súhlas, -u m.
1. prijatie názoru iného človeka, zhoda v názore na niečo: vysloviť s. s niečím, s niekým; kývnuť, prikývnuť, prikyvovať na s.; spontánny, búrlivý s., tichý, nemý s.; Zatlieskali Vítovi na znak súhlasu. (Tim.)
2. privolenie k činu, konaniu niekoho, kladný postoj k niečomu, odobrenie: dať s. k niečomu; písomný s.; Chcem mať tvoj súhlas a tvoje odobrenie. (Vaj.) Pokýval hlavou ako na súhlas, že môžem pomáhať. (Tomašč.) Nik neodíde bez môjho súhlasu. (Král.); práv. rodičovský, opatrovnícky, poručenský s.;
3. trochu zastar. zhoda, súlad, vnútorná harmónia, jednomyseľnosť: uviesť odporné mienky v súhlas (Lask.); Rozišli sa v najkrajšom súhlase. (Kuk.) Hľadáme súhlas medzi tým, čo máme, a medzi tým, čo by sme si žiadali. (Kuk.)
4. zastar. súlad zvukov, súzvuk: Falošné tulikanie rozladeného organa kazilo súhlas. (Vaj.)