sťaby spoj. podraď. poet. akoby: domčeky boli s. maľované; zmizol, s. sa bol prepadol
akoby 1. vyjadruje prirovnávací vzťah • ako keby: reval, akoby ho z kože drali; chvíľu postál, akoby, ako keby rozmýšľal, čo spraviť • poet. sťaby: slabý, sťaby trpký úsmev sa jej zjavil na tvári • kniž. kvázi: uplatnil kvázi vedecký postup • ani keby • ani čo by • ako čo by: vchádzal pomaly, ani keby sa bál; bežal tak pomaly, ani čo by nevládal; vonku fúkalo, ako čo by sa tam všetci čerti ženili • nár. al. poet. jakby: Čuvy jakby švihol dych napätej struny. (Plávka) • nár. žebože
2. p. ako 2
ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako
2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)
3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza
4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil
5. p. keď 1 6. p. ledva 2
sťaby 1. p. ako 2 2. p. akoby 1
sťaby (star. pís. i sťa by) spoj. podraď.
1. vyjadruje prirovnanie vlastnosti, činnosti al. stavu niečoho k niečomu na základe nejakej spoločnej črty, akoby: Povetrie triaslo sa od tuhého prípeku sťaby v lete. (Kuk.) Katica stisla pery a nepatrne pohodila hlavou sťaby na odpor. (Kuk.) Stáročia sťaby zbrojnoši tu stoja. (Pláv.)
2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú; ako keby: Pozerá na študentov, sťaby ich chcel pripútať k sebe neviditeľnými vláknami. (Zúb.) Ale mne nehou zazvučalo v duši, sťaby ma mati domov vítala. (Horov) Sťa by tvorila [Krista] zvláštnu výnimku. (Urb.)