sčítať -a dok. spočítať: s. čísla, hodnoty;
nedok. sčítavať -a, sčitovať
sčítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok.
čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995] 2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier 3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko] 4. (čo; ø) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky 5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD 6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet 7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik] ◘ fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť ▷ opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5 ↗ prečítať, k 6 ↗ vyčítať, k 7 ↗ sčítať
sčítať p. spočítať
spočítať počítaním zistiť súčet • sčítať • zrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetky • porátať (obyč. postupne): porátať prítomných • posčitovať • pozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolom • odpočítať • odčítať • odrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovať • prepočítať • prerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniaze • účt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovať • zosumírovať (určiť sumu): zosumovať položky • zúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali
čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)
1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru
● hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;
2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.
3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)
● žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;
opak. čítavať, -a, -ajú;
dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať
sčítať, -a, -ajú dok. (čo) spočítaním jednotlivých čísel, položiek, predmetov jedného druhu zistiť súhrn, súčet, celkový počet niečoho, spočítať: s. peniaze, čísla; Dva kone a dva voly nemožno sčítať. (Bodic.) Pomaly sa odhlasovalo, hlasy sa sčítali (pri voľbách). (Kal.)
● kniž. jeho dni (hodiny) sú sčítané nebude dlho žiť, čoskoro umrie; Jeho dni direktorské sú sčítané (Vaj.) čoskoro ho zbavia direktorstva. Vrahovia dávno už vaše dni sčítali (Záb.) rozhodli. sa vás zahubiť;
nedok. sčítavať, -a, -ajú i sčitovať, -uje, -ujú
sčítať dk čo spočítaním jednotlivých čísel zistiť súhrn, súčet, spočítať niečo: kolko se pak kop jedneho každeho zboži na kterej nive nažne, to bedlive sčitavše, sobe zapiše, aby pri počtoch frumentariusovi dosvedčit mohl (VRŠATEC 1683 U2); zle misleni y zle slowa zčytat se nedagu (GŠ 1758); z latínskích Tertulián o dussi: každá dussa zatúd bíwá w Adamowi počituwaná, zakúd w Kristu neni sčítaná, dotud nečistá, dokud nesčitaná (BN 1789)