súvislý príd.
1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov
2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;
súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;
súvislosť -i ž.
1. k súvislý: s. čiary
2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.; hľadať, nájsť s. medzi javmi; v iných s-iach;
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami
súvisle, súvislo 2. st. -lejšie prísl.
1. navzájom pospájaný, nepretržitý, neprerušený, jednoliaty: Po ľavom brehu rieky sú vyrovnané [chalúpky] v dva súvislé rady. (Fr. Kráľ) Bubnová paľba kanónov splývala s výbuchmi v súvislé hrmenie. (Fr. Kráľ) Dnes sa nám javia všetky (prípady) v súvislej reťazi. (Mín) Partizánske jednotky mali držať súvislý front. (Tat.)
2. majúci vnútorný zmysel, ucelený, plynulý: s-á reč, s-á veta, s. text; Písaval [kroniku] vo forme krátkych. málo súvislých poznámok. (Krno) Nemohol vypovedať súvislého slova. (Jil.)
3. zastar. súvisiaci: latina a s ňou súvislý hungarizmus (Škult); Myšlienku a ducha v tvoroch a útvaroch znázorneného, objaveného ponímali konkrétne, spolu s nimi súvislého. (Dobš.);
súvisle prísl.
1. plynule, logicky: Nevládala súvisle rozmýšľať. (Zúb.)
2. zastar. nepretržite, stále: bývať niekde súvisle (Škult);
súvislosť, -ti ž. vzájomný vzťah pomer, vzájomná spojitosť. súvis: priama, vnútorná, príčinná. vzájomná s.; uviesť, dať niečo do s-i s niečím: hľadať s-i; v s-i s niekým, s niečím; súvislosti a vzťahy medzi ľuďmi (Min.); V týchto súvislostiach v našej literárnej a kultúrnej situácii Timrava má osobitné postavenie. (Mráz) V tomto románovom diele nájdeme aj mnohé československé súvislosti. (Štítn.)