sústrediť (zastar. i sústredniť), -í, -ia dok.
1. (čo, koho) zhromaždiť, zoskupiť, stiahnuť, dať na jedno miesto, skoncentrovať: s. statok do spoločných maštalí; Bibliotéka sústredila skoro všetky publikácie. (Heč.) V barakovom tábore za mestom sústredili záložníkov. (Urb.) Sústrednil všetko vojsko svojho kniežatstva. (Stod.); pren. Slnko akoby chcelo všetok jas sústrediť na Elenku, na jej líčka. (Jil.)
2. (čo, čo na čo, na koho) zamerať, zacieliť, usmerniť (obyč. pozornosť, vnímavosť, myšlienky ap.): Celú svoju pozornosť sústreďuje [Timrava] na človeka. (Mráz) Márne sa namáha sústrediť myšlienky na istý predmet. (Vaj.) Musel sústrediť všetku svoju vôľu, všetku silu, aby sa nepomýlil. (Hor.);
nedok. sústreďovať
|| sústrediť sa (zastar. i sústredniť sa)
1. zhromaždiť sa, zoskupiť sa, spojiť sa: Do nej [do tekutiny] nahádžu zinkové stružliny a okolo nich sústredí sa striebro. (Al.) Aby sa svetelné lúče sústredili, použili fľaše naplnené vodou. (Mor.) Pozoruje, že sa na ňom sústredilo veľa očí. (Fr. Kráľ)
2. (na čo, na koho i bezpredm.) obrátiť svoju pozornosť na niečo, na niekoho venovať sa niečomu, niekomu, zamerať sa: s. sa na prácu, s. sa na živočíšnu výrobu; s. sa na čítanie, s. sa na hru; Jeho myšlienky voľky-nevoľky sústredili sa na ňu [Alinu]. (Urb.) Keď sa predsa na okamih sústrednila, bežal jej pred očami smutný film prežitého manželstva. (Jil.) Chlapci sa sústredili, chceli si premyslieť otázky. (Min.);
nedok. sústreďovať sa
sústreďovať (zastar. i sústredňovať), -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho) zhromažďovať, zoskupovať, sťahovať, dávať na jedno miesto, koncentrovať: s. vojsko; s. statok do spoločných maštalí; Miesto aby ich [rukopisy] sústreďovali, sami ich ešte roztrácali. (A. Mat.) Pretrhla sa tepna, ktorá sústredňovala a rozvádzala tajné poryvy toho dedinského celku. (Urb.)
2. (čo, čo na čo, na koho) zameriavať, usmerňovať (obyč. pozornosť, myšlienky ap.): s. pozornosť na niečo, na niekoho; s. úsilie na niečo; Manucký všetku svoju energiu sústreďuje, aby sa stal osožným svojmu panovníkovi. (Al.) Sústreďujem všetku svoju vôľu. (Hruš.);
dok. sústrediť
|| sústreďovať sa (zastar. i sústredňovať sa)
1. zhromažďovať sa, zoskupovať sa; koncentrovať sa: armáda sa sústreďovala; Okolo neho sústreďovala sa najmä mládež. (Al.) Z drobných desiatok sústreďujú sa v družstve tisícky. (Heč.) Literárna činnosť sústredňovala sa najviac v časopisoch. (Škult.)
2. (na čo, na koho, zried. i okolo čoho) obracať svoju pozornosť, vôľu, svoje city ap. na niečo, na niekoho, zameriavať sa, upierať sa: Disciplinovane sa sústreďoval na protivného gauleitera. (Urb.) Tomášovo úsilie sa sústreďovalo na otázku, kde zohnať štyridsať korún. (Zúb.) Ak má nejaké túžby, tak sa všetky sústreďujú okolo vydaja. (Min.);
dok. sústrediť sa