sťažnosť -i ž. prejav nespokojnosti, nesúhlasu s niekým, niečím, ponosa: napísať s. (nadriadenému orgánu); sú s-i na nestatočnosť predaja; práv. opravný prostriedok v súdnom konaní: podať s.;
sťažnostný príd.: práv. s-é konanie
sťažnosť -ti -tí ž.
sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvo • ponosa: na nájomníka prišla ponosa • žaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárek • expr.: lamentácie • lamenty: jednostaj počúvam lamentácie • zastar. sťažoba (Kalinčiak) • arch. žehra (Kukučín) • práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)
sťažnosť, -ti ž. prejav nesúhlasu al. nespokojnosti s niečím, ponosa, žaloba: kniha prianí a sťažností (napr. v predajniach tovaru) kde sa zapisujú kritické pripomienky; Sťažnosti písali na ministerstvá. (Tomašč.);
práv. vyslovenie nesúhlasu s postupom druhej strany a domáhanie sa jeho zmeny; opravný prostriedok proti rozsudku: s. proti výmeru, uzneseniu, rozhodnutiu niekoho; podávať, podať s. proti niekomu, niečomu;
sťažnostný príd.: práv. s-é konanie, s-á lehota
sťažnosť [sťa-, ste-], čes stížnost ž 1. ťažoba mysle, bôľ, ťažkosť: skrze duwernu modlitbu swu potrebu a stižnost samemu Bohu wigewity (Le 1730) 2. prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niečím ponosa, žaloba: s ktereho (listu) porozumela sem styžnost poddaneho Wassej Welkomožnosty Mykolasse Walassyka (BUDATÍN 1627); sina wasiho stiaznost sem porozumela (BRUNOVCE 1741) 3. práv žaloba: njžepjsana skladá swogu stjžnost na obywatele (PUKANEC 1787) L. (listu) wassiemu welmy pilne sme wyrozumely, w kterem pissete a steznost dawate (MOŠOVCE 1567 KL) sťažujete sa, žalujete; Kaifass radu swolage, na Krysta stjžnost wede (COB 17. st) žaluje, obviňuje ho; w tom sobge stiznost wedla, procz to dela, že mu to ona nesplnomocznila (SKALICA 1723) podala žalobu