Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

sústrediť dok.

1. zhromaždiť, zoskupiť na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko, výrobu

2. zamerať pozornosť, činnosť na jednu vec, koncentrovať: s. myšlienky, záujem, vôľu na prácu;

nedok. sústreďovať

// sústrediť sa: športová činnosť sa s-la v kluboch; s. sa na splnenie úlohy;

nedok. sústreďovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sústrediť ‑í ‑ia dok.; sústrediť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

centralizovať zhromaždiť na jedno miesto, dať všetko do centra (obyč. vedenie, správu) • sústrediťkoncentrovaťskoncentrovať: centralizovanie, sústredenie štátnej správy; centralizovať, (s)koncentrovať moc v štáte


pozbierať zbieraním (postupne) zhromaždiť na jedno miesto (obyč. niečo porozsýpané, roztrúsené al. rozptýlené, roztratené) • zozbierať: pozbierať, zozbierať zvyšky jedla, zošity, prihláškyvyzbierať (dôkladne, všetko): deti vyzbierali odpadky v lese; pozbierať, vyzbierať opadané ovociepooberať (drobné plody): pooberá egreš, jahodysústrediť (zbieraním): smeti treba sústrediť do kútapozhŕňať (zhromaždiť hrnutím): pozhŕňať rozsypané drobnéposchytávaťposchytať (náhlivo, úchytkom zobrať, pozbierať): poschytávala, poschytala zo šnúry bielizeňvybrať (pozbierať peniaze na nejaký cieľ): vybrať na kostolpozobaťvyzobaťexpr.: pozobkaťvyzobkať (pozbierať zobaním)


stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4


sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť saorientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľovupriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľasústrediť sakoncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu veckniž.: upnúť saupäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce


zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sústrediť (zastar. i sústredniť), -í, -ia dok.

1. (čo, koho) zhromaždiť, zoskupiť, stiahnuť, dať na jedno miesto, skoncentrovať: s. statok do spoločných maštalí; Bibliotéka sústredila skoro všetky publikácie. (Heč.) V barakovom tábore za mestom sústredili záložníkov. (Urb.) Sústrednil všetko vojsko svojho kniežatstva. (Stod.); pren. Slnko akoby chcelo všetok jas sústrediť na Elenku, na jej líčka. (Jil.)

2. (čo, čo na čo, na koho) zamerať, zacieliť, usmerniť (obyč. pozornosť, vnímavosť, myšlienky ap.): Celú svoju pozornosť sústreďuje [Timrava] na človeka. (Mráz) Márne sa namáha sústrediť myšlienky na istý predmet. (Vaj.) Musel sústrediť všetku svoju vôľu, všetku silu, aby sa nepomýlil. (Hor.);

nedok. sústreďovať

|| sústrediť sa (zastar. i sústredniť sa)

1. zhromaždiť sa, zoskupiť sa, spojiť sa: Do nej [do tekutiny] nahádžu zinkové stružliny a okolo nich sústredí sa striebro. (Al.) Aby sa svetelné lúče sústredili, použili fľaše naplnené vodou. (Mor.) Pozoruje, že sa na ňom sústredilo veľa očí. (Fr. Kráľ)

2. (na čo, na koho i bezpredm.) obrátiť svoju pozornosť na niečo, na niekoho venovať sa niečomu, niekomu, zamerať sa: s. sa na prácu, s. sa na živočíšnu výrobu; s. sa na čítanie, s. sa na hru; Jeho myšlienky voľky-nevoľky sústredili sa na ňu [Alinu]. (Urb.) Keď sa predsa na okamih sústrednila, bežal jej pred očami smutný film prežitého manželstva. (Jil.) Chlapci sa sústredili, chceli si premyslieť otázky. (Min.);

nedok. sústreďovať sa


sústreďovať (zastar. i sústredňovať), -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho) zhromažďovať, zoskupovať, sťahovať, dávať na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko; s. statok do spoločných maštalí; Miesto aby ich [rukopisy] sústreďovali, sami ich ešte roztrácali. (A. Mat.) Pretrhla sa tepna, ktorá sústredňovala a rozvádzala tajné poryvy toho dedinského celku. (Urb.)

2. (čo, čo na čo, na koho) zameriavať, usmerňovať (obyč. pozornosť, myšlienky ap.): s. pozornosť na niečo, na niekoho; s. úsilie na niečo; Manucký všetku svoju energiu sústreďuje, aby sa stal osožným svojmu panovníkovi. (Al.) Sústreďujem všetku svoju vôľu. (Hruš.);

dok. sústrediť

|| sústreďovať sa (zastar. i sústredňovať sa)

1. zhromažďovať sa, zoskupovať sa; koncentrovať sa: armáda sa sústreďovala; Okolo neho sústreďovala sa najmä mládež. (Al.) Z drobných desiatok sústreďujú sa v družstve tisícky. (Heč.) Literárna činnosť sústredňovala sa najviac v časopisoch. (Škult.)

2. (na čo, na koho, zried. i okolo čoho) obracať svoju pozornosť, vôľu, svoje city ap. na niečo, na niekoho, zameriavať sa, upierať sa: Disciplinovane sa sústreďoval na protivného gauleitera. (Urb.) Tomášovo úsilie sa sústreďovalo na otázku, kde zohnať štyridsať korún. (Zúb.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.);

dok. sústrediť sa

Morfologický analyzátor

sústrediť dokonavé sloveso
(ja) sústredím VKdsa+; (ty) sústredíš VKdsb+; (on, ona, ono) sústredí VKdsc+; (my) sústredíme VKdpa+; (vy) sústredíte VKdpb+; (oni, ony) sústredia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) sústredil VLdsam+; (ona) sústredila VLdsaf+; (ono) sústredilo VLdsan+; (oni, ony) sústredili VLdpah+;
(ty) sústreď! VMdsb+; (my) sústreďme! VMdpa+; (vy) sústreďte! VMdpb+;
(nejako) sústrediac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

sústrediť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor