhla do podobného položenia mnoho žien. (Fig.) Fašizmus uvrhol ľudstvo do prehistórie človeka. (Bedn.);
nedok. uvrhávať, -a, -ajú i uvrhovať, -uje, -ujú
|| uvrhnúť sa dostať sa do nejakých (nepriaznivých) okolností, pomerov, do nejakého stavu; zapríčiniť si niečo: u. sa do nešťastia, do biedy, do hanby;
nedok. uvrhávať sa i uvrhovať sa
uzliť, -í, -ia, rozk. -i nedok. zried. (čo) zaväzovať na uzol, vytvárať uzol na niečom; zauzľovať: u. povraz
|| uzliť sa zaväzovať sa na uzol, vytvárať uzol; zauzľovať sa; pren. Záujmy sa zamotávali, uzlili, spájali navzájom. (Hor.)