Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

sýty príd.

1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes; mať s. žalúdok;

pren. byť niečoho s. byť niečím presýtený, omrzený

2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava

3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa; s. hlas

s. hladnému, lačnému neverí;

sýto prísl.: s. sa najesť; hlas znie s.;

sýtosť -i ž.: pocit s-i; s. farieb

do s-i (sa najesť, vynadívať) dosýta; aby bol aj → vlk s., aj baran ostal celý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sýty; sýto prísl.; sýtosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako bukstatnýmohutnýsvalnatýsvalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postavazavalitýrobustnýobrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité pleciapevný: svaly má pevnéjadrnýzemitýhovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládencizdatnýpren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapcipren. expr. goliášskyherkulesovskýherkulovský (o postave človeka) • expr.: premocnýpresilnýzried. tužný (Jesenský)zastar. herský (Kukučín, Tajovský)prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľkýmohutnýintenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápachkniž. razantný: razantný údertuhýohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenkatreskúciúporný (o zime, mraze) • sýtyvýrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnakulek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého črevaprenikavýostrýpríkrypálčivýexpr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesťnáruživý: náruživý fajčiarexpr.: zúrivýdivýdivokýstrašnýhrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietorprudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zemzvučnýexpr.: hromovýhurónskyzried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachotneuhasiteľnýnezhasiteľnýneutíšiteľnýneskrotnýneovládateľnýkniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeňexpr.: bláznivýšialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeňomračujúci: omračujúci úderexpr. zžieravýprisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevnýtuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreňhúževnatýpriebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duchodolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná ženanezlomnýnezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakterpren.: železnýoceľovýžulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstvatrvalýnezničiteľnýnerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahyskalopevnýkniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčeniekniž. zemitýprisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivýveľký: silný, horlivý, veľký vlastenecexpr.: tuhýtvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalistabigotnýortodoxnýfanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný


sýty 1. ktorý necíti hlad, ktorý sa najedol (op. hladný, lačný) • najedenýnasýtený: umyté a sýte, najedené, nasýtené deti; nikdy nie je najedený, nasýtenýnachovanýnakŕmený (ktorý dostal potravu): nachovaný, nakŕmený statokplnýnaplnený: som už sýty, plnýexpr.: napukanýnasúkanýnahltanýnapraskanýnaprataný (poriadne, veľmi najedený): vyšli z jedálne napukaní, nasúkaní, nahltaní, napraskaní, naprataníhovor. expr.: napchatýnadžgatý: je taký napchatý, nadžgatý, že nevládze ani dýchaťpejor.: nažratýnažraný: kým jedni sú nažraní, nažratí, druhí nemajú ani na chliebhovor. expr.: prejedenýpresýtenýprepchatýhrub. prežratý (príliš sýty): nič im nevonia, keď sú prejedení, presýtení, prepchatí, prežratízastar. sýtnydet. al. zjemn.: napapanýnapapkaný

2. ktorý nasýti, ktorý oplýva hojnosťou • výdatnývýživnýzáživný (obyč. o pokrme): pripraviť sýty, výdatný obed; výživná, záživná stravažírny: žírne lúkyúrodný: úrodná zembohatý: bohatý prameň

3. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý, nevýrazný) • silnývýrazný: rád maľuje sýtymi, silnými, výraznými farbamitmavýtemný: sýta, tmavá, temná modrátuhýintenzívny: tuhý, intenzívny cit; tuhá, intenzívna vôňaplnýzvučný (o zvuku, hlase): aj vo vysokom veku mal plný, zvučný hlas


tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbamisýtytuhý: tmavá, sýta, tuhá modráčiernytuhočiernyuhľovočiernyexpr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli)počernýpočernastýkreolskýčokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožkačernastýčernavýzried.: černistýpotemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ)expr. pretmavý (veľmi tmavý)

2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachtypochmúrnypošmúrnykniž. ponurýkniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domyšerýpoet. súmračnýexpr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večertienistýtônistýzastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová)temnistýtmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadieexpr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý

3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný


tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmotasúdržnýkniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masastuhnutýstvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farbaodb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, olejetvrdý (op. mäkký) • nepoddajnýneohybnýhúževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevoťažký (o pôde) • odb. rigidnýexpr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevnýsilný: mať tuhý, pevný, silný koreňodolnýzdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlapnezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmovúpornýhúževnatýnevykoreniteľnýnevykynožiteľnýnezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silnýmocnýveľkýpevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvoohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenkatreskúciostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutýexpr. urputnýúpornýneúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zimatvrdýhlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánoksýtytmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modráťažkýnamáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robotanáruživý: náruživý fajčiarexpr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1


výdatný ktorý obsahuje veľa čo do množstva • sporý: chorý potrebuje výdatný spánok; drobný, ale sporý dážďhojný: ukazuje sa hojná úrodasýty (o potravinách; sýtiaci): sýte raňajkybohatý (oplývajúci niečím kladným; op. chudobný): krajina bohatá na nerastyvýživný (obsahujúci výživné látky): výživné jedloznačný: značná suma peňazíobsažný (majúci bohatý obsah): obsažný listkniž. hutný: hutná stravaodb. mastný (bohatý na látku, ktorá zvyšuje akosť): mastný betónexpr. tučný: tučný zisk

p. aj výživný


výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitýosobitnýzvláštnysvojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názorysvojrázny: svojrázny spôsob životakniž. samobytný: samobytná kultúra

2. dobre vnímateľný zmyslami • jasnýzrejmýzreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahunápadnýpodstatný: nápadná zmena, podstatný rozdielviditeľnýbadateľnýočividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspechprenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvociteľný: citeľné ochladeniemarkantnýveľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdielypríkry: príkre rozporyostrý: ostré tienesýty: sýty odtienok farbykniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážkuintenzívnysilný: intenzívny, silný zápachfarebnýfarbistý: farebný, farbistý opis udalostívýrečný: výrečné svedectvovýstižný: výstižný argumentjadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

p. aj výstižný, viditeľný, veľký


výživný dôležitý z hľadiska výživy, obsahujúci látky potrebné pre život • výdatnýzáživný: výživná, výdatná, záživná stravahodnotnýkvalitnýakostný: hodnotné, kvalitné potravinysýtybohatý: sýte, bohaté raňajkykniž. hutný: hutné jedložírny: žírna trávaživný (bohatý na živiny): živná pôdakalorický: kalorická hodnota jedlaodb.: nutričnýnutritívny: nutričná, nutritívna hodnota

p. aj výdatný


zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelýzvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlassýtyplný: ozvali sa sýte, plné tónysonórny: sonórny hlas, bashlasitýhlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spevjasnýostrýpren. kovový: jasný, kovový smiech

2. príjemne znejúci • ľubozvučnýlahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sýty príd.

1. taký, ktorý sa najedol, nasýtený, najedený, nie hladný: s. človek, s-e dieťa; Sýty hladnému neverí. (prísl.)

Aby bol i vlk sýty, i baran zostal celý (úsl.) aby obidve stránky boli spokojné; byť sýty niečoho mať niečoho dosť, byť niečím omrzený: už boli (zbrojnoši) sýti služby. (Fel.) Už si vraj bol sýty všetkého a spríkrilo sa ti. (Tim.)

2. výdatný, výživný, žírny, oplývajúci hojnosťou: s-e jedlo, s. obed; s-a živnosť (Mráz); s. pasienok (Gab.) s dobrou trávou; s-a zem (Štítn.) úrodná; s. prameň (Jaš.) bohatý;

3. veľmi výrazne sa prejavujúci, plný, silný: s-a farba, s-a zeleň, s. obraz; sýta čierňava vlasov (Jaš.); Sýte mračná valili noc nad široké polia. (Gab.); s. hlas, zvuk; s-a hudba (Smrek); s-a vôňa jedličia (Švant.);

4. zried. presýtený, preniknutý, naplnený niečím, nasýtený: Muškáty v okne usmiali sa červenými kvetmi do sýtych letných večerov. (Urb.);

sýto prísl. k 3: V chodbe znel jeho hlas sýto. (Jaš.) Toho dňa každá byľka chcela dýchať sýto a hlboko (Švant.) plnými dúškami;

sýtosť, -ti ž.

1. stav vyplývajúci z nasýtenia, najedenia: pocit s-i; Vypäté bruchá (deti) nie sú znakom sýtosti. (Fr. Kráľ)

hovor. do s-i celkom, úplne, práve dosť, do vôle, kto koľko chce, podľa chuti: najesť sa, napiť sa do s-i, nadívať sa, vynadívať sa do s-i, užiť niečoho do s-i, nasmiať sa do s-i; Chleba u nás do sýtosti (Tim.) dostatok.

2. výraznosť, plnosť, bohatosť: hlasová s.; s. farieb; Obraz nadobudol sýtosti. (Stod.); sýtosť a diferencovanejšia životnosť románu (Mráz)

Morfologický analyzátor

sýty prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) sýty; (bez) sýteho; (k) sýtemu; (vidím) sýteho; (o) sýtom; (so) sýtym;

(traja) sýti; (bez) sýtych; (k) sýtym; (vidím) sýtych; (o) sýtych; (so) sýtymi;


(jeden) sýtejší; (bez) sýtejšieho; (k) sýtejšiemu; (vidím) sýtejšieho; (o) sýtejšom; (so) sýtejším;

(štyria) sýtejší; (bez) sýtejších; (k) sýtejším; (vidím) sýtejších; (o) sýtejších; (so) sýtejšími;


(jeden) najsýtejší; (bez) najsýtejšieho; (k) najsýtejšiemu; (vidím) najsýtejšieho; (o) najsýtejšom; (s) najsýtejším;

(štyria) najsýtejší; (bez) najsýtejších; (k) najsýtejším; (vidím) najsýtejších; (o) najsýtejších; (s) najsýtejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) sýty; (bez) sýteho; (k) sýtemu; (vidím) sýty; (o) sýtom; (so) sýtym;

(dva) sýte; (bez) sýtych; (k) sýtym; (vidím) sýte; (o) sýtych; (so) sýtymi;


(jeden) sýtejší; (bez) sýtejšieho; (k) sýtejšiemu; (vidím) sýtejší; (o) sýtejšom; (so) sýtejším;

(štyri) sýtejšie; (bez) sýtejších; (k) sýtejším; (vidím) sýtejšie; (o) sýtejších; (so) sýtejšími;


(jeden) najsýtejší; (bez) najsýtejšieho; (k) najsýtejšiemu; (vidím) najsýtejší; (o) najsýtejšom; (s) najsýtejším;

(tri) najsýtejšie; (bez) najsýtejších; (k) najsýtejším; (vidím) najsýtejšie; (o) najsýtejších; (s) najsýtejšími;


ženský rod

(jedna) sýta; (bez) sýtej; (k) sýtej; (vidím) sýtu; (o) sýtej; (so) sýtou;

(dve) sýte; (bez) sýtych; (k) sýtym; (vidím) sýte; (o) sýtych; (so) sýtymi;


(jedna) sýtejšia; (bez) sýtejšej; (k) sýtejšej; (vidím) sýtejšiu; (o) sýtejšej; (so) sýtejšou;

(dve) sýtejšie; (bez) sýtejších; (k) sýtejším; (vidím) sýtejšie; (o) sýtejších; (so) sýtejšími;


(jedna) najsýtejšia; (bez) najsýtejšej; (k) najsýtejšej; (vidím) najsýtejšiu; (o) najsýtejšej; (s) najsýtejšou;

(štyri) najsýtejšie; (bez) najsýtejších; (k) najsýtejším; (vidím) najsýtejšie; (o) najsýtejších; (s) najsýtejšími;


stredný rod

(jedno) sýte; (bez) sýteho; (k) sýtemu; (vidím) sýte; (o) sýtom; (so) sýtym;

(tri) sýte; (bez) sýtych; (k) sýtym; (vidím) sýte; (o) sýtych; (so) sýtymi;


(jedno) sýtejšie; (bez) sýtejšieho; (k) sýtejšiemu; (vidím) sýtejšie; (o) sýtejšom; (so) sýtejším;

(štyri) sýtejšie; (bez) sýtejších; (k) sýtejším; (vidím) sýtejšie; (o) sýtejších; (so) sýtejšími;


(jedno) najsýtejšie; (bez) najsýtejšieho; (k) najsýtejšiemu; (vidím) najsýtejšie; (o) najsýtejšom; (s) najsýtejším;

(dve) najsýtejšie; (bez) najsýtejších; (k) najsýtejším; (vidím) najsýtejšie; (o) najsýtejších; (s) najsýtejšími;

sýty príd nasýtený, najedený: nessetrya, kterj gedine sitj se postya, a gedine pracowanjm pretrhnutj odpočjwagj kob 1666; satur: syty, nasyceny, plny, kdo dosti má ks 1763; satur: syty, nasycený ap 1769
• nemůž byť y wlk syty, y baran cely sin 1678 nemožno každého uspokojiť; lačnému newerj žádný člowek sjtý mvp 18. st sýty hladnému neverí; na krywdu nezapomeňe y lačny, y sity gv 1755 krivda sa dotkne každého;
-osť ž
1. stav nasýtenosti, najedenia: milug kratke a tenke obědy a wečerý, bud mirny w piti, warug se sitosti brijcha sk 1697; satias: sytost, nasyceni ks 1763; že w tomto žiwote sa nenasycugeme, odkláda sa tá sytost na budúcy žiwot blr 18. st
do s-i, k s-i, v s-i celkom, úplne, do vôle, do chuti, kto koľko chce: dávali nám syra, žinčice v hojnosti, též i masa, a to do sytosti asl 1781; komu podle pryrodzeňi malo ňeňi dosti, tomu ani tisyc swetuw nebude k sytosti gp 1782; wina mnoho magj y owoce dosty, parmenskeho sira užjwa w sitostj kcs 18. st; w ustách chuť gest, w bruchu sytost blr 18. st (o nasýtenosti) oči by jedli, ale žalúdok nie; kdo w marnosti sitost hleda, temu Pan Buch nebe neda 1758 varovanie pred márnosťou
2. dostatok, bohatstvo: tam nebude wjce plaču, ani kriku, ani bolestj, ale sytost hogné wesseli a dokonale utessenj sp 1696; degž hodne požiwati, w dobrem wždy pracowaty, tak dogiti sytosti kk 1709

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor