Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

súkromný príd.

1. súvisiaci s jednotlivcom; kt. je v majetku, starostlivosti jednotlivca: s-é záujmy, op. verejné; s-é vlastníctvo, op. spoločné; spoločenské; s. byt, podnik; s. sektor; s-á prax (lekárska); práv. s-é právo

2. kt. prebieha s vylúčením verejnosti, osobný: s. rozhovor, život, s-á návšteva

3. týkajúci sa súkromia: to sú moje s-é starosti;

súkromne prísl.: s. hospodáriaci roľníci; učiť sa s. angličtinu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
súkromný; súkromne prísl.

domáci 1. doma pripravený, zhotovený, používaný a pod.; typický pre domácnosť • domácky: produkty domácej, domáckej výroby; obliecť si domáce, domácke šatyzastar. domášnynár. domajší: domášna, domajšia stravaľudovýtrocha pejor. babský: ľudové, babské liekyrodinný: rodinné scény, rodinný lekársúkromný: súkromný učiteľdomestikovaný (o zvieratách, ktoré sa prispôsobili životu s človekom)

2. vzťahujúci sa na rodisko, krajinu, národ a pod. (op. cudzí, zahraničný) • miestnydomorodýautochtónny (op. prisťahovaný): domáci, miestni, domorodí, autochtónni obyvateliatuzemský: tuzemský tovar, tuzemská menatunajšínár.: tuťajšítutejší: tunajšie zvykyvnútorný (op. vonkajší): vnútorné pomery; vnútorný trh (op. zahraničný)

p. aj pôvodný


dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


neoficiálny ktorý nemá úradný ráz, ktorý je bez úradného overenia (op. oficiálny, úradný) • neúradný: neoficiálna, neúradná správa; neúradný činiteľdomácky (používaný v rodinnom prostredí): domácka podoba menanenútenýdôvernýsúkromnýfamiliárny (ktorý nie je určený pre širokú verejnosť al. na zverejnenie): nenútený, dôverný rozhovor; použiť dôverný, familiárny tónneverejnýkuloárovýkuloárny (konaný bez účasti verejnosti): neverejné, kuloárne rokovanianezákonnýsvojvoľný (úradne, zákonom nepovolený): nezákonný, svojvoľný predajnelegálnyilegálny (zákonom zakázaný): nelegálna, ilegálna činnosťpokútnytajnýskrytýčiernypren. pejor. partizánsky (oficiálne nepovolený, a preto zatajovaný): tajná organizácia; skryté formy obohacovania sa; pokútny, čierny obchod; skrytý, partizánsky spôsob odboja


neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanietajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informáciadôvernýdiskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správyfraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dveramisúkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovorosobnýprivátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore)neúradný (op. úradný): neúradný prejav


osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosťpersonálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívnyneobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúcehozaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamybezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasťživý: nadviazať s niekým živý písomný styk


súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvoprivátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevuvlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmyprivátny: riešiť privátne záležitostiintímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

súkromný príd.

1. týkajúci sa jednotlivca ako súkromníka, patriaci jednotlivcovi ako súkromníkovi, vykonávaný jednotlivcom ako súkromníkom: s. podnikateľ; s-é podnikanie; byť v s-ých službách; s. dom, s. byt, s. ústav; s-á firma, s. podnik, s-á výroba, s-é hospodárstvo, s. obchod, s-á prax; ekon. s. sektor tvorený samostatnými výrobcami (napr. v poľnohospodárstve samostatne hospodáriaci roľníci); práv. s-é právo súhrn právnych predpisov upravujúcich pomery jednotlivcov navzájom, nie k verejnej moci;

2. týkajúci sa jednej osoby, jednotlivca, jeho vnútorného založenia, osobný, privátny: s. záujem, s. rozhovor, s-é záľuby, s-á vec, záležitosť, s. majetok, s-á korešpondencia, s-é listy, s-é potreby, s. život, s-á návšteva, s. postoj; chodiť na s-é hodiny na vyučovanie mimo školy; s. žiak privatista; s. pacient, s-á klientela; Pozná veľmi dobre súkromné slabiny otca. (Hruš.) V súkromných kruhoch i rozhovoroch Slovensko nie je témou už tak zriedkavou. (Vlč.)

3. vystupujúci, konajúci niečo vo vlastnom mene, za seba, vo vlastnom záujme (op. úradný): s-á osoba; Nepokladal Zápyho za úradnú osobu, ale iba za človeka súkromného. (Vaj.);

súkromne prísl. ako súkromná, privátna osoba: s. hospodáriaci roľník samostatne; vyučovať, dávať hodiny s., študovať s. bez pomoci učiteľa; Nestaral sa, ako žijú súkromne. (Vans.) Tak ako vo svojich literárnych prácach, tak i súkromne býval vždy rovnaký. (Mráz) Pochválil ju súkromne (Tim.) osobne. Každý z nás stýka sa už či úradne, či súkromne s ľuďmi. (Vaj.);

súkromnosť, -ti ž. zastar. miesto, prostredie, konanie neurčené pre verejnosť: Sme sa teraz tu iba v súkromnosti zišli. (Kal.)

Morfologický analyzátor

súkromný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) súkromný; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromného; (o) súkromnom; (so) súkromným;

(dvaja) súkromní; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromných; (o) súkromných; (so) súkromnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) súkromný; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromný; (o) súkromnom; (so) súkromným;

(štyri) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (o) súkromných; (so) súkromnými;


ženský rod

(jedna) súkromná; (bez) súkromnej; (k) súkromnej; (vidím) súkromnú; (o) súkromnej; (so) súkromnou;

(tri) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (o) súkromných; (so) súkromnými;


stredný rod

(jedno) súkromné; (bez) súkromného; (k) súkromnému; (vidím) súkromné; (o) súkromnom; (so) súkromným;

(dve) súkromné; (bez) súkromných; (k) súkromným; (vidím) súkromné; (o) súkromných; (so) súkromnými;

súkromný, súkromý príd
1. neverejný, osobný: zapjss do srdce twého mrawy a skutky Krysta, kterak se sám wydáwal za prjklad wsseho dobrého, kterak, pro dobrý prjklad, sukromého a uprimného rozmluwánj s ženami se warowal mps 1777
2. nachádzajúci sa v ústraní, odľahlý: který do nebezpečnosti smilstwa se dáwá, gakžto w sukromem mistě, neb w potmě rw 1702; diverticulum: rozcestná, sukromnj hospoda, mjsto k nachýlenj, z cesty uchýlenj; locus abditus: sukromné misto wu 1750; kdo pak gest ten, kterj w samotnjch a saukromnjch mjstach se ukrjwa? pt 1796;
-e prísl jednotlivo, oddelene: yestliže bi sukromne niektera strana statku nepohnuteho upustila, takowy člowek ma poniže tratiti p. ľupča 1638

Zvukové nahrávky niektorých slov

súkromný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor