súkromný príd.
1. súvisiaci s jednotlivcom; kt. je v majetku, starostlivosti jednotlivca: s-é záujmy, op. verejné; s-é vlastníctvo, op. spoločné; spoločenské; s. byt, podnik; s. sektor; s-á prax (lekárska); práv. s-é právo
2. kt. prebieha s vylúčením verejnosti, osobný: s. rozhovor, život, s-á návšteva
3. týkajúci sa súkromia: to sú moje s-é starosti;
súkromne prísl.: s. hospodáriaci roľníci; učiť sa s. angličtinu
domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šaty • zastar. domášny • nár. domajší: domášna, domajšia strava • ľudový • trocha pejor. babský: ľudové, babské lieky • rodinný: rodinné scény, rodinný lekár • súkromný: súkromný učiteľ • domestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)
2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestny • domorodý • autochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvatelia • tuzemský: tuzemský tovar, tuzemská mena • tunajší • nár.: tuťajší • tutejší: tunajšie zvyky • vnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)
p. aj pôvodný
dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízky • zried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osoba • intímny • súkromný • osobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné veci • familiárny • rodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenie • odb. hypokoristický (o slovách)
2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajný • neverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spis • diskrétny: diskrétny rozhovor
neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľ • domácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba mena • nenútený • dôverný • súkromný • familiárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tón • neverejný • kuloárový • kuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovania • nezákonný • svojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predaj • nelegálny • ilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosť • pokútny • tajný • skrytý • čierny • pren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja
neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav
osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť
2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk
súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo • privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu • vlastný: je to jeho vlastný podnik
2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy • privátny: riešiť privátne záležitosti • intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore
1. týkajúci sa jednotlivca ako súkromníka, patriaci jednotlivcovi ako súkromníkovi, vykonávaný jednotlivcom ako súkromníkom: s. podnikateľ; s-é podnikanie; byť v s-ých službách; s. dom, s. byt, s. ústav; s-á firma, s. podnik, s-á výroba, s-é hospodárstvo, s. obchod, s-á prax; ekon. s. sektor tvorený samostatnými výrobcami (napr. v poľnohospodárstve samostatne hospodáriaci roľníci); práv. s-é právo súhrn právnych predpisov upravujúcich pomery jednotlivcov navzájom, nie k verejnej moci;
2. týkajúci sa jednej osoby, jednotlivca, jeho vnútorného založenia, osobný, privátny: s. záujem, s. rozhovor, s-é záľuby, s-á vec, záležitosť, s. majetok, s-á korešpondencia, s-é listy, s-é potreby, s. život, s-á návšteva, s. postoj; chodiť na s-é hodiny na vyučovanie mimo školy; s. žiak privatista; s. pacient, s-á klientela; Pozná veľmi dobre súkromné slabiny otca. (Hruš.) V súkromných kruhoch i rozhovoroch Slovensko nie je témou už tak zriedkavou. (Vlč.)
3. vystupujúci, konajúci niečo vo vlastnom mene, za seba, vo vlastnom záujme (op. úradný): s-á osoba; Nepokladal Zápyho za úradnú osobu, ale iba za človeka súkromného. (Vaj.);
súkromne prísl. ako súkromná, privátna osoba: s. hospodáriaci roľník samostatne; vyučovať, dávať hodiny s., študovať s. bez pomoci učiteľa; Nestaral sa, ako žijú súkromne. (Vans.) Tak ako vo svojich literárnych prácach, tak i súkromne býval vždy rovnaký. (Mráz) Pochválil ju súkromne (Tim.) osobne. Každý z nás stýka sa už či úradne, či súkromne s ľuďmi. (Vaj.);
súkromnosť, -ti ž. zastar. miesto, prostredie, konanie neurčené pre verejnosť: Sme sa teraz tu iba v súkromnosti zišli. (Kal.)
(jeden) súkromný; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromného; (hej) súkromný!; (o) súkromnom; (so) súkromným;
(dvaja) súkromní; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromných; (hej) súkromní!; (o) súkromných; (so) súkromnými;
(jeden) súkromný; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromný; (hej) súkromný!; (o) súkromnom; (so) súkromným;
(štyri) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (hej) súkromné!; (o) súkromných; (so) súkromnými;
(jedna) súkromná; (bez) súkromnej; (k) súkromnej; (vidím) súkromnú; (hej) súkromná!; (o) súkromnej; (so) súkromnou;
(tri) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (hej) súkromné!; (o) súkromných; (so) súkromnými;
(jedno) súkromné; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromné; (hej) súkromné!; (o) súkromnom; (so) súkromným;
(dve) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (hej) súkromné!; (o) súkromných; (so) súkromnými;
súkromný, súkromý príd 1. neverejný, osobný: zapjss do srdce twého mrawy a skutky Krysta, kterak se sám wydáwal za prjklad wsseho dobrého, kterak, pro dobrý prjklad, sukromého a uprimného rozmluwánj s ženami se warowal mps 1777 2. nachádzajúci sa v ústraní, odľahlý: který do nebezpečnosti smilstwa se dáwá, gakžto w sukromem mistě, neb w potmě rw 1702; diverticulum: rozcestná, sukromnj hospoda, mjsto k nachýlenj, z cesty uchýlenj; locus abditus: sukromné misto wu 1750; kdo pak gest ten, kterj w samotnjch a saukromnjch mjstach se ukrjwa? pt 1796; -e prísl jednotlivo, oddelene: yestliže bi sukromne niektera strana statku nepohnuteho upustila, takowy člowek ma poniže tratiti p. ľupča 1638