súmerný príd.
1. majúci na obidvoch stranách stred. osi rovnaké a rovnako rozložené časti, symetrický: s. ornament; geom. s. podľa osi
2. majúci vyvážene usporiadané časti, súladný, harmonický: s-á postava; s-á tvár pravidelná;
súmerne prísl.: s. riešená fasáda;
súmernosť -i ž.: geom. os s-i
súmerne 2. st. -nejšie prísl.
1. vyznačujúci sa takým usporiadaním jednotlivých častí, že časti po oboch stranách strednej osi sú rovnaké, symetrický: s. strom, s. kvet, s-á konštrukcia; geom. s. obraz, útvar skladajúci sa z dvoch rovnakých častí združených podľa osi súmernosti; s-é body ktoré majú rovnakú vzdialenosť od osi súmernosti;
2. vyznačujúci sa vyváženosťou jednotlivých časti určitého celku, súladný, zladený, harmonický, pravidelný: s-á postava, s-é formy, s-é telo, s-á tvár; Celý zjav jeho (Stúrov) je súmerný a strojný. (Hurb.) Vravela mäkkou nemčinou, ktorá sa jej plietla za súmernou hrádzou zúbkov ako sladký cukrík. (Urb.)
3. zried. rovnomerný, proporcionálny: s. plán výroby;
súmerne prísl.: s. položený, Vlasy česal súmerne na oba boky. (Kuk.); s. vyvinuté telo; s. vykrojené ústa (Hruš.); s. pestovať telesnú a duševnú zdatnosť;
súmernosť, -ti ž.
1. geom. zvláštny druh geometrického vzťahu dvoch útvarov v rovine al. v priestore, príbuznosť súmiestnych bodových polí: osová, stredová s., os s-i, rovina s-i;
2. pravidelnosť, ladnosť, harmónia: s. telesných tvarov, s. tela, s. postavy