Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

súvis -u m. vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť (vecí, javov): hľadať, nájsť s. s udalosťami; rozprávať bez s-u

mať s. súvisieť; dávať, uvádzať do s-u;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
súvis ‑u m.

pomer 1. množstvo, hodnota určená vo vzťahu k inému množstvu, k inej hodnote: vzájomný pomer sílrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchproporcia (vzájomný pomer rozmerov): proporcie priemyselných odvetvísúvislosťsúvis: príčinná súvislosť, príčinný súvis

2. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím • vzťah: pomer, vzťah rodičov a detí; byť s niekým v priateľskom pomere, vzťahu; mať s niekým pomerpostojstanovisko: mať zlý postoj, zlé stanovisko k niečomuprístup: vedecký prístup k riešeniu otázkyhľadisko (východisko posudzovania): posudzovať niečo z osobného hľadiska

p. aj vzťah


spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa


súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmispojenie: spojenie teórie a praxesúvzťažnosťkniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javovkontext: veta vytrhnutá z kontextuzviazanosť: zviazanosť literatúry so životomspojitosť: priama spojitosť s udalosťamisúslednosťpostupnosť: časová postupnosťkniž. kontinuita: kontinuita vývinukniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxouneprerušenosť: neprerušenosť horských pásemplynulosť: plynulosť rozprávanianepretržitosť: nepretržitosť procesu

p. aj pomer


súvis p. súvislosť, pomer 1


týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

2. p. dotýkať sa 1


vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomerznámosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosťrelácia: študovať jav vo všetkých reláciáchspojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkomsúvissúvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosťspätosťzviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životomkniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

súvis, -u m.

1. vzájomná spojitosť, zviazanosť s niekým, s niečím, vzájomný vzťah, pomer medzi niekým al. niečím, súvislosť: vnútorný s.; mať s. súvisieť; logický s., s. medzi príčinou a účinkom; s. medzi životom a literatúrou (Mráz); nájsť, nachádzať s. medzi niečím. dávať, uvádzať niekoho. niečo do s-u s niekým, s niečím; Hľadá súvis medzi krádežou a medzi smrťou vrátneho. (Stod)

2. kontext, vnútorný zmysel, spojitosť: hovoriť bez s-u; Slovám rozumeli, ale súvisu a zmyslu nebolo. (Vaj.) Stratil som súvis v určení a nevládal som pozorovať. (Bodic.)

3. zried. spojenie, styk: Nestratil súvis s bratom. (Kuk.)

Morfologický analyzátor

súvisieť nedokonavé sloveso
(ja) súvisím VKesa+; (ty) súvisíš VKesb+; (on, ona, ono) súvisí VKesc+; (my) súvisíme VKepa+; (vy) súvisíte VKepb+; (oni, ony) súvisia VKepc+;

(ja som, ty si, on) súvisel VLesam+; (ona) súvisela VLesaf+; (ono) súviselo VLesan+; (oni, ony) súviseli VLepah+;
(ty) súvis! VMesb+; (my) súvisme! VMepa+; (vy) súviste! VMepb+;
(nejako) súvisiac VHe+;

súvis podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) súvis; (bez) súvisu; (k) súvisu; (vidím) súvis; (o) súvise; (so) súvisom;

(štyri) súvisy; (bez) súvisov; (k) súvisom; (vidím) súvisy; (o) súvisoch; (so) súvismi;

súvis
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) súvis
G (bez) súvisu
D (k) súvisu
A (vidím) súvis
L (o) súvise
I (so) súvisom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) súvisy
G (bez) súvisov
D (k) súvisom
A (vidím) súvisy
L (o) súvisoch
I (so) súvismi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor