sústava, -y, -tav ž.
1. cieľavedomé usporiadanie niečoho do jedného celku, systém: spoločenská s., hospodárska s., filozofická s.; obchodná s.; s. noriem; školská, pedagogická s.; tech. zavlažovacia s.; s. ozubených koliesok; mat. desiatková, dekadická s. čísel; geom. stovková s. v ktorej sa plný uhol delí na 400g (grádov); šesťdesiatková s. v ktorej sa plný uhoj delí na 360° (stupňov); geol. horská s. viacero horských pásem, ktoré majú geologicky obdobnú stavbu; astron. slnečná, heliocentrická s. podľa ktorej je slnko stredom vesmíru; geocentrická s. podľa ktorej je zem stredom vesmíru; hviezdna s.; chem. periodická sústava prvkov usporiadanie prvkov podľa stúpajúcich atómových čísel do periód a skupín; min. kryštalická s. súbor kryštalických tvarov, ktoré sa vyznačujú zhodnou súmernosťou; anat. nervová s.; psych. prvá signálna s. komplex signálov reagujúcich na bezprostredné pôsobenie vonkajšieho sveta; druhá signálna s. reč; hud.: tónová s. súhrn tónov používaných v hudbe a zoradených podľa ich výšky; chromatická s. obsahujúca stupnice, v ktorých tóny postupujú po poltónoch; diatonická s. obsahujúca celotónové stupnice; lingv. pravopisná, gramatická s.; účt. mzdová s.; Opieral sa na sústavu znamenitého Herbarta (Vlč.) na filozofický systém.
2. trochu zastar. technické zloženie, konštrukcia: Zvonec je starej sústavy. (Kuk.) Skúšali najprv sústavu plachiet ako na lodi. (Hor.) Je veľký rozdiel medzi telesnou sústavou ženy a muža. (Jégé) Bola veľmi slabej sústavy a nervózna (Tim.) telesného vzrastu;
sústavový príd. k 1