súvislý príd.
1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov
2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;
súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;
súvislosť -i ž.
1. k súvislý: s. čiary
2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.; hľadať, nájsť s. medzi javmi; v iných s-iach;
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami
pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer síl • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • proporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetví • súvislosť • súvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis
2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomer • postoj • stanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomu • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • hľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska
p. aj vzťah
súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmi • spojenie: spojenie teórie a praxe • súvzťažnosť • kniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javov • kontext: veta vytrhnutá z kontextu • zviazanosť: zviazanosť literatúry so životom • spojitosť: priama spojitosť s udalosťami • súslednosť • postupnosť: časová postupnosť • kniž. kontinuita: kontinuita vývinu • kniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxou • neprerušenosť: neprerušenosť horských pásem • plynulosť: plynulosť rozprávania • nepretržitosť: nepretržitosť procesu
p. aj pomer
vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)
1. navzájom pospájaný, nepretržitý, neprerušený, jednoliaty: Po ľavom brehu rieky sú vyrovnané [chalúpky] v dva súvislé rady. (Fr. Kráľ) Bubnová paľba kanónov splývala s výbuchmi v súvislé hrmenie. (Fr. Kráľ) Dnes sa nám javia všetky (prípady) v súvislej reťazi. (Mín) Partizánske jednotky mali držať súvislý front. (Tat.)
2. majúci vnútorný zmysel, ucelený, plynulý: s-á reč, s-á veta, s. text; Písaval [kroniku] vo forme krátkych. málo súvislých poznámok. (Krno) Nemohol vypovedať súvislého slova. (Jil.)
3. zastar. súvisiaci: latina a s ňou súvislý hungarizmus (Škult); Myšlienku a ducha v tvoroch a útvaroch znázorneného, objaveného ponímali konkrétne, spolu s nimi súvislého. (Dobš.);
súvisle prísl.
1. plynule, logicky: Nevládala súvisle rozmýšľať. (Zúb.)
2. zastar. nepretržite, stále: bývať niekde súvisle (Škult);
súvislosť, -ti ž. vzájomný vzťah pomer, vzájomná spojitosť. súvis: priama, vnútorná, príčinná. vzájomná s.; uviesť, dať niečo do s-i s niečím: hľadať s-i; v s-i s niekým, s niečím; súvislosti a vzťahy medzi ľuďmi (Min.); V týchto súvislostiach v našej literárnej a kultúrnej situácii Timrava má osobitné postavenie. (Mráz) V tomto románovom diele nájdeme aj mnohé československé súvislosti. (Štítn.)
(jedna) súvislosť; (bez) súvislosti; (k) súvislosti; (vidím) súvislosť; (hej) súvislosť!; (o) súvislosti; (so) súvislosťou;
(dve) súvislosti; (bez) súvislostí; (k) súvislostiam; (vidím) súvislosti; (hej) súvislosti!; (o) súvislostiach; (so) súvislosťami;