Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta; prázdny s. nedodržaný, nesplnený; s. vernosti; dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.; cirk. rehoľné s-y

□ dať s. sľúbiť

● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;

sľubový príd.: s-á formula

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

sľub ‑u m.; sľubový

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať

sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)

zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)

p. aj zaprisahať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

sľub, -u m. prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje k nejakému konaniu, daru a pod.: slávnostný s., zložiť, splniť, dodržať s.; manželský s.; s. čistoty, vernosti; Zlomila sľub, vydala sa za druhého. (Kuk.) Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. (porek.)

Morfologický analyzátor

sľub podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) sľub; (bez) sľubu; (k) sľubu; (vidím) sľub; (hej) sľub!; (o) sľube; (so) sľubom;

(dva) sľuby; (bez) sľubov; (k) sľubom; (vidím) sľuby; (hej) sľuby!; (o) sľuboch; (so) sľubmi;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

sľub, čes
slib m
1. prejav vôle niečo urobiť, dať ap.: yakoz ten czlowiek slibil, wedle kterehozto slibu on platiti ma žk 1473; Pawel, zapomnewsse na sliby swe y na swe poruczniky, ktery geho wyrucizli p. ľupča 1564; co se dotiče slibuw klassterskich, o tom se zwrchu dotklo po častkach tp 1691 zaviazania sa príslušníkov rehole zachovávať poslušnosť, čistotu a chudobu; s mnohým staránjm a s mnohými sliby namluwil dcéru spo 1691; foedus: sljb manžélsky ks 1763; o obnowenj reholnjch slybuw mps 1777; takowé rewersy (:pjsemné sliby:) Geho Gasnost nynj zrussila sh 1786; odpusť mi mé sluby, jinú si brať musím pv 18. st
o s. panenstva, panictva zachovanie mravnej a telesnej čistoty: (svätý Jozef) slib pannenstwi magice mp 1718; potrebne gest čloweku k dokonalosti dobrjch skutkuw, aby y slib pannictwj včinili lka 1736; což dege se skrze ten poslussenstwy slib, kterež oni swatjm gmenugj wo 1670 neobmedzená poslušnosť voči predstaveným, ku ktorej sa zaväzujú mnísi a mníšky rehoľným sľubom
• prestúpiť, zlomiť s. porušiť niečo: ona przestupila sliby swe a platu miti nemuoze devičany 1584; (kňaz) nemuže dowoliti, aby swug slib zlomili, prwssy wiru zrussili tp 1691; (ne)stáť, vyplniť, držať s. (ne)dodržať niečo: (slúžka) ginacze vczinila, panou zawiedla a w slibu nestala bardejov 1664; mame drzaty zmluwu a slib konečne kob 1666; matka slibw sweho stala štítnik 1692; (Hadixa) svúj slib chcela viplňiťi br 1785; y termin sobe cztirikrat bral, ness swim slibom zadosti neuczinil t. jastrabie 1598 kým ho nesplnil; powidala, že gi to gegi mily na slib dal skalica 1676 bez písomného potvrdenia
• často welike sliby prinassegj chybi se 18. st
2. zmluva: mosy geden dobrze swey zenie dati sweho gisteho k gegi ziwotu wedle slibu erbowneho žk 1473; slib anebo niegakowu zmluwu gmel, krome tegto osoby, ktera pry tobe stogy, cžili nie bag 1585; karthaginensky senatus proti slibu, ktery z Hadrubalem učinili Rymane, podwraceni a skazeni sweho pricina bila mk 18. st;
-ný príd k 1: podawssi geden druhemu ruce a slubne prstene a tak potom hodugj z prizwanimj swedky kob 1666 obrúčky ako symbol manželstva; votum: slub, slibné zawázani ks 1763