súd -u m.
1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR
2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.
3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí
4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným
5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;
súdny príd.
1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo
2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ
● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;
súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;
súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ
rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou • obozretnosť • opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou • uváženie: konať bez uváženia • kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal • pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve • duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť • chladnokrvnosť • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika
2. p. súvaha
súdnosť 1. p. rozvaha 1 2. p. hlava 2, rozum
1. týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: s-a právomoc; s-e konanie, s-e rokovanie, s-e pojednávanie, s-e vyšetrovanie, s-a pokonávka, s. proces; s. poriadok; s. výrok, s-a výpoveď; s-e vymáhanie, s-e stíhanie, s-a exekúcia, s. spor; s-e poplatky; s-e akty spisy; s. depozit; s-a budova, s-a sieň, s-a stolica; s. praktikant, s. znalec, s-a komisia; s-e lekárstvo; s-a prax; s-e dni určené súdom pre stránky
● s. deň a) bibl. v ktorom má byť posledný súd; hovor. expr. čakať niečo, niekoho do súdneho dňa donekonečna, stále; Zdola sa nedostaneme sami ani do súdneho dňa (Hor.) nikdy; b) hovor. expr. zmätok, krik, hurhaj;
2. schopný rozumne usudzovať, rozumný, kritický, rozvážny: s. človek, s. čitateľ; s-i pozorovatelia, s-e stanovisko;
súdne prísl.
1. pomocou súdu, prostredníctvom súdu; súdobne: vymáhať niečo s.; vynútiť niečo s.;
2. rozumne, kriticky: s. sa dívať na niečo;
súdnosť, -ti ž. schopnosť usudzovať, súdiť; rozumnosť, triezve uvažovanie, rozvážnosť
(jedna) súdnosť; (bez) súdnosti; (k) súdnosti; (vidím) súdnosť; (hej) súdnosť!; (o) súdnosti; (so) súdnosťou;
(štyri) súdnosti; (bez) súdností; (k) súdnostiam; (vidím) súdnosti; (hej) súdnosti!; (o) súdnostiach; (so) súdnosťami;