súkromne p. súkromný
súkromný príd.
1. týkajúci sa jednotlivca ako súkromníka, patriaci jednotlivcovi ako súkromníkovi, vykonávaný jednotlivcom ako súkromníkom: s. podnikateľ; s-é podnikanie; byť v s-ých službách; s. dom, s. byt, s. ústav; s-á firma, s. podnik, s-á výroba, s-é hospodárstvo, s. obchod, s-á prax; ekon. s. sektor tvorený samostatnými výrobcami (napr. v poľnohospodárstve samostatne hospodáriaci roľníci); práv. s-é právo súhrn právnych predpisov upravujúcich pomery jednotlivcov navzájom, nie k verejnej moci;
2. týkajúci sa jednej osoby, jednotlivca, jeho vnútorného založenia, osobný, privátny: s. záujem, s. rozhovor, s-é záľuby, s-á vec, záležitosť, s. majetok, s-á korešpondencia, s-é listy, s-é potreby, s. život, s-á návšteva, s. postoj; chodiť na s-é hodiny na vyučovanie mimo školy; s. žiak privatista; s. pacient, s-á klientela; Pozná veľmi dobre súkromné slabiny otca. (Hruš.) V súkromných kruhoch i rozhovoroch Slovensko nie je témou už tak zriedkavou. (Vlč.)
3. vystupujúci, konajúci niečo vo vlastnom mene, za seba, vo vlastnom záujme (op. úradný): s-á osoba; Nepokladal Zápyho za úradnú osobu, ale iba za človeka súkromného. (Vaj.);
súkromne prísl. ako súkromná, privátna osoba: s. hospodáriaci roľník samostatne; vyučovať, dávať hodiny s., študovať s. bez pomoci učiteľa; Nestaral sa, ako žijú súkromne. (Vans.) Tak ako vo svojich literárnych prácach, tak i súkromne býval vždy rovnaký. (Mráz) Pochválil ju súkromne (Tim.) osobne. Každý z nás stýka sa už či úradne, či súkromne s ľuďmi. (Vaj.);
súkromnosť, -ti ž. zastar. miesto, prostredie, konanie neurčené pre verejnosť: Sme sa teraz tu iba v súkromnosti zišli. (Kal.)