Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pribrať dk koho prichystať, vystrojiť, vyparádiť: kun tež osedlanj do wognj pribranj hned nadhernegssj biwa (BV 1652); p. sa: dk
1. k čomu dať sa, pustiť sa, prichystať sa do niečoho: a kdis se priberess, w oblacich k nam pridess (PoP 1722-24); dokad gesste k žatu sa pribergeme (DÚBRAVA 1760); ponechage strjlenj, take k mečy swemu ochotne se pribral (PT 1796)
2. ku komu vychystať sa, vybrať sa niekam, k niekomu: králowe z svými dary k němu (Ježišovi) se pribrali (CC 1655)
3. vystrojiť sa, ustrojiť sa, vyparádiť sa: aby sy neobrazil očy swadebnikuw, budto požičass ssatj, len se peknegsse priberess (SJ 18. st)
4. (o hnise) nahnisať: prilož pokrautku z medu a bileg muki spolu stluczene a pribere se pod ni hnug (LR5 18. st); priberať sa [-bie-, -bí-] ndk k 1: kterj o nečem sauditi chce, znamostj tech wecj, k gegichžto rozsauzowanj se pribjra dosahnuti musj (PT 1796); k 2: abych y ya za ny (za manželkou) sstiastnu smrti se pribieral (P. ĽUPČA 1627)
sa [sa, se]
I. zám zvrat
1. označuje predmet totožný s pôvodcom deja: take oznamugemy Twei Milosti, ze o ty nesnaze mnoho sme sskody, nakladow a praczy wzali, a to my chudi na se smy wzali (VARÍN 1485 KL); a prodawsse (majetok) pred prawem oddal y sam od sebe y od swey manzelky Marthy y ode wssech swych dytek pritomnych neb buduczych (S. ĽUPČA 1565); pak Ylliass Sokol wzawsze na seba odwažku dwuch konj (DIVIAKY 1679); Belko mu odpowedal, že sam od seba (ovce pásol) (PRÍBOVCE 1729); wrchnost swetska, abi si tak w twem urade pichu a nadhernost pred seba nebrala (MS 1758) neosvojovala; ale mame pozor daty, abi se žil pusstania zawczasu konalo a w ten csas pred seba bralo (ŠkD 1775) vykonávalo
2. pri životnom podmete v pluráli označuje vzájomnosť, obapolnú činnosť: a druhemu, s kterym se vczyle sudy, s Ganem Sspanowiczem, gemu tez puol dwora slusselo (ČACHTICE 1552); pristupili pred nass uplni urad Gurčo Mathussowich y swim bratom Misskom Mathussowich, oznamugice nam, gakowu bi smluwu meci sebu a kupu učinili (SLIAČE 1628); abychom w obecným žiwote s ginssýma se srownáwali (MPS 1777)
3. iba D vyj. privlastňovanie: y w tomto za weliku kriwdu si wedeme, že bez pričini tak ge na zdrawi ubliženo nasseg cželadce (SELEC 1716); gako si nawaril, nyech tak ge; zadok si wssetek odkrila, a tak sa Levaički bozawala w rit (KRUPINA 1734); haje na potrebu stavania vypytame sobe od wrednikov (UHROVEC 1776 LP)
F. prísť k sebe
a. prebrať sa: ten ale, co na posteli ležal, od welikeho strachu wiceg mrtwemu nežli žiwemu podobny, gak se maličko prebral a prissel k sebe, na kolena swe hrissne padnul (MS 1749)
b. spamätať sa: tak gest czlowek mlady, teprw k sobe prigde, kdyz starosty dogde (BV 1652)
II.
A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou
1. zvratného pasíva: cesta, kudy se chody na Micžinu, prechazy až do oracich zemy (ZVOLEN 1567); korce, kterymy se piwo preliewa (LIETAVA 1612); patružlenu na kuchinu pana generala každi den se dawal (ŽILINA 1724); predala sa krawa jedna za 7 (fl), d 25 (BOŠÁCA 1786)
2. neosobného zvratného tvaru osobných slovies: mi sme nemohli wikonati, aby se nam zaplatilo (L. SIELNICA 1570 DSJ); w teg doline nebiwal sem, krome kdi se mi treffilo chodiwat chodnikom k Domanižy (TRENČÍN 1640); Abraham Hersel, ginacs Notes, tenže swager doloženich Pissčzanskich žyd gest, kteri z tich kameny, czo nyakravalo sa robilo, wolaktery kus k sebe wzal (ČACHTICE 1736); skrzewa panskych officiruw krywda a sskoda se stala (Kur 18. st)
B.
1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvratných slovies s významom
a. stavu al. zmeny stavu: my sme se wywedowaly od Ferencze Zitka, gestly by mohol sam tie zeme obdrzety, ale on se wodlowal, ass on z toho nemuoze byty, ness prygal sobe w towarystwy Berecze Ssrota (S. ĽUPČA 1576); toliko, že se tužil mlowicze, že on nikoho any neozbigal, any nezabil, a že se tak welmy Geho Welkomožnost pan hlawny ispan na instansa rozhnewal (BELÁ 1664); kde se wzaly, tu se wzaly hagnyczy (KOSTOLNÁ 1720)
b. prejavovania sa nejakým spôsobom: luceo: switjm se; lucet: swjtj se (KS 1763)
c. pohybu: a odtad smi sie brali do Bytcze (BYTČA 1484 KL); byl prytomny zde Geho Milost pan, kdy se musstrowal lid proti Tatarum (ŽILINA 1599); ponevač skrz lid vojensky, ustavične okolo nas se krutici, ktery vice, než mu potreba, vichovavat, odvažat a vyplacat musime (VÝCHODNÁ 1678 LP)
d. obrátenia deja na jeho pôvodcu: (Cainarka) se geg (Pavlovičovej) slibila za wssecku skodu, gestlibi gu gdo siel pohnut, ze ona hce odmluat (TRNAVA 1576); pred wami sem se osweczowal, že ya za pansky dlh stawowatty budem (ANTON 1597); nam pak techda zgewnge se milost Boha Otce (TC 1631); kam se podela tato flinta a kdo gu kupowal (TRENČÍN 1729)
e. modifikujúcim význam pôvodného slovesa: aneb kde gich posslu, ochotne se nawratilj a wikonalj, nie, aby krczny hledely, ale aby sa zamku držaly (BUDATÍN 1629 U2); na vinobrani dali sme vuz i oberačom, ale to nešacujeme, nebo se od starodavna tym trimame (KOJŠOV 1689 LP); ga sa mu prosit nebudem, geho lasku nepotrebujem (HLOHOVEC 1744)
f. neúmyselného deja: kdiž se mu woz byl pohubyl, techdy poprawowal w nedely kterusy pred žetwu (RUŽOMBEROK 1576); Pywowarcze Ondrege hospodarine, kteryssto y on pominul se gest (ŽARNOVICA 17. st); gest obyčeg lydi nyekterych, že kdy se nyekdo utopy, zabygu ho, mluwya, že kdy by sa byl toho a toho warowal, že by gesste daleg muhol žyti (CF 18. st)
2. ako súčasť predponových zvratných slovies tvorených od nepredponových: kdy se wyprysahal Mikolass Hlawka (ŽILINA 1599); jestli okem milosrdným na nas nezhlednu, neomylne sa rozkapat musime (H. BREZNICA 1773)
3. pri čisto zvratných slovesách je stálou súčasťou slovesa: czo se pak tiech zemi dotycze, ty su wsseczky w zaloze u ginssych lidy (S. ĽUPČA 1564); mluwi angel Pane: nebog se, Maria, neb si nalezla milost u Pana (TC 1631); kdiž wyssel Moyžjss od twári faraónoweg, modlil se k Pánu (KB 1757)
sedemnásty čísl rad k 17: sedemnaczty bul Jakub, osminaczty pastorek yeho Ludwyk (IHĽANY 1575 DSJ); ya som sa zrodila i wichowala w Domanižy, odkud yak sem wissla, giž na sedemnasti rok (TRENČÍN 1640); ano i povinni sme sedemnastu častku Jich Milostiam predepsanym panom gruntovnym davat a vyplacat (ĽUBEĽA 1718); decimus septimus: sedemnácty (PD 18. st); subst s-a ž ban adm daň pozostávajúca zo sedemnástej čiastky z hrubých príjmov za odovzdané kovy: summa wssetzkei sedemnastei na predgmenowanich handliech padnutey (BOCA 1593 PK); gruntownych panov Swatojanskych sedemnacta podobne aby se rozširovala (BOCA 1674); Daniel a Adamus Vozar, ano y potomcy gegich, od kazdeho sedemnasteho centnara rudy po gednom twrdom tollari kazdorocžne sedemnastu wyplacaty a odewzdawaty (L. JÁN 1714)
siedmy [sie-, se-] čísl rad k 7: kdyz geden druheho obzaluge o dlhy, pakli rzecze, ze gest gemv zaplatil, to musy sam sedmy na vmrley kuzy zboziti (ŽK 1473); siedma prozba ktera gest (BAg 1585); sedma rolia pri chotaru Soboczkem delila se takto (S. ŠTVRTOK 1633); syedmy prstienek zlaty (TRENČÍN 1646); rozkázal Mózes, abi kdiž do zeme tég pridú, každý sedmi rok swetili (BN 1789); šesť dní do týdňa, siedma nedela (PV 18. st)
L. s-a čiastka sedmina: we mline podle dilu cserowskeho nam siedma czastka prislucha (H. OTROKOVCE 1762); wezmy pol okowi černich wissien, z kterich ssestu aneb sedmu častku spolu z kostkamy ztluč (NN 18. st); po s-e rozdelenosť, rozloženosť: po sedme: abychom my pobožne a pocztiwe, cžistotne žiwy gsuce, mohly se stati vdowe czirkwe Krysta Pana (BAg 1585); po siedme, ktery by pan brat prestupil, tehda magu (ostatní) moc a wladu takoweho bratra potrestaty (CA 1687); septimum: po sédme (KS 1763); subst s-a ž adm siedma časť úrody, výnosu, odovzdávaná vrchnosti: any sedmu, any osmu, any dewatek nedawame (TAJOV 1771)
služobný [-žob-, -žeb-] príd
1. najatý do služby za plat, slúžiaci za mzdu: spraven sem, zye by Wassie Milost sluzebnich lydye potrzebovaly (SMOLENICE 1458 E); dluzna sem diewcze služebney sukna pol osma lokte (ŽILINA 1590); služebnej dievky turecku košelu novu (BOCA 1686 CM); ktery bude na mageri zostawat, ten nema cželady služebneg držet (K. N. MESTO 1690); servus: služebný (ASl 1740); když služebnu cželádku na učenj krestianské posylagu (UKK 1768); to takowa ohawnost gest, aby tebe služebni pacholek neb služebna diewka rozkazowala (MiK 18. st)
2. vzťahujúci sa na službu, na výkon povolania: to sme wydely, ze pacholek Baranowo sluzebne sedlo na konye sedlya (TRENČÍN 1569); na žadost predgmenowanim potomkom, rewidugice geho služobne wiplatky, tuto kwitanciu widawame (BOCA 1777)
F. od mogeg mladosti služobnym chlebom sem se chowal (TURIEC 1775) slúžil som; (ľudia) juš pustie domy zanechavaju a ven z dediny na služebny chlieb odchazaju (DOMANÍKY 1785 LP) do služby
3. patriaci sluhovi, sluhov: famularia vestes: služebne oďewj (KS 1763)
4. úslužný, ochotný: bud soberownjm služebnj, starssjm uctiwe poslussnj (KoB 1666); nebo onj (anjeli) zagiste gsau duchowe nie zahalčjwj, ale služebnj (CS 18. st); subst s. m sluha: gestli geho otecz a mati sluzebni, to ditie prawo (ŽK 1473); zalobu delagicze na slusebnika nassiho meskeho tym spusobem, szeby gemu, tomu gistemu slusebnemu dal bil f 2 (MOŠOVCE 1565); (svedok) widel, kdj haytmanou sin a Mangliarou služebni ploti wlacžjli (P. ĽUPČA 1691); chlapcza Jakubech Pauloweho yako služebneho pri sebe (Joannes) držy (N. MESTO n. V. 1746); wiprawil on sluzebnich swich s pastwj do pola (KT 1753); negwic zawisti we dworoch medzy služebnymi (GV 1755); s-á ž slúžka: krčmarko neznama, či je to tva panna a či len služebna (RL 16. st); radiss-lj, rad mirne, abi tj služebné mohlj zatim dekowat (BV 1652); za chowu takoweg služebneg ratagycze na den po dwuch grossoch (N. MESTO n. V. 1772); servilicola: služebna, služebnica (KS 1763); -e prísl k 2: serviliter: služebne, na spúsob služebnjka (KS 1763); serviliter: služebně (AP 1769); k 4: služebne prosicze, žeby na manželku a ditky meli starost a gim kriwdi činit nedopusstelj (ŽILINA 1648); k Oswjcenosti Wassj se vtjkám, služebne žádage, aby knižku laskawe prigati ráčili (ZK 1778); -osť ž
1. povinnosť niekomu al. niečomu slúžiť: navare studium, vel operam alicui: ňekomu w služebnosti byti; famulatio: služebnost, posluhowánj (KS 1763); magíce daruwánj budto služebnost w posluhuwáňu, budto kdo učí, w učeňú (BN 1789); gá trescem tělo swé a w služebnost podrobugem (ST 1797)
2. ochota na konanie služby, pomoci ap.: stvoril te Buch k své poctivosti, abys jemu vše časy činil všecky služebnosti (RL 1571); ya Wassy Milosti služyce w swe služebnosti wernost dokazugy (PREŠOV 1640); memor ero tuorum meritorum: nezapomenu na twu služebnost (KS 1763); wassy služebnost odplatiti a wynahraditi nemúžem (ŽS 1764)
L. cirkevná s. cirkevný úkon, bohoslužba: sw. Pawel učy gednotu ducha zachowawaty a služebnosty cirkewny uctiwe a poradne wyplnowaty (ŠV 1675); swe služebnosti cyrkewnj konali, tak se popowe pri swe mssy chowali (HPP 1754); (kráľ) spustossené chrámy dal znowu wystaweti a osadil každý služebnostj cýrkewnj (SH 1786)
3. stav porobenosti, poddanosti: Krystus nás wykúpil, z služebnosti težké wybil (CC 1655); dulia: služebnost, newolnost (KS 1763); toto ťážsské služebnósti gármo widel Pán (BlR 18. st); (Boh) obetuge každemu prostredky, z kterymi z poddanosti aneb služebnosti diabelskeg wisloboditi se možete (MK 18. st)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)
svetlý príd
1. majúci dostatok svetla, osvetlený: nox sublustris: swětlá noc (VTL 1679); tak nestidati neňy, aby zgewňe na ulyci pri swetlem dňy nehanbyl by se sskaredych hrychuw (PP 1734); lucidus: gásny, swetly; illuminatus: oswetleny, swetly (KS 1763)
2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, osvetľujúci: swetly Kralomocz za dwanact rokuw prebehawa (KoB 1666); slunce swetlegssy a gaznegssy gest nezli tmawá noc (VP 1764); P. Mariu gakožto nagswetlegssi Denicu wichazegici pripatrali (SPr 18. st)
3. jasný, priezračný: vitreus: čisty, swetly, krehky, prehledny; specularis lapis: prehlédny kameň, swetly kameň (KS 1763)
F. s. ako krištáľ číry, priezračný: ukázal my potok wodi žiwég, swetly gako krysstal (BlR 18. st)
4. rozumný, zreteľný, jasný: swetlegssym úmyslem, peknegssim porádkem, wibornegssimy slowmy neb prodlaužým neb zkráťým swe pismo (PP 1734); poznowu list ze swetlegssj specificatij, gak bi bilo se prodawalo, bil widany (JELŠAVA 1745)
5. belasý, modrý: ffuty dwe, gedna swetla a druha čerwena (TRENČÍN 1645); pas hedbabny swetleg barwy; dwa swetlie ručnyike gereczkie skapali (KRUPINA 1690); ( 1737); cžerwičky modre neb swetle zustanu (SN 1772); swetla barwa ňeb ňebeska, ta plawcum pryslucha a y kňezum, kteri k nebi obracagu ducha (GP 1782)
L. s-á fialka bot f. voňavá Viola odorata: wezmi meliloti, swetleg fialky zeliny, každeg 3 hrsty (RT 17. st); s-á ľalia bot rastlina z rodu kosatec Iris: nech proti tymto neduchom galles, ladek, šafrán, temián a swetleg lalige koren uwará w gednom zagdliku wody malinoweg (BiN 1799); -e prísl k 1: lucide: gásňe, swetle (KS 1763); k 4: prislowj gako y prirownanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); rozum take swetle ukazuge, že Buch to wssecko učynit múže (PP 1734); vilos mi svetlyéj to szpiszányé (MCa 1750); svetlo2 vetná prísl vidno: zadny negma trhu a mincze zdwihnuti, lez bude swietlo (ŽK 1473); lucet: gásno gest, swetlo gest, swjtj se (KS 1763); dokaváď svetlo bilo, v kríčkoch čučala (BR 1785); po s-e, za s-a prísl výrazy: že mj pomuže stado to za swetla domu doprawitj (KT 1753); kedy ge lepsseg pracowaty, we dne čyly w nocy, we tme čyly po swetle (MiK 18. st)
P. atpn Giryka Swetlyka (P. ĽUPČA 1551)
sviečkový príd k sviečka, sviečkovica, najjemnejšie mäso z vnútornej časti chrbta: za pečyenku swieckowu d 6 (S. ĽUPČA 1663); klobaska, gelitko, pečienka swječzkowa od p. ffogta d 10; pečena swiečkowa lib 3 d 10 (ŽILINA 1693); subst s-á ž sviečka, sviečkovica: howacsu swiečskowu lib 3 per d 3 (ŽILINA 1729)