stahovať1, -uje, -ujú nedok.
1. (čo. koho) ťahaním, ťahom dostávať zhora dolu al. z povrchu niečoho: s. vlajku zo stožiara; s. roletu; s. zoťaté stromy po lesnej ceste; Ráno sme sneh ohreblom sťahovali. (Taj.) Pri druhej peci Štang sťahoval trosku. (Hor.) Chodil po dvore, na oči sťahujúc klobúk. (Tim.) Sťahoval som hlavu medzi plecia, aby ma bolo čím menej. (Švant.); s. niekoho z voza;
2. (čo. čo z čoho) odstraňovať, snímať, dávať dolu, zobliekať, zvliekať; drať, odierať: s. obrus zo stola; s. zo seba šaty, kabát; s. si rukavice, čiapku, topánky, čižmy; Doktor sťahoval kabát z ťažko dýchajúceho. (Vans.) Sťahovala nám kabanky a okrúcala do nich kolená a lýtka. (Fig.); s. kožku zo zajaca, z ovce, z koňa i s. zajaca, ovcu ap.
● hovor. expr. s. niekomu kožu, s. niekoho z kože veľmi ho vykorisťovať;
3. (čo) priťahovať niekam: s. k sebe loptu; A potom začínajú motorové lode sťahovať dva konce obrovskej siete do kruhu. (Štítn.)
4. ťahaním, ťahom zužovať, uťahovať, zaťahovať, priťahovať: s. si šaty v drieku; s. slučku, s. skrutkou dve súčiastky; Horárka sťahuje batohy s Ruženou: viac vecí brať nemožno. (Stod.) Čepiec si mu sťahovala, čo značilo múdrosť. (Žáry); s. si opasok, i pren. hovor. expr. obmedzovať sa v jedení, nemôcť si dovoliť riadnu stravu;
5. (koho, čo) stískať, tlačiť, tiesniť, zvierať: Mal na sebe zimný kabát, ale istotne po mladšom bratovi, lebo mu plecia sťahoval. (Švant.) Vyzliekla sa z kožucha, ktorý ju cez noc sťahoval. (Heč.) Členky a lýtka sťahuje obručou bahnitá pôda. (Žáry) Trpkasté trnky mu strašne sťahovali ústa. (Hor.); kŕč mu sťahuje nohu; žiaľ, bolesť mu sťahuje hrdlo nemôže hovoriť; neos. Juliánovi sťahovalo hrdlo. (Jégé);
6. (čo) zmraššovať, zvrašťovať (napr. čelo, obočie, ústa, tvár pri rozličných, obyč. nepríjemných psychických stavoch človeka): s. obočie, čelo na znak nesúhlasu, hnevu, pri starostiach, v trápení, pren. mračiť sa, chmúriť sa; s. ústa zo vzdoru, pri pohŕdaní niekým al. niečím; s. tvár od bolesti;
7. (koho. čo) sústreďovať, zhromažďovať, odvádzať niekam: Do Viedne začali sťahovať vojsko. (Zúb.) Budú aj ženy sťahovať do špitála ku chorým. (Tim.) Sťahujú vždy starších a starších a robia odobierky aj na tých, čo boli nesúci (Tim.) mobilizujú; šport. s. hráčov do obrany;
8. s. mince z obehu, s. knihy z predaja vyraďovať;
9. (čo z čoho) odpočítavať, strhovať, zrážať nejakú čiastku, napr. zo mzdy: s. niekomu z výplaty, z platu; Tých šesťsto korún sťahujem. (Bodic.) Úrok, prosím, sa vopred sťahuje. (Stod.) Na daň mi sťahujú. (Jil.);
dok. stiahnuť
|| sťahovať sa1
1. zmenšovať sa, obyč. pod vplyvom rozličných fyzikálnych zmien (op. rozťahovať sa): kov sa pri tuhnutí sťahuje; membrána sa zmenou tepla rozťahuje a sťahuje;
2. ťahaním, priťahovaním sa zužovať, uťahovať sa, zaťahovať sa: s. sa v drieku pásom, opaskom; Ujček pocítil okolo hrdla obruče rúk, ktoré sa začali sťahovať. (Švant.) Kruh hrozivých postáv sa úžil, sťahoval sa okolo Stana. (Vaj.)
3. stláčať sa, zvierať sa: hrdlo, srdce sa mu sťahuje bôľom;
4. (o obočí, ústach, tvári ap.) zvrašťovať sa, zmrašťovať sa (obyč. pri nepríjemných psychických stavoch človeka): obočie sa mu sťahuje od hnevu; Tvár sa mu sťahuje do hrubej prísnosti. (Gráf) Marinke sa sťahuje čelo (Tat.) mračí sa.
5. sústreďovať sa, zhromažďovať sa niekam al. niekde: Ľudia sa pomaly sťahovali pred okresný úrad. (Jil.); vlaha sa sťahuje do doliny; šport. hráči sa sťahujú do obrany; pren. Husté mraky sťahovali sa nad Matiašovou hlavou (Kal.) hroziace nebezpečenstvo sa približovalo.
6. meniť pozície, ustupovať (o vojsku): vojská sa sťahujú od demarkačnej čiary; pren. s. sa do ulity uzatvárať sa do seba;
dok. stiahnuť sa
sťahovať2, -uje, -ujú nedok. (koho, čo) premiesťovať z jedného miesta na druhé, presídľovať: Sťahovali ich (vojakov) na vozňoch ako mierovú posádku. (Tomašč.); veľké sťahovanie národov; s. nábytok; Výrobu zeleza sťahovali z úboči do dolín. (Fr. Kráľ);
dok. presťahovať
|| sťahovať sa2 premiesťovať sa z jedného miesta na druhé, presídľovať sa: s. sa do nového bytu; sťahujeme sa do Košíc; vtáci sa sťahujú; Prišli za mnou na byt, práve som sa sťahoval. (Heč.);
dok. presťahovať sa
stiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.
1. (koho, čo) ťahom, ťahaním dostať zhora dolu, strhnúť dolu: s. niekoho, niečo na zem, k zemi; s. niekoho z voza, z postele; s. roletu; s. (si) klobúk do čela, do očí, na oči, na obočie; s. (si) čiapku, šatku, ručník na oči, na uši, na nos, do čela; Strážnik stiahol Rybára z násypu. (Kuk.) Koho môže, toho stiahne do hlbočiny. (Janč.) Mišo stiahol záchrannú hamovku. (Tomašč.) Zajko stiahol uška (Taj.) spustil (dole); s. knôt, svetlo v lampe, lampu upraviť na menší plameň, stlmiť svetlo lampy; Kúsok nácesty priviaž mu na podošvičky, to mu horúčosť stiahne (Urb.) zníži horúčku; šport. slang. s. hráčovi loptu z hlavy vziať (v hre)
● iron. Stiahol by pánaboha z neba za nohy je prehnane, príliš pobožný; s. hlavu, šiju medzi plecia a) skrčiť sa, prikrčiť sa, zhrbiť sa, prihrbiť sa, urobiť sa menším; b) pren. zahanbiť sa; s. pyšné rožky (Vaj.) spokornieť, zahanbiť sa;
2. (čo; čo z čoho, z koho) odstrániť z niekoho al. z niečoho niečo, dať dolu, zobliecť; odrať: s. šaty zo seba, z niekoho; s. kožu (z koňa, z ovce, z vola, zo zajaca ap.), s. kožu z paradajok, z ovocia olúpať paradajky, ovocie; s. (si) rukavice, s. čižmy, topánky, krpce z nôh, s. prsteň, obrúčku z prsta, z malička
● expr. stiahol by z nahého kožu o lakomom človeku;
3. (čo, koho) z určitého miesta vziať naspäť, dozadu, k sebe: s. ruku; s. nohy, kolená pod seba; s. chvost a) o psovi, b) pren. expr. skrotnúť, spokornieť, zamĺknuť, ustúpiť s pokorením; s. kohútik, spúšť (napr. na puške) spustiť, vystreliť; Stiahol ľahko rígeľ na dverách. (Kuk.) Zlostne stiahne rajničku z ohňa. (Tim.) Richtár stiahol liace. (Kuk.) Chytila Martu za rameno a stiahla dnu. (Tim.); pren. Policia a vojsko stiahli prísnejšie opraty a bolo ticho (Vaj.) ráznejšie, prísnejšie zakročili, zasiahli. Nohou vykročil na cestičku, ale pocit neistoty vše ho stiahne späť (Vám.) zavráti ho neistota.
4. (čo) sťahovaním dovedna zblížiť, spojiť, zúžiť, zatiahnuť, utiahnuť, zovrieť: s. slučku, s. remeň, s. uzlík; s. prsty v štipku (Ráz.); s. plecia zhrbiť sa; Huňu stiahol užšie. (Hviezd.) Keď chodil na próbu, stiahol vždy brucho. (Barč) Žandár stiahol Kaňúrovi ruky prihotovenou retiazkou. (Vaj.) Stiahne si boky širokým remenným opaskom. (Šolt.); pren. neos. stiahlo mu hrdlo, hlas (od žiaľu, od radosti, od prekvapenia) nedalo mu vyriecť slovo;
5. (čo) zmraštiť, zvraštiť, posťahovať (napr. čelo, obočie, tvár, ústa pri rozličných psychických stavoch človeka): s. obočie, obrvy, čelo na znak neľúbosti, ustarostenosti, hnevu, pren. zamračiť sa, zachmúriť sa; s. tvár napr. od bolesti, od prekvapenia, pren. urobiť grimasu; s. ústa, pery pri pohŕdaní, plači, pri úškrne, od kyslosti;
6. (koho, čo do čoho, kam) sťahovaním zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto, do jedného celku, postavenia, premiestniť: s. vojská, divízie; Komandír dal stiahnuťpátračov. (Sev.) Bazilios stiahol z Kapadócie macedónsku légiu do mesta. (Jégé) Tomajka stiahol svojich chlapcov do príhodnej skupiny stromov. (Jégé); šport. s. hráčov. do obrany posilniť obranné rady; poľnohosp. s. slamu do stohu (po kombajnovej žatve); pren. hovor. Prišla vojna, stiahli zaťa do nej (Taj.) zať musel narukovať.
7. hovor. (čo) preliať (obyč. z väčšej nádoby do menšej): s. vodu, víno, mušt do sudov, do fliaš; s. rybník vypustiť;
8. (čo) vyradiť z použivania v istom spoločenskom okruhu (najmä o platidlách, ceninách ap.): s. bankovky z obehu, s. knihu z knižného trhu; s. niečo z programu, z repertoáru (hru, film ap.); pren. s. slovo zrušiť, odvolať sľub; s. návrh. odvolať; s. niečo z rokovacieho poriadku prestať rokovať o niečom, neprerokovávať;
9. (čo z čoho) strhnúť, zraziť, odpočítať z ceny, zo sumy určitú časť: s. niekomu z honoráru, z výplaty, z platu, zo mzdy; Stiahne ti osemdesiat korún za roztrhanú ovcu. (Stod.) Stiahnem vám od dievčaťa mieru. žita z výžinku. (Taj.)
10. (koho do čoho, zried. i bezpredm.) zvábiť, zviesť, zlákať, zatiahnuť do niečoho: Oľga je najmladšia, tú nechcem stiahnuť ešte do takého niečoho. (Tim.) Nestiahli ho, ale šiel sám. (Taj.);
nedok. sťahovať1
|| stiahnuť sa
1. zliezť, zísť z niečoho dolu: s. sa z postele (Fig., Fr. Kráľ);
2. (do čoho, čím.) určitú časť odevu obliecť na seba tak, aby priliehala tesne na telo: s. sa do šnurovačky, do korzetu, do mídra; s. sa opaskom, remeňom;
3. skrčiť sa, schúliť sa (op. vzpriamiť sa, narovnať sa, vyrovnať sa): s. sa do hŕbky, do klbka; Kúrňava stiahol sa tak, že vyzeral ešte menší. (Urb.) Biele ramienko devy raz sa vzpriamilo, raz stiahlo. (Vaj.) Plamenné jazyky zavše sa stiahli, zavše vybuchli novou silou (Krno) prestali šľahať.
4. premiestniť sa (napr. pri ústupe, pri zmene postavenia), utiahnuť sa: Urdovci podľa rozkazu mali sa stiahnuť do priestoru obce Sklabiná. (Ondr.) Ľud so svojou chudobou musel sa stiahnuť sem k horám. (Laz.) Stiahli sa. Vyzerá to ako ústup. (Karv.) Prichádza povel, aby sme sa trochu stiahli (Sev.) Priatelia sa stiahli do hŕbky pod posteľou (Ondr.) na jedno miesto; šport. s. sa do obrany zaujať postavenie v obrane; pren. Slnečné lúče sa už stiahli za domy, ulica sa ponárala do šera (Laz.) slnko už kleslo nízko nad obzor; pren. s. sa do ulity uzavrieť sa do seba, prerušiť styk so svetom;
5. (o obočí, ústach, tvári) zmraštiť sa, zhúžviť sa, skriviť sa do grimasy (obyč. pri. nepríjemných pocitoch a stavoch človeka): obočie, obrvy sa stiahli hrozivo, vzdorne; ústa, pery sa stiahli pyšne, vzdorne, do grimasy, od bolesti;
6. (o srdci, hrudi, o hrdle) zovrieť sa úzkosťou, od strachu, od žiaľu ap.: Srdce sa mu stiahlo a päste sa stisli. (Kuk.) Zuza zbledla a hrdlo sa jej stiahlo. (Heč.);
nedok. sťahovať sa1