súdobný príd. zastar. súdny: s. výrok (Bodic.); s. deň (Ráz.); s-é prázdniny (Kuk.); s-á miestnosť (Jil.); s-á prax (Šolt.); súdobná komisia (Kuk.); Ide to podľa súdobného poriadku starouhorského. (Bodic.);
súdobno prísl. súdne: Zaplatila všetok otcov dlh, hoci ju na to súdobne nebolo možno donútiť. (Jégé)
súdobný [-do-, -de-] príd súdny: (sudca) druheho odprawcze predstawyl, kteri by súdebné wyrčeny splnit móhl (PeP 1769) L. s. deň v ktorom sa koná súd: fastus dies: saudebný den (DSL 18. st); a. s-á stolica stolica v súdnej sieni: saudcowe na saudebnjch stolicech daremne sedeti budau (PT 1796); b. s-á stolica práv súd: zločinci skrz slavny vidiek a sudobnu vidiecku stolicu sudeni budu (D. KUBÍN 1786 DPB)