sľúbiť, -i, -ia dok. (čo, koho komu) urobiť, dať sľub, sľubom sa k niečom zaviazať: Sľúbili si vernú lásku. (Taj.) Sľúbil jej, že bude na ňu ustavične myslieť. (Kuk.) Sami ste ma dobrovoľne sľúbili Štefanovi. (Kal.);
nedok. sľubovať
|| sľúbiť sa sľubom sa zaviazať niekam prísť, prisľúbiť svoju účasť niekde: Tí chlapci sa na dnes sľúbili. (Al.) Sľúbil sa, že príde. (Taj.);
nedok. sľubovať sa
sľubovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo; čo, koho komu) dávať sľub, sľubom sa zaväzovať: Čo ste sľubovali ako mladé dievča, vyplnilo sa plnou mierou. (Jégé) Sľubujem vám, že to už nikdy neurobím. (Zúb.); s. hory-doly veľmi mnoho;
2. (čo) vzbudzovať nádej na niečo: Jeho dedinstvo sľubovalo zvláštneho človeka. (Jégé) Čo ten pohľad sľuboval! (Kuk.);
dok. k 1 sľúbiť
|| sľubovať sa sľubom sa zaväzovať niekam prísť: I on sa kedysi sľuboval, a neprišiel. (Tim.);
dok. sľúbiť sa
|| sľubovať si (čo od koho, od čoho) očakávať niečo, dúfať v niečo: Jedni sľubovali si od neho všeličo, druhí sa triasli pred ním. (Ráz.)