Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nesúhlasný príd. ktorý nie je súhlasný, odporujúci, nezhodný, nezhodujúci sa: Po sobáši objavila zvláštnu povahu, nesúhlasnú s povahou jej vážneho, charakterného muža. (Urbk.) (Medzi staré hlasy žien) mieša sa i nesúhlasný spev starej Pavúčky. (Taj.);
nesúhlasne prísl.
nesúhlas, -u m.
1. prejav opačného názoru, opačná mienka, odpor: vysloviť, prejaviť svoj n.; Máva rukou na znak nesúhlasu. (Ráz.)
2. zried. nesúlad, nezhoda: Nebolo medzi nimi nesúhlasu. (Ondr.)
odsúhlasiť, -í, -ia dok. admin. slang. (čo) porovnať odpis s originálom, kolacionovať: o. súčty stĺpcov;
nedok. odsúhlasovať, -uje, -uj
súhlasiť, -í, -ia nedok.
1. (s kým, s čím i bezpredm.) byť s niekým rovnakej mienky, rovnakého názoru na niečo, byť s niekým zajedno v niečom, mať rovnaký názor, byť toho istého názoru: Nesúhlasíš azda s mojou mienkou? (Škult) Videla, že s tým, čo povedal, súhlasí. (Vans.) Nesúhlasí s jeho presvedčením. (Jes.) Vo všetkom s bratom súhlasil. (Hor.) Počúvam, prikyvujem, súhlasím. (Barč)
2. (s čím i bezpredm.) byť zhodný, zhodovať sa, zrovnávať sa: Zanechal dcéru s nárokmi, ktoré nijako nesúhlasili so skutočnými pomermi siroty. (Vaj.) Dáta súhlasia úplne s historickými knihami. (Kuk.) V hlave mu stále čosi nesúhlasí. (Tat.)
súhlasný príd.
1. dávajúci najavo svoj súhlas, zvolenie, vyjadrujúci súhlas, zvolenie: s. výkrik, s. prejav vôle; Na prvé slovo boli súhlasní. (Taj.) Lesy, polia a lúky odpovedali ľudu na jeho žaloby súhlasným echom. (Fr. Kráľ)
2. zhodný, rovnaký: s-á výpoveď (napr. svedkov); s-é mienky, s. výsledok; mat. s-é čísla majúce rovnaké znamienka (kladné al. záporné); fyz. s. prúd (elektrický) rovnakého smeru;
súhlasne prísl.
1. na súhlas, ako na súhlas: prikývnuť, prikyvovať s.; Ľudia súhlasne mlčali. (Rys.) Straníci sa súhlasne rozšomrú. (Heč.) Jano súhlasne mrkol. (Zgur.)
2. zhodne, rovnako, zarovno, zajedno: Súhlasne svedčia všetci moji posudzovatelia. (Šolt.) Súhlasne s touto metódou upravil si i kompozičné a štylistické zložky. (Mráz) Len kosť a koza, ako súhlasne vraveli ľudia. (Švant.);
súhlasnosť, -ti ž. zhoda, harmónia, súlad
súhlas, -u m.
1. prijatie názoru iného človeka, zhoda v názore na niečo: vysloviť s. s niečím, s niekým; kývnuť, prikývnuť, prikyvovať na s.; spontánny, búrlivý s., tichý, nemý s.; Zatlieskali Vítovi na znak súhlasu. (Tim.)
2. privolenie k činu, konaniu niekoho, kladný postoj k niečomu, odobrenie: dať s. k niečomu; písomný s.; Chcem mať tvoj súhlas a tvoje odobrenie. (Vaj.) Pokýval hlavou ako na súhlas, že môžem pomáhať. (Tomašč.) Nik neodíde bez môjho súhlasu. (Král.); práv. rodičovský, opatrovnícky, poručenský s.;
3. trochu zastar. zhoda, súlad, vnútorná harmónia, jednomyseľnosť: uviesť odporné mienky v súhlas (Lask.); Rozišli sa v najkrajšom súhlase. (Kuk.) Hľadáme súhlas medzi tým, čo máme, a medzi tým, čo by sme si žiadali. (Kuk.)
4. zastar. súlad zvukov, súzvuk: Falošné tulikanie rozladeného organa kazilo súhlas. (Vaj.)