Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sťažiť dok. urobiť ťažším, ťažkým (význ. 3), zhoršiť: s. pracovné podmienky; s. niekomu život;

nedok. sťažovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sťažovať sa ‑uje ‑ujú nedok.
sťažovať ‑uje ‑ujú nedok. (robiť ťažším)

sťažovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.


sťažovať si -žuje si -žujú si -žuj si! -žoval si -žujúc si -žujúci si -žovanie si nedok.


sťažovať -žuje -žujú (ne)sťažuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sťažovať sa i sťažovať si1, -uje, -ujú nedok. (na čo, na koho; komu i bezpredm.) prejavovať niekomu svoju starosť, bolesť al. nespokojnosť s niečím, ponosovať sa: s. sa na život, na biedu, na plané časy; Ja som sa kráľovi sťažoval. (Kal.) Števko nesťažuje sa, že služba vyžaduje od neho samú obeť. (Kuk.) Ak vás slabo platím, môžete si sťažovať. (Krno);

práv. podávať sťažnosť proti rozhodnutiu al. opatreniu niekoho: s. sa podľa trestného poriadku (Luby)


sťažovať si2, -uje, -ujú nedok. zastar. (s neurč.) pokladať za ťažké, za príťaž vykonať niečo (obyč. v zápore): Tlmočím potešenie, že ste si nesťažovali náš večierok poctiť svojou prítomnosťou. (Stod.) Aby ste si nesťažovali jemu túto poslednú počestnosť preukázať. (J. Chal.) Nech si nesťažuje prísť k otcovi. (Kuk.)


sťažovať, -uje, -ujú nedok. kniž. (čo komu, čo) robiť obťažným, zhoršovať okolnosti, podmienky, stav ap.: s. prácu, situáciu, život niekomu; Službu najviac sťažovali hostiny. (Urb.) Vo svojej zaslepenosti sami si sťažujeme svoj život. (Al.);

dok. sťažiť, -í, -ia

sťažovať ndk
1. čo komu robiť ťažším niečo niekomu, zhoršovať podmienky, stav ap. niekomu v niečom: a tak wyru zachoweg, beh swug casny dokoneg, kryž nesti nestežug (KK 1709); nebo ktere (šaty) nosim, su take podrane, a tak nini unižene prosim, abi milostiwa pani nestežowali mi, odeslali (s. l. 1760)
2. koho škodiť niekomu, trápiť niekoho: wnjtrná take nestálosty neodnjma modlitbi twég užitek, gako any wnjtrnég neplodnosti a suchoti mráz, s kterym seba stažugess, že sa gednák ustawičňe stahugess (BlR 18. st)


sťažovať sa ndk
1. na koho, na čo žalovať sa na niekoho, na niečo: nemely pričziny nan se stežowaty (ŽILINA 1674); gestliby se waldburgerowe na takowu wec stežowaly a zalobu wedly (MB 1701);
2. neos ťažiť sa: wysse spúsobu obťáženj sme wysse čtnósti tak, že se nám y sťažowalo žiwjm byti (BlR 18. st)


sťažovať si1 [sťa-, ste-] ndk
1. stávať sa ťažším, priberať na hmotnosti: ingravo: obťážám, sťažugem sebe; gravido: obťažugem sebe, ťehotná bywám aneb samodruhá, sťažugem sebe, ťažobu nosym, nesem (KS 1763)
2. komu i s inf pokladať za ťažké, za príťaž niečo, byť zaťažko niekomu: kdy jsme sebe stežovali jiti onechdajšiho času, dal nas nekterych do kazne (Ľ. ULICA 1633 LP); nez to mozem pisat W. M., zeby my nestyezuwala sy poslat nekteru holbu masla (MODRA 1680); (100 zlatých) pany Ordody Andraška hore wzala od pana Balogh Istvana, nestazugte sy polozity pretitulowanemu panu sluznodvorszkemu do ruku (HLOHOVEC 1743); scribere ad me pigrere: nesťažug sebe pjsatj my list (KS 1763);

sťažovať si2 ndk
1. prejavovať bôľ, nariekať, kvíliť, lamentovať: qvirito: kryčjm, sťažugem sebe, na pomoc wolám, sskrečjm, na rétu wolám, narjkám; lamentor: narjkám, kwjljm, plačem, sťažugem sebe (KS 1763)
2. na koho, na čo prejavovať nespokojnosť, nevôľu, žalovať sa; práv podávať žalobu: prissel ke mne a počal rukama lomit a sobe welmi ztežuwat (TRENČÍN 1614); odium incipire in aliqvem: na ňekoho sebe sťažowati; in qverela perseverat: na wssecko sebe sťažuge, žaluge se; mordet eum objurgatio: sťažuge sebe, že sa zastyďuge (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

sťažovať: →speex →vorbis
a diskriminácia výrazne sťažujú et la discrimination compliquent considérablement
sa sťažovať na ministerstve spravodlivosti plaindrai à la chancellerie
sťažujú prístup na trhy entravent l'accès aux marchés

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu