spoločný [spo-, spô-; -oč-, -eč-] príd
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom; všeobecný: (v) Wyslawczy pak reczenom obama stranom bola (hora) spoleczna (L. JÁN 1480 SČL); pitwor pak společzny zustal (TRENČÍN 1589); nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog (S. ĽUPČA 1603); zastawuge sa Smrekowica pre spoločnu potrebu (LIPTOV 1716); conclave vivorum: prjbytek mužúw a mladéncúw společny; communis: obécny, spoléčny (KS 1763); kdi pán instans z mlinarom spoločnim bodowiczkym (BODOVICE 1784)
L. a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi (ŽK 1469 práv) rovnakou časťou; ponegprwe a nadewssecko musy wywolen byti společnjmi hlasy cechmistr na slawnosti wanočne (CA 1681) jednohlasne; kdo ma swich poddanych a nedopustil by gich k společnemu dobremu, birssagowaty; kdokolwek, bud zemanskeho stawu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy w spoločnom dobrom aneb w potrebe dedinskeg (LIPTOV 1716) na verejné blaho, na všeobecný prospech; žadny z bratruw cechowskich nema se w žadneg ubliženosty ze žalobu proty společžnemu bratru k panu uradnykowy aneb k panu richtarowy meskemu utykaty (VELIČNÁ 1712) členovi; stul pak spoleczni držali prednegšy, s nima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe (PRÍLES 1718) stravovali sa spoločne
2. vykonaný, konaný, využívaný za účasti dvoch al. viacerých jednotlivcov, kolektívny, op individuálny: gessce z gych spoleczneg roboty bola yama zyta a yama tenkele (TOPOĽČANY 1554); skrze pak tych siesty drabow, kteri sta ass posowadt ziwy, czo spoloczny na Blatnyczy byly (SKLABIŇA 1601-04); tyeto owcze do gisteho cžasu spolecžnym krmom a spolecžnym juhasom wichowawat budu strankj (KRUPINA 1692); familia Ssandor na spoločnu potrebu nigdi žadnich penezy od panou kremniczkich nepožiciawala ((V. ČEPČÍN) 1715); conclamatio: spolécny kryk, pokryk; contributio: společny zbjrka, dánka (KS 1763)
L. commune: obécny (!) dobré, společny (!) dobré, mestská dobrota (KS 1763) všeobecné blaho; s-ou (a nerozdielnou) rukou práv rovnakým dielom, rovnako: wssiczkni cztyrzi spoleczni ruku slibugicz za pocztiwu pani Hedwigu, sestru swu (ŽK 1468); czo se pak poprawy (pivovarského riadu) dotycze, to tez spolecznu a nerozdylnu ruku gednostayne magi oppatrowati (P. ĽUPČA 1568)
3. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj strankj spolecznjmi nakladkj opatrowatj bilj powinnj (TRENČÍN 1589); za tento mlyn madaczansky, kteryz sme spolu uzywaly, mame spolocznym nakladem w Prosyku udelathy mlyn (MADOČANY 16. st); spolecžnu utratu wsseczy zeby gedno stawenicžko wistawily (PRÍLES 1635); w Skalyczy statek, yak dum, wynohrady, role a gyne pertinentia mage z panem manzelem mym, yakožto společzne nahledani naležy (SKALICA 1660); gedni gmena gsu obecne, spolocne dane Otcj, Synu y Duchu swatemu (Káz 18. st)
L. consors: učástny, towaryss spolécny (KS 1763) manžel
4. majúci spoločné územie, hranice, súvisiaci s niečím: (poddaní) geho dobyly a dokrwawyly, na tom esste neprestaly, ness uiolenter ssestyre wodu spoloczneho drgeku wyrazyly a do chotara nasseho wpustyly (ČEMICE 1651); ale giž na ten čas natolko gest wikolčowany (laz), že z druhima lazmy společný biwse, welike pole strana Klokoč w sobe obsahuge (NITRA 1738); luki a zeme na miste spoločnom boli wirabaly (L. MIKULÁŠ 1777)
5. vzájomný: aby nam toto přigimany darow boskych padlo k posilneny wyri nasseg w tobe a k spolecžneg lascze krestianskeg (BAg 1585); že z spoločzneho porozumeny czastku huor toliko pre samych panow bude se hagity (BLATNICA 1649); nebo dekretj společnu wuly učinene cassirowane bity neslussna gest wecz (KoB 1666); ness buducne ze spoločnow wuolou a radou ma se to činit (LIPTOV 1716); za času deset mesycúw usednúty sem z krwi z semena člowečyho a z rózkossu sna společnyho (KB 1757)
L. vsta matky při pannách neotwjragj se nikdy krom w čas měsyčného kwětu a společného obcowánj (ZK 1778) pohlavného styku; subst s. m spoločník: meus particeps: múg towaryss, múg společný (KS 1763); subst s-é s spoločný majetok: pak my wedle techto swedome (?) wyrozumewsse, vczynyly prawo taketo: czozkoluek gmali spoleczneho, zbozy y poseti (TOPOĽČANY 1554); tegze czere meg ze spolecneho pocztiwe saty sa sprawily (PRÍLES 1713); nassly se nektere dlustwa, ktere bi maly ze společneho pred dielbu wyplatit (SPIŠ 1726); ag weselia že geg p. brat robil, ale newie, czy z spolocžneho, czy z sweho (TURIEC 1756)
L. k tim zemiam oračim ze společneho dedinskeho gedna neb druha stranka neco zaugala (ZÁBORIE 1730) patriaceho obci; -e prísl k 1: sestry pak spuolecznie wybyty magy, gedney kazdey dawsse po fl 15; dietom pak mym spuolecznie wsseczkym, tak prwneyssy, yako y posledneyssey manzelki mey, att gyde ten statek w rowny diel (ŽILINA 1564); ( 1572); dczery, ktere pozustaly, te powynowatj budu bratrj pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati pocztiwe (L. TRNOVEC 1604); lyssku, gargapku a k Welikeg nočzy tela powinnj su spoleczne dawat (P. BYSTRICA 1684); lady pak na Vahu žeby se společžne lamaly (L. JÁN 1704); zwelebúgte Pána se mnú a powyssugme méno geho společňe (KB 1757); k 2: wodu za swu wlasni magy drzety az po Vhersku Ves a nyze Vherskey Wsy aby gim spoleczne bola (L. JÁN 1480 SČL); Janowy pak fl 111 zs tey summy ma se nagyty a ostatnemy spuoleczne wssickny y z Janem magy se podielyty (ŽILINA 1553); ta (vinica) se ma cum consensu partium spolecžne odpredat a spolecžne rownim dilem penize inter partes magi se podelit (KRUPINA 1691); (úrek) p. Rady Janos, István a Mikoss spoločne držia (IVACHNOVÁ 1736); minister a cantor evangelitsky aby nebo společne z obecneho wiplacany byli, anebo častku wiplacanj ze strani katoljku aby prestala (PONIKY 1791); k 3: a my spolecznie poradiwssie sie, s prziwolenim wsseczkey obcze prodali sme gemv to giste sedlisko (ŽK 1482); prede wssemi weczmj spolecžne mezy sebau lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); tu (sestru) take, gestli co ze zalohuw prisluchaty bude, stranky aby společne gi contentowaly (ZORKOVCE 1688); redamo: společňe milugem; consociatim: společňe, po towarysky (KS 1763); k 5: kterak ony spoleczne a nerozdylne gednosteinu wuly prodaly Stanislawowy Wrbenskemu puol cztwrty zeme (P. ĽUPČA 1580) jednomyseľne
stolica ž
1. časť nábytku, sedadlo: stolicze operacze gedna; sukno czerwene ze stolicz z paloti dlhe kusi no 2 (TRENČÍN 1597); ( 1647); učitel sedj na stolici, žacy po lawicech (OP 1685); wrecze ze zbožym bylo mezy stolicze wtisnute (P. ĽUPČA 1691); stolicza bukowa 1 (TRENČÍN 1713); dúm musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi (BPr 1787); Franca zbil, chlebem uderil, stul wssecek olamal, stolice wssecky onho otriskal (PUKANEC 18. st);
x. pren Panno panen, stolice mudrosti, orodug za nás (UZ 1722) invokácia P. Márie v litániách; pre gaku ale pryčinu menuge predpowedeny prorok totu stoliczu stoliczu nakazeny (SlK 1766-80); zdroj mravnej nákazy; blahoslaweny muž, kteryž nepostupyl po rade newernych a na ceste hryssnych nestal a na stolicy posmewačuw ruhawych nesedel (MC 18. st) nerúhal sa; w tom okamženi, když dussa twa winde, uwidiss sudca sprawedliweho stolicu (MK 18. st) Boha
L. wysoka spiacy stolica s tlačzeneho remeňa gedna (L. JÁN 1697) upravená na spanie; assessorium: prjsedné mjsto, radná stolica určená na sedenie pri zasadaní nej. rady; cathedrarius: kazatel z stolici učjcy z kazateľnice (KS 1763); stolica klečiaca ze suknem zelenim obtahnuta (M. KAMEŇ 1772) kľakadlo; (Dóža) neslýchaným zpusobem zhlazen byl, posazen totižto na železnau ohniwau stolicy (SH 1786) zariadenie na popravovanie upálením
F. blahoslaweny muž, kteryž na stolicy mornyho nakazeny nesedel nebol potrestaný izoláciou (SlK 1766-80); kdo nízký gest stworen, nízký s česťú zústáwá, úpadu se neleká a keho na wisokú stolicu postáwá, zwaleňj z hrúzú čeká (BE 1794) povýšia
2. zariadenie používané pri opracúvaní, spracúvaní nej. materiálu: kapustne stolycze z nossmy (BYTČA 1606); rezacza stolicza y s kosgerom (PÚCHOV 1710)
3. zariadenie na vykonávanie telesnej potreby, nočník:
L. sella pertusa: stolica pruchodná; latrina: záchod, stolica Pilátowa; forica: záchod, obécny stolica; lasanum: stolica nočny, aneb nádoba potrebná (KS 1763); gestli nočnj stolicy potrebugj, musy yhned z pokogjka wynessena býti (TiS 1788)
4. stolec, trón, prestol: (kráľ) sedj w kralowskeg stolycy slonoweg neb slonowimy kostmy wikladaneg (KoB 1666); budú wzácné skutki mé a ridit budem lid twúg sprawedliwe y hodeň budem stolici otca mého (KB 1757); solium: králowská stolica; thronus: trún, králowská stolica (KS 1763); Buch sedj na stolici swég swatég (BlR 18. st)
F. zosadiť, zložiť, zhodiť niekoho zo s-e zbaviť moci, funkcie: (Boh) zsaďil mocných z stolice (CC 1655); resident rímsky muže knižata kacyrska s stolici zložiti; ergo wssyckni tu moc magi, aby kniže ze stolice zhodili (SP 1696); geho (pápeža Inocenta) rozkazem, gakožto hlawy tjm a na to same vstanoweno bilo, aby toliko sami papežowe toho potwrzowanj moc miti mohly a mely, skrze což by tjm lepeg papežoweg stolici priwazanj bily (WO 1670); zgednany knez mnohokrate musy s marné wecy preč giti, kdy mu samy patroni stolicy wystawugj a gineho na mjstogeho powolagj (SP 1696) zbavujú ho miesta; nekterý z tech, který dluho po swatem Petru na stolicy rjmskég sedeli (IA 1708) boli pápežmi; kdo bi po tebe zatim na biskupské stolici sedeti mel (VP 1764) mal byť biskupom
5. vysoká úradná inštancia, župný úrad a jeho sídlo a činnosť: ktoz swe stolicze tu negma, ten gma hledati wyssnieho rychtarze gednani (ŽK 1473); oznamugj Vašym Mylostem, že bude stolicza po svateg Lucij ten štvrtek zasadnutie stoličnej rady; nas wjprawila stolycze na rakoss s panom Fogaczym (NOVÁKY 1568); ( 1569 KL); kdy pan Timotheus z notariusem relaciu včzynili, co na stolicy konano, dan gim obed (ZVOLEN 1637); to pak (svedok) dobre wje, že žadnich imposity do stolicze neplatya (NITRA 1663); drabu do stolice s lystem za panom viceispanom chodjcym d 36 (KRUPINA 1706); s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime (Le 1730); žaden richtar do slawneg stolice nepoda suplicatiu, prweč abi gu panu superiorowy presentuwal (KLÁŠTOR p. Z. 1733); slavna stolica Joanesa Csipku za privilegia tisovske do stolice citovala pod pokutou 500 zlatych (TISOVEC 18. st CM);
x. pren Joanes Čorba newedel, že by stolicze byla publikowana (SPIŠ 1602 DSJ) rozhodnutie stoličnej rady
L. práv (parent) počal se smiati, ale hned smiech swug premenil a počal u seba rozwažowati, gakbi nebespečna wec bila, na sudnych a prawskich stolicach posedowati (MS 1758) zúčastňovať sa právnych sporov; moliri dejectionem: na stolicu komornú gjti na stoličný úrad majúci na starosti finančné a hospodárske záležitosti; disceptanat in eodem foro: na tég práwnég stolicj se waďá vedú právny spor (KS 1763); jako na čilejši a tak na panskej stolici nič sme nedokonali, ani sme sa se žadnu vecu nepokonali (SKAČANY 1773 LP) šľachtický súd nad poddanými, výsada, podľa ktorej obyvateľstvo usadené na majetku zemepána nepodliehalo právomoci komitátnych stoličných úradov al. úradu zemepána; súdna, súdobná s. súd: oznamugj Wassi Milostty, zie na tento prisczy stwrtek budeme myty sudnu stoliczy (PARTIZÁNSKE 1556); pan Petr Pongracz dal gest rokowaty wedle starobileho obiczege a zwiku stolicze teyto súdobney liptowskey skrze mne (LIPTOV 1578 DSJ); scabinus: sedjcy na sudnég stolici (KS 1763) úradnou mocou riešiaci spory; Kryste, ktery seba s posmechj obmnoženého a powazaného k nečistég stolici súdneg súdca Pilata westi sa (dal) (BlR 18. st) pred pohanský súd;
x. bibl prjgde den poslednj, ktery hlasem truby umrelych wzbudj a žiwjch pozowe pred sudnu stolicy widomeho Krysta (OP 1685) súd všetkých živých a mŕtvych na konci sveta;
x. cirk pismo a patenty, s kteryma sme opatrenj od stolice apostolskeg rimskeg (MiK 18. st) od pápežského úradu
6. hlavné mesto krajiny, sídlo inštitúcie: ne po dlhem pak čase y mesto Byzantium, stolicza wychodnég rysse, pod mocz zwitezitele padlo (PeP 1771); zdaliss toto neni ten Babilon, kteri sem ga wistawil w mocy sily sweg a w stawe dustognosty meg, aby bil stolicu kralowstwy, k ozdobe slawy meg (SlK 1766-80);
x. pren Rym učynen gest hlawa wsseho krestianstwy, stolice prawdy (ŠV 1675)
7. administratívnoprávna územná jednotka na čele so županom, župa: stala se dobrowolna a smluwa zkrze pana Petra z Rohody a pana Mykulasse z Nozdrkowecz s wiczeisspany stolicze Trenczanskey (TRENČÍN 1483 SČL): Gyrzyk Skrobak z Zaskalyczy, teyze Orawskey stolicze prysazny (ORAVA 1574 DSJ); sa Balony dnes treti dien pohnuli sem, czez nassu stoliczu (PUKANEC 1611); ktery pak s tegto stoliczy wuz wiezol do ginych stolicz sukno, kože, wlnu, powinni gest dwanaczte penizy od kazdeho woza (RADVAŇ 1702); když se pomimo obyčegného wogaka massirowánj z gednég kragny, districtu nab stolice do druhég, gegich mundury, dela neb kusy a proffunt preklada (Kur 1782)
8. (živočíšne) výkaly: tenesmus: zatwrzeni stolice (NP 17. st); mak černy zotreny daty u wine trpkem tem, gežto na stolycy chwatagj (HL 17. st); kdy ssestonedielka ma zacpany žiwout, že nemuže mjti stolice (RT 17. st); dotknúl se na rameňe žili, na jazik pohlédnúl, jakú stolicu má, se tázal a k zastretímu stolu prisednúl (BR 1785); w apatekach sa s neho (aloe) dobre pillule stroga, které dobre žaludku a lachku stolicu spusobugu (Zel 18. st); ked sa nechce pustit z howada a nema stolice (HK 18. st); stoličný príd
1. k 5: prwsseho zgednany lyst stolyczny, pod kterzymkolvek spusobom bol by wyzyl, y gyne lysty z kerehokoly mesta boly by wybrane a wytahnute (L. JÁN 1480 SČL); pryssel dominus iudex spolu z boženikom stolyčnym z Ragcza (ŽILINA 1693); Holessowi, kteri chodil po dedinach drewo wihanat wedle comissie stoličneg, den 10 (ŽILINA 1719); waznowi stoličnemu počalo se dawat den 2,5 (MARTIN 1722); stoliczny hajduch wjedol zwazaneho pastira (VESELÉ 1747); držana bila restauratoria anebossto stoličnich officiru woleni (B. BYSTRICA 1778); davam vam na vedomy, že myskar stolicsny žhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st)
L. s. korec, merica, siaha poľnohospodárske miery, ktorých hodnotu stanovila stolica: poručza se bednarowy, aby stare korcze zrownal ze stolyčznim korcžem (BARDEJOV 1736); miery, to gest mericzu stolicžnu mame a holby sy zaopatrime (ORECHOVÉ 1770); drevo urbarske, čo sme rubati povinni, vedle sahy stoličnej ani rubat, ani do Trnavy vozit nam nedopusti slavne panstvi (NAHÁČ 1786 LP); bylo by dietie w dewiti letech, muoz dobre w sswych letech wystupiti a obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); Joannes Soos, wiceysspan a Georgius Zalathnay a Blasius Rakoncay, dworssty stolicžny (ZVOLEN 1567) úradníci s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou; kdyz sme se na ten czas vlozeny w stolyczny den spolu zessly, ya sem tu hned panom spolu tech padesat zlatych polozyl (TRENČÍN 16. st) deň zasadania stolice; prziuilegia meske a stoliczne (TRENČÍN 1600) listina potvrdzujúca určité výsady stolice; stolične poruby a napadky obecné na spusob ostatnych poddanych dlužni davati (ORAVA 1625 U2) daň určenú pre stolicu; panu Dubeciusowi od dwuch listuw pod stoličznou pečzeti placeno 2 fl (ZVOLEN 1637) opatrených pečaťou stolice ako zárukou ich pravosti; Marcziban službi stolične pestowal (ILAVA 1668) bol zamestnancom stolice; pro parte exponentis birsaghi takowe magj cedowaty, ktery by z nas stolicznim prawem hledal (ŽILINA 1689) uplatňoval si právny nárok pred súdnou inštanciou s právomocou pre stolicu; predtym sme zo Svatomartinčani na poradky stolične jeden vuoz davali a juž včilej musime vždycky štyri (SĽAŽANY 1690 LP) na feudálnu pracovnú povinnosť vykonávanú pre stolicu; danki yak stolicžne, tak czisarske musime ustawicžne znasset (VARÍN 17. st) poplatky odovzdávané stolici; jakovy duchod mytovy dle tabele a vytahu stoličneho v mestečku Ilave vyložen a narizen jest (DUBNICA n. V. 1745 LP) nariadenia stolice; deorum sessimonium: stolične sedeňá (KS 1763) zasadania stoličnej rady; menovany Pongracz Krisstof wen z aresstu pred vrata stoličneho domu wichadzal (LIPTOV 1773) pred sídlo správnej inštitúcie stolice; nech počina od teho gazdi, od ktereho se spisky stolične počinagu (HRANOVNICA 1786); zeman sjce skrze stoličný magistrat nech ať se pokutuge (TURIEC 1796) administratívny úrad stolice; ten, ktery prwny do mestkych neb stoličnych knych zapssan gest, prawo ku statku ssobe predepssanemu dossahuge (WZ 1797) úradných kníh, do ktorých sa zapisovali dôležité rozhodnutia stoličnej rady
2. k 6: pribehli zaraz misliwci, ukriti mezi stromámi i zwázawssi ho reťazou do stoličného mesta swého kralostwa (!) priprewadili; na víchod Anglii leží Dánia, gég stolečné mesto gest Kopenhága (DS 1795)
3. k 7: pan wiceisspan vstanowil vroczeneho pana Ssimona Jesenskeho stoliczneho pisara (TRENČÍN 1588); však ničmene bolo pustych, juž jich je vice a ješče bude vice, jestli laskaveho zlitovani od V. Exelencii nebude v tomto stoličnem gruntu (SELCE 1716 LP) v stolici
L. s. ľud, ľudia obyvateľstvo stolice: nowina o pobitych Nemcych od hayduchow kdy prissla do toho leženi, zburilo se wssecko wogsko cysarske a chteli to mstiti na Vhrych a stoličnemv lydu giž počali zbrog odbirati (RUŽOMBEROK 1605); testis chodil po chotari z služnim pred nyekolko rokmi a slichal od služniho y od ginssich stoličnich lidi, že na Kuopke gide chotar Ostroluczky (O. LÚKA 1677); hostinsky postupne zminku činil na stolicu, ispana a zemanstwo stolične (SPIŠ 1716)
4. týkajúci sa širokého zadného zubu cicavcov: gomphij dentes: stoličné zubi (KS 1763); subst s. m komitátny, župný sudca: vradnyky (!), ktery poddanemu dowoleny k wiwandrowani, bez wedomosti a porozumena stoličneho dagu, tak a za takych vznany a zpokutowany budu (Kur 18. st); s-é s majetok stolice povinne obrábaný poddanými: krčmari a hajnici maju tak jako my živnosti a nam v ničom nepomužu, a to jak na kralovske, tak i na stolične (UHROVEC 1778 LP); ješče len zornica za huru vychaza, už se na ňom štyria pod oblokom vadzá, jeden k nemu ríká, tam pujdzeš na panské, druhý rozkazuje, pujdzeš na valaské a tretí chudáka na stoličné honí (ASL 18. st)
strieborný [s(t)r-; -ie-, -í-, -é-; -bo-, -b(e)-] príd
1. vyrobený zo striebra: przedtim, nez vmrzel, dal bil chowat Beznossowy 70 zlatich a gedno opassanye ztrzieberne z kordem (ŽK 1453); poruczam k fare kostela nasseho trinast striebornych lyzycz a gednu obrucz striebornu a pozlatitu (L. SIELNICA 1564 E); try lyzycze striberne welyke (H. MOTEŠICE 1580); urozenemu panu gedneho naglepšeho kone z šablow pozlatitow y s palošem stribrnym poručam (SMREČANY 1603); panu gerssekowy dana kanwycžka strybrna pozlatyta (ZVOLEN 1645); pas retiazkowany strieberny geden (TRENČÍN 1646); stribrny sspendlik geden z hlawku (HRABOVKA 1726); prstenje stribrnje na kostol se adjudicuju (P. ĽUPČA 1727); cathedralskeho kostola gedna strieberna monstrantia, ciborium ukradene gsu (Kur 1786); retaska striberna radkuw 6 (PUKANEC 1797);
x. pren takowy gsu, ktery skrz dwere sswagrowstwy a gineho pritelstwy anebo y po motuzku strbrnem (!) a zlatem wchazegy (do hodnosti) (COB 17. st) úplatkami; yablka zlata z rezbamy strybrnimy gest slowo powedene prihodne (CS 18. st)
L. vwar w welikom hrnci čtiri loti suroweg strjbrňeg gljeďi, octu a medu, tjm chladnjm ranu maž (PL 1787) kysličník strieborný; herus meus dare damnas esto decem argenteos: mug hospodár dlužeň gest dati deset strjbrnych peňez (KS 1763) strieborniakov
2. obsahujúci striebro: tato giss zwrchu gmenowana bana sryeborna; informatia bani zlatyh a srebornyh (BOCA 1583); ( 1610); argentaria: strjbrná hora; argentum concisum: ruda strjbrná (KS 1763); Joachimsthal ma strbrne (!) bane, tge pred dwema weky bily nalezene (KCS 18. st)
3. pripomínajúci striebro (farbou, leskom ap.): lilium gest pekne, ljbežne, strbrne a čisto bjle farby (SP 1696); aspilates: drahy kameň strjbrnég bárwi (KS 1763); jako stríberný mesíc v ohni pozlácená, jako slúnce má príbuzná, má prítelkiňa (BR 1785); subst s. m strieborný peniaz, strieborniak: Yudass Krysta prodal za 30 strybernich (AgS 1708); Samaritani, z hladem zmoreni, kteri gednu hlawu oslowu za osemdesat stribrnich platitj musely (KT 1753); Gudaš, odhodice strjberne, odešel (Le 18. st); s-é s hromad čo je vyrobené zo striebra: co se dotyce strieberneho a zlateho, co bi se nachazelo a na pohreb by utraty nedostawalo, nech prytelstwo znutra znamenane prodadya a tak na pohreb naložia (KRUPINA 1691)
sused m
1. kto býva vedľa al. blízko bydliska, pôsobiska niekoho iného: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda, ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); pristupila pred prawo Hedwiga, pozustala wdowa neboheho Antolka, y wyznala swobodne neprimussena, wedle ney take Ondrey Warga, sused gegi zadny (P. ĽUPČA 1555); gestly hospodar wy aneb horni, dolni sused anebo kdo gini, žebych ya kune, lyssky, wydry pobral kdy komu w kontrabontu (PÚCHOV 1610); vicinus: bljzký, sused, w susedstwj (WU 1750); do tretich susedu půgde (žena), na pradenj pitat bude (SNS 1786)
L. chotárny s. obyvateľ susednej obce: osadili sme mu prawe prawo s chotarnimy susedmy, s richtarmy tztirmy a z dewiatmy bozeniky (D. ŠTUBŇA 1595); uholný s. rohový, kt. domy tvoria (pravý) uhol: biwsse uhelnj sused swedek Kapuszta Danjelowy, yako mal swe humjencze, geden konyecz len do stlpou pry Kapuszta Danielowy humeney stene prystaweny (NECPALY 1743)
F. nebo u susedú pekagj chleb z medu, take pryslowý býwa (BV 1652) cudzie sa zdá byť lepšie ako vlastné
2. člen mestského, obecného al. iného spoločenstva: tohože roku hned pri počatku podletj dopustyl Pan Buch yako y na gjnych susedow z krestenstwa, tak y na toto město Rožomberk mor a plagu na dobytok rožný (RUŽOMBEROK 1599); (:Martin Pohrane:) žadal gest nas wedle obyčege nasseho poctyweho mesta, abychom ho tež za suseda a obywatele spolu nasseho vznaly a do počtu messtanow prygaly (S. ĽUPČA 1619); každi mister blanarski, kteri zde sused a mister gest, gestli odtato odessel, ma gemu geho sprawedlnost mistrowska rok a den slobodna staty (CA 1644); povinnost moju odbyvam, ponewadž som nedostatečny a mizerny v svem zdravi, ktera vec jest jak susedom a obyvatelom nemšovskym znama (NEMŠOVÁ 1721 LP); lutheránskím susedum odpowedáme: werá i oni s námi mnohé giné nepochopitedlné tagemstwá (BN 1796)
3. kto sa nachádza v bezprostrednej blízkosti iného: (Adam a Eva) mali suseda djabla, kteri sa duverne zhovaral z Evu (SJ 18. st); -ko, -ok m dem expr k 2: Vassy Milosti prosime jakozto suseduv svich milich, ze nassymu susedkovy, k czemuz by jakovu pravdu mel, ze jemu spravedlive pravo udielat raczite (HLOHOVEC 1544 SLL); znamo czinime yakozto panom dobrotywym a milosrdnym o tohoto nassieho susedka Lawryncze Trbu, gemuzto nahanel geden susedok nass, zeby se w nyeyakey weczy nezachowal wassem pocztywem meste; rychtar Hradysky swimy susedky wsseczkymy, Wassym Milostem prizniwy (HRADIŠTE 1576); Chladna Pal wipoziczal padesat zlatych, z druheg pak strany dosweczilo se gednim susedkom Petrom Wozarom (ILAVA 1632); suseda, susedka ž
1. k 1: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj (KRUPINA 1716); accola: súsed, súsedka (KS 1763); táto potom (zbitá manželka) pospíchala k suseďe (BU 1795); žadnemu, ani susede nedag nečo z domu (HK 18. st); vicina: suseda (LD 18. st)
2. k 2: sluzbu swu wzkazugeme, urozena pani, pani susedo nassa mila, wam wiedieti dawame, ze su nam gisti lide powiedieli, zeby syn wass pan Barthoz zyw byl a zdraw gest (SENICA 1526); my ten siroczi statek w nasseg pocztyweg dedjne wezmeme a tegto nasseg susede w rucze dame (OPATOVCE 1589); suseda, tamže sa tye swjne? (KRUPINA 1691); ten chlapec od wassich ruku, suseda, zemrie, ale len mj ho teraz nechagte gesste (KRUPINA 1741 E); y to dogista wim, že su tu mnohe pritomne susedky, matrony a osoby nedotkljwe; sem, sem pristupugte, wi susedky a matrony burliwe (MiK 18. st);
F. yesste weczy bida, kde mrcha gsauseda bez sedla muže sedla (BV 1652) o zlej, panovačnej žene; -ov príd privl k 1, 2: že wssecky hory y drwa, ktere mezy dolynow Yacowecz a tow cestow, ktera pres dolynu podle susedoweho domu, totiž Gurika Horniho, kudy chodya na Micžinu dostaly se Eliassowy Lukawiczkimu a geho dedicžom (ZVOLEN 1567)
F. neb kdy susedowa stena hory nowa, y twa muže skazu wzit, bezpecznost zlý gest host, prynassy sskody dost, pomaha do nesstesty (BV 1652) o dôležitosti byť opatrný; susedova krava více mléka dáva, cizí chléb chutnější (SiN 1678) cudzie sa zdá vždy lepšie; -ský príd
1. k 1, 2: nema zadny swe owoce wiesseti do dworu susedskeho (ŽK 1473); dicens zracza kolybruchowski a zracza susedski, ty sy dosweczeny mordar (TURIEC 1582); pan Mathaeus Nyustai w osobe sweg gmenem mlinarúw a tesarúw w tegto stolicy nasseg Gomerskeg a susedskeg Kis Hontenskeg zustawagicich pred nass gest pristupil a hodnu prosbu a žadost gmenem gegich gest učžinil (CA 1698); dawsse se do towaristwa zbogniczkeho njelen w susedskeg kragjne polskeg, ale take y zde, w tomto widjeku orauskem rozlične zbogstwa lupeže spachat se opowažil (ORAVA 1735); confinis: pomezny, cylny, chotárny, súsédsky (KS 1763)
L. s-ý erb dedený majetok: swiedomi zywota nemuz zadny zenam zlamati, ani susedsky erb (ŽK 1473); s-ý pokoj susedské spolunažívanie: pro uskrownenj tech samich a pokog susedsky učinily mezy sebu zmluwu (D. STRHÁRE 1703); s-é právo súhrn noriem, predpisov pre mešťanov: každi blanarski towariss, kteri w tomto kralowskem meste Modor mistrom bity chce, ma negprwe susedske prawo mity (CA 1644)
2. priateľský: ku potwrzeny teyto slussney, naležitey a susedskey kupe mezi osobamy tiemito, dali sobie do miestkych knych zapisati, pitym lidkupu potwrdiwsse (P. ĽUPČA 1587); kdi sem ya bidlela w Domanižy susedskim obicžegem pasaly Pocžarowczy z Domanižany dobitky (V. ZÁLUŽIE 1617-19); my haytmany od wrchnosty k hraniczam uherskym od Slieska wam pane pozdraweny susedske wskazugeme (ŽILINA 1652); David na mnohe susedske napomenuti se nechtel sprawyti a dedine penize wratiti ((BYTČA) 1744); w Kristu spociwagica se odbira k wam pratelom, kmotrom, susedom se obraca za pratelsku, susedsku lasku dekuge (SJ 18. st)
F. nemass žadat statkuw, susedských nabitkuw (BV 1652) je nesprávne závidieť, ulakomiť sa na cudzí majetok; wzdicky chleb gsausedsky nez kolacz domowsky chutnegssý lidem biwa (BV 1652) cudzie sa aj horšie zdá byť lepším; subst s-é s zem patriaca susedovi, susedstvo: Johannes Lapssinka w letech 29 wyznal, že by ten gistj plot, kterj gest postaweny, že by byl gistotne do susedskeho postaweny; gak sem se oženil, od 13 roku hradil sem tam dole, gak stary hospodary hradiwaly, ale ona dala plot wsadit do susedskeho; wyznal, že by ten plot panj Ganosska, ktery dala postawit, asy na dwe sslapage bylj w susedskem a že by y kolek, gestlj ho newykopaly, nassly (SENICA 1668); -sky prísl ako dobrý sused; ochotne, priateľsky, priateľským spôsobom: (Jakub Tele Bardejovčanom) radssy bich s wami prziatelsky a susedsky bil nezly w hnyewie (PLAVEČ 1453); mnye a slussebnyku memv zaplatity rozkazaty raczite pro obecznw sprawedlewost a ya tess Wassim Milostem se powolne pratelsky a susedzky odslussity chty (OPONICE 1569); werttye Wassy Milostty, že bych z Wassy Milosttmy rad susedsky prytelsky bidlel (SITNO 1596); slichal sem, že prosil (:pan Mattiassowsky:) pana, abi susedsky sebu nažiwaly (V. ZÁLUŽIE 1617-19); po -sky prísl výraz ako dobrý sused: Galowanya Jana Tomčžowyech in deutro znamenaneho napomynaly po susedsky, aby gim w chotare ze statkem sskodu nečynyl a nepasol (LIPTOV 1732); wždy takmer sme se po pritelsky a susedsky merili (PUKANEC 1793); -stvo [-o, -í] s
1. vzťah medzi susedmi; susedský vzťah: gestly se nassim wsseczko nawraty, nepochibugte o tom, ze y wassiemu rucznicze bude nawraczena, pro pratelstwy a susedstwy dobre (MOŠOVCE 1569 KL); gestly nechczete dobre susedstwo s namy držat, czuo mame czinit (ANTOL 1597 E); werym, že to pre dobre susedstwo vczinitty raczyte (SITNIANSKA 1602); pre dobre susedstwo hradzu medzy sebu žadnu nedržely (KRUPINA 1734); fatens počul od pana Neredy Gabora, co sa ponosuwal na zle susedstwo (BECKOV 1768)
L. prijať v s. prijať za člena mestského al. iného spoločenstva, napr. do spolku remeselníkov, cechmajstrov: mistr, kterižto w susedstwj prigat gest, powinen bude se pry czechmistru a ginjch prysedicych tkadlczuw mistruw ohlassytj a ge pozdrawitj (CA 18. st)
2. najbližšie okolie, blízkosť: z gedne strany maycz podle sebe w susettctwi spytalne wynohrady a z druhe strany wynohrad Behanczyn (TRNAVA 1570); zlatnik Andrassowy panu Parsticiusowi bil predal Czegledi Mihály za dwesto zlatich dom hnedky w susedctwy; zeme na Piawycyach dolnych w susedstwy wedle p. Turcžaniho zemy; Betu pak dawno w susedstwe tak weselu nyewidyel, gako ten wecer kdy winyicze poziabli (KRUPINA 1683; 1698; 1722); dwa kostelni služebnjci, remesla swého ssewcy, w susedstwi pracowali (VP 1764); vicinitas: susedstvi (LD 18. st)
svätomartinský príd vzťahujúci sa na deň sv. Martina (11. novembra): dluhu sw. martinskeho dadia (TRENČÍN 1652) splatného na sv. Martina; subst s-é s plat dávaný členom mestského magistrátu v deň sv. Martina: dali zme panom starssim swatomartinskuo hotowich penazi fl 1, d 20 (KRUPINA 1706)
svätý príd
1. v náboženských predstavách vlastnosť pripisovaná Bohu, starozákonným prorokom, novozákonným evanjelistom a ľuďom, ktorí podľa kresťanského učenia žili cnostným kresťanským životom a po smrti sú uctievaní ako svätci (a v pomenovaniach pamätných dní, mesiacov, kostolov, osád, rastlín, chorôb ap. podľa nich nazvaných): nayswategssy Bože wssemohuczy (BAg 1585); maximus: negswategssy; sanctus: swatý (OP 1685); na druhú noc pripussťen budess k spogeňú swatych patryarchúw (KB 1757); divus: bózsky, swaty, kanonyzowany; psalterium: žaltár, swatého Dáwida žaltárowá kniha (KS 1763);
x. pren iron o, vi svaté klášterské drakiňe! (BR 1785) svätuškárske
L. náb Duch s. v kresťanskej vierouke tretia božská osoba: we gmeno Otcze y Syna y Ducha swateho (ŽILINA 1561); S. Duch sviatok Zoslania Ducha svätého na apoštolov, Turíce: na Svateho Ducha (CA 1709); S-á Trojica prvá nedeľa po Zoslaní Ducha svätého: w tu nedeli pred Swatym kryžom, patnastu po Swatey Trogicy prigal miestke prawo (P. ĽUPČA 16. st); s-ého Jána mesiac jún: s. Jana mesic (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac september: s. Michala mesjcz (KoB 1666); s-ého Ondreja mesiac november: s. Ondrege mesjcz (KoB 1666); S. kráľ zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi: na kostel Swaty kral reczeny, na oprawu geho fl 20 (ŽILINA 1601);
x. bot s-é drevo z gvajaka liečivého Quajacum officinale: swate drewo (HT 1760); s-ého Ducha korenie čemerica čierna Helleborus niger: swateho Ducha koreny (HL 17. st); bôb s-ého Ignáca plody cudzokrajnej rastliny kulčiba horká Ignatia amara: faba s. Ignatii: bob swatého Ignacya (TT 1745); s-ého Jána drevo, jahody, hrozná s-ého Jána ríbezľa červená Ribes rubrum, krík a plod: swateho Yana drewo (KoB 1666); ribes: jahody svatého Jana (VTL 1679); swatého Jana hrozny (:borzečky:) (OP 1685); hlava, tvár s-ého Jána áron škvrnitý Arum maculatum: menssj slowe aaron, o nem dale psaty se bude sub titulo twar swateho Jana (HL 17. st); chlieb s-ého Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); siliqua dulcis: swatého Jana chléb (TT 1745); s-ého Jána zvonček ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); s-ého Jura kvet záraza obyčajná Orobanche caryophyllacea: verbasculum: sw. Yura kwet (:bylina:) (KS 1763); ruža s-ej Márie rastlina z rodu kukučka Lychnis: lichnis: rúža s. Marie (NPH 17. st); s-ej Trojice zelina fialka trojfarebná Viola tricolor: wezmi swateg Trogicze zeliny (RP 18. st);
x. med s-ého Valentína neduh epilepsia: hrebičkj užitečne su proti wsselikim nedostatkum mosku, s. Walentina neduhu, sslaku (RN 17.-18. st)
2. súvisiaci s náboženskými predstavami a obradmi: swate dni a zapowiedne (ŽK 1473); znamenugte sie znamenem swateho krzuza (S. KAPITULA 1480 DSJ); (Kristus) telo y krw swu swatu vilel (PARÍŽOVCE 1564); stan se geho swata wule (RUŽOMBEROK 1602); nas o tom bude winaucžowati tato dnessni swata episstola; krst swati w tom nas upewnuge (TC 1631); k swateg spowedy skeltowalo se fl 1 (ŠTÍTNIK 1689); gsy nam mylost swiatu vdelity racil (AgS 1708); nyepotupim joho sveté pravo (DŽ 1752); w dnessnim swatem ewangelium; k omssy swateg y w delny den pilno se ubira (KT 1753); gednu stribernu pikslu na swaty oleg (Kur 18. st)
L. s. s-ých veľmi svätý, najsvätejší: každé pohlawi muzské s pokoleňa kňezského gésti bude na mjste swatem toto masso, nebo swaté swatych gest (KB 1757); S. kríž sviatok Povýšenia sv. kríža, 14. septembra: w tu nedeli pred Swatym kryžom (P. ĽUPČA 16. st); S. večer Štedrý večer, Svätvečer: item na Svaty wecser s posipnjow day krawam, bude se behat (RO 18. st); s-é miesto chrám, kostol; sanktuárium: na tomto boskom a swatom mestie w zhromždieny wassem (BAg 1585); na swatem miste w kostele (TRENČÍN 18. st); s-á cirkev, eklézia, s. kostol cirkev: weryss-ly y w Ducha swateho, swaty kostol krestiansky, wssech swatych obczowany (BAg 1585); sam dawa do czirkwe sweg swateg gine učitele (TC 1631); abi joho svetá eklésia na velyiku se rozmahala (MCa 1750)
3. bohabojný, počestný, mravne dokonalý: pryklady mame mnohe pobožnich a swatych žien, yak su se naprotiwko swym manželom zachowawali (BAg 1585); kterehožto (Pána Boha) sme my sinowe a ditky swate (TC 1631); religiosus: bohabógny, nábožny, člowek swaty (KS 1763); drž a zachovávaj včilejšé tvé umíňeňí (BR 1785); na pohled swaty žywot wedel; čym nektere učeny swategssy, tym sskodliwegssy, naučy-ly se ho bezbožny (MC 18. st)
4. posvätný, vzácny, nedotknuteľný: pred slawnym vradem gest confirmowany swatym juramentem (PREŠOV 1701); vznešeny a osviceny pane, pane svatej rimskej riše grof (LEDNICA 1760 LP); slowo kneske swate gest (GK 1779); sni viprávať, jim jakžto božskímu zjeveňí veriťi, jest vec všem muhammedánum svatá (BR 1785)
L. s. stav (manželský), s-é manželstvo cirk manželstvo: mne Pan Buoh raczil obdaryti manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); vmjnil sem w staw swaty manželsky wstaupiti (TRENČÍN 1646); žadal sem od V. O. ku manželstvi svatemu dievku jednu, totiž Ilonku; pani nechtice stavu svateho zbraniovati mne v tom, jest slušnu odpoved dati račila, abych až do fašanku čekal (CHLEBNICE 17. st LP); subst s. m
1. náb svätec: tak sy mu Buoh pomoz y wssyckni swaty (ŽK 1473); wssychňi swatý, swetyce, mňýssi, pustewňýci; pro twých swatých prýmluwu (CC 1655); zemreljch hrdinskjch lidj do počtu swatjch pokladaly (KoB 1666); canonizo: za swatého wyhlássugi, w počet swatých uwádjm (WU 1750); caelicola: nebéssťan, nebésky swaty (KS 1763); ona wsseliké rozličních svatích relikvie anebožto ostatki ukazuvala; (moslimskí rehoľníci) bívajú z podcťivosťú aj delimi všecci volaní, čo svatích znamená (BR 1785)
L. Všech s-ých Sviatok všetkých svätých, 1. novembra: w nedieli prwni po Wssech swatych (ŽK 1498); z Blatnicze zamku we cztwrtek po Wssech swatich (BLATNICA 1581); všech s-ých mesiac október: wssech swatjch mesicz (KoB 1666); svätnica, svätyňa s-ých menšia vnútorná časť starozákonného svätostánku i jeruzalemského chrámu: uďelal wnjtrny dúm modlitebnicí, aby se ménowal swátnica swatých (KB 1757); skrze ohawnost nic gineho nerozumie než modlu nekteru pohansku, ktera stala w swatine swatych (CS 18. st);
x. pren Pan Krystus skrze swu wlastni krew wssel gednuc do swatine swatych (TC 1631)
F. komu Pan Búh, tomu wsseccy swatj (SiN 1678) komu Pán Boh, tomu všetci svätí;
2. bohabojný človek, dobrý kresťan: tsom já bezpetsni smi i verim pevnye, śe svetoho szvoho v hrobe nyenyechás;
F. nehned každy swatym sluge, kdo se w chrame postawuge (SiN 1678); ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie každý ten svätý býva, kto do kostola chodieva; s-á ž svätica: wíc manželúm žiwím bila slúžila nekterá swatá (BN 1796); s-é s čo je vzácne, posvätné: nepotrebj swateho psum dawatj, anj perly pred swjne metatj (CS 18. st); -o vetná prísl: což se blyští, ne všetko bývá zlato, tak i pri kostele, ne pri každém svato (RL 1642); -e prísl k 3: abychom my swatie, pobožnie, krestiansky, w bazny boskeg, w pokore žiwy mohli byti (BAg 1585); pomos’ mi pobośnye szvatye śitz (AgR 1758); tak se najpobośnyej a najszvatyej pomsztzim, hrichov se uvaruju (RSP 1758); sancte: swaťe, werňe, swatobliwe (KS 1763); k 4: Thomas podal vprimnou wuli pred vradom a swate zasljbil (P. ĽUPČA 1625)
P. tpn na Swatem Petre ( 1460 v Trnave SČL); Od Swathey Anny (v Liptove 1540)