Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

súdiť -i nedok.

1. byť sudcom v súdnom procese: s. obžalovaného, spravodlivo s.

2. vyslovovať posudok, posudzovať, kritizovať: radi s-me iných, prísne s. cudzie chyby; zhovievavo s.

3. kniž. mať mienku, myslieť si: čo možno s. o tej veci?

4. robiť závery, usudzovať, vyvodzovať, predpokladať: podľa tváre sa dalo s., že je mladý; zle s. o niekom, niečom

5. iba v trpnom príč. v spoj. je, bolo mu s-ené určené, prisúdené: je mu s-ené trpieť

● sú si s-ení patria spolu (ako manželia); podľa seba s-m teba; čo komu s-ené, to ho neminie nedá sa vyhnúť údelu;

súdiac podľa predl. s G: s. podľa príznakov je to týfus;

opak. súdievať -a

// súdiť sa viesť súdny spor: s bratom sa s-l o dedičstvo;

opak. súdievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

súdiť ‑i ‑ia nedok.; súdiť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa • nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídu • mať domnienku • byť v domnienke • žiť v domnienke • mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal sa • myslieť • myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevu • kniž. mieniť: mienil, že príde včas • usudzovať • uzatvárať • uzavierať • kniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúpla • kniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základoch • počítať • rátať: počítal s tým, že mu pomôžu • predpokladať • tušiť • domýšľať si • domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazí • expr.: hútať si • šípiť • kraj. mívať si (Kukučín) • nár. predkladať si (Kukučín) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačov • zavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvo • pranierovať (verejne): pranierovanie administratívy • fraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na pranier • súdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdi • expr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných! • vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosť • expr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabosti • pren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerov • hovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadle • pejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)

myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy

súdiť sa viesť s niekým súdny spor • mať spor • zastar. pravotiť sa: súdia sa, majú spor o pozemok; nechcel sa s bratom pravotiť o dedičstvo • hovor. zastar. procesovať sa

súdiť 1. p. kritizovať 2. p. zmýšľať 1, myslieť 4 3. p. domnievať sa

zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) • mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci? • cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanisticky • kniž.: súdiť • usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iní • uvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchod • mať v úmysle • pomýšľať • zastar. obmýšľať • chystať sa • strojiť (sa) • hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť? • uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

súdiť, -i, -ia, rozk. súď nedok.

1. (koho i bez. predm.) vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o niekom v súdnom procese: Chytia ťa, zavrú, súdia. (Taj.) Nad jeho hlavou zasadla si mestská rada, aby ho súdila. (Gráf) Budem súdiť boháčov. (Tat.) Krivo ma obžalovali a nespravodlivo súdili. (Kal.) V sudcovskom talári triedi a súdi prísne. (Len.)

2. (koho i bezpredm.) rozsudzovať, urovnávať spor medzi niekým: Belka ich súdi, vyrovnáva. (Šolt.) Ja ich musela mieriť a súdiť. (Šolt.)

3. (koho. čo i bezpredm.) vynášať rozsudok, vyslovovať posudok o niekom, o niečom, posudzovať, odsudzovať, kritizovať: Radi súdime druhých a nehľadíme v prvom rade na seba. (Taj.) Poklesky súdi zhovievavo. (Kuk.) Nesúď lak prísne. (Urbk.) Ach syn môj, nesúď a nebudeš súdený. (Taj.) Podľa seba súdim teba. (prísl.)

4. kniž. (o kom, o čom. čo, ako) mať mienku, usudzovať, myslieť (si) niečo: Súdili by ste o ňom, že to robí z vrodeného lajdáctva. (Al.) O svojej osobe predpojato súdi. (Kuk.) I druhý kritik o Štúrovej knihe podobne súdi. (Mráz)

5. (podľa čoho, po čom, z čoho, na čo i so spoj. že) usudzovať, vyvodzovať, robiť závery, predpokladať: Podľa vrások okolo očú súdiac, má už vyše tridsať. (Podj.) Myslela, že to nejaký tulák, súdiac po obšúchanom kepeni. (Kuk.) Reptiš súdil, že je rodák zo západu. (Tat.) Z odpovede by ste súdili, že Mišo je majiteľom viníc. (Kuk.) Súdiť sa dalo na rozmarné chúťky zakladateľa. (Vans.)

6. (komu, čomu) používa sa iba v tvare trpného príčastia obyč. v spojeniach je (nie je) mi (mu) súdený, -á, -é prisúdený, určený (-a, -é): Mne súdený je múdrosti zlatý trón. (Smrek) Inšia smrť mu je nie súdená. (Min.) Pre mňa je súdené do úmoru robiť. (Stod.) Jej nie je súdené dosiahnuť, za čím duša vzdychá. (Kuk.)

● hovor. (nie) sú si súdení (nepatria) patria spolu (ako manželia); čo komu súdené (kraj. i súdenô), to ho neminie fatalistický výrok, podľa ktorého nikto sa nevyhne svojmu osudu;

opak. súdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 odsúdiť;

k 2 rozsúdiť

|| súdiť sa viesť s niekým súdny spor, pravotiť sa: Daň si zaplatíme, súdiť sa nesúdime. (Taj.) Najprv si majetok presúdili s bratom, a nebolo im treba súdiť sa. (Fig.);

opak. súdievať sa

Morfologický analyzátor

súdiť nedokonavé sloveso
(ja) súdim VKesa+; (ty) súdiš VKesb+; (on, ona, ono) súdi VKesc+; (my) súdime VKepa+; (vy) súdite VKepb+; (oni, ony) súdia VKepc+;

(ja som, ty si, on) súdil VLesam+; (ona) súdila VLesaf+; (ono) súdilo VLesan+; (oni, ony) súdili VLepah+;
(ty) súď! VMesb+; (my) súďme! VMepa+; (vy) súďte! VMepb+;
(nejako) súdiac VHe+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

súdiť ndk
1. práv byť sudcom v súdnom procese: purkrabie a ffoyt ti mohu kazdy den suditi za penize bez vzery žk 1473; saudili pánj w Bátowcech práwo, a dalo práwo winicu rodine Hankoweg w ruky bátovce 1606; w Turčyanskom widjeku ffalossne sudily laclavá 1718; incorrupte et integre judicare: sprawedliwe súditi ks 1763
o s. právo uplatňovať právny nárok: ti lide, ktery w Lypczy Nemeczkey na tom prawe sedieli, ze sprawowali a sudili to prawo p. ľupča 1543
2. náb vykonávať súd nad niekým, rozhodovať o vine niekoho: (Ježiš Kristus) stupyl na nebessa, sedy na prawyczy Buoha Otcza wsemohuczeho, odtud przide sudyt zíwe y mertwe spiš 1480 dsj; nermuť se nic na tom, co skládají zlí lidé, trvej málo, uzríš, jak jich Bůh súdit bude asl 1676; Buh sprawedliwe y sudy y tresce čloweka pukanec 18. st; nesprawedliwosti sudit bude (Boh) sudcuw a richtaruw mik 18. st; pren tito rannj, tito ruce, tito nohi, tento bok prebodnuty was sudy mik 18. st náb utrpenie Krista pripomína ľuďom ich hriechy
3. posudzovať, hodnotiť: woliti sobe magu bratřy každy rok na Kraczun dwoch cechmistrow, starssyho a mladssyho, ktery by vmelj sprawedliwe wsseliyake weczy suditi muráň 1585 e; staly a pewni u wire nachazeli se w prwneg czirkwi, kteri tak giž drželi nawku o wire, sudili nawku a zakon Mogžissow tc 1631; neracžte mne sudit, že slowensky wam daw(am) pisat, ponewacz mogi služebniczy wssetczy gsu w Trnawe brumov 1672 e; nullus illis nasus erat: nic neweďeli o wecách súditi ks 1763; nesudte a nebudete suzenj, nepotupugte a nebudete potupenj cs 18. st
4. myslieť si, domnievať sa: censeo: sudim, domniwam sa vt 1648; swedek se domniwa a suditi muže martin 1731; to gest lide sprawedliwy wždicki negsprawedliwegsseg o wecech sudia a prawdu uznawagu ms 1758
5. čo robiť závery, usudzovať, vyvodzovať: a gako pred swedkom Žabokrečania spusob kolies oznamuwali, odtud sudil, že su tie dražkovce 1714; pomáhal mu ňekterý, jako z rúcha súďené biťi móhlo, svetský kňez br 1785; do dediny obszolowskeg pospichaly, odkud sudy swedek, ze ay w deutralskem hagy zottyate drewo nje ynde, ale we dwore paneg sweg zložily obsolovce 1798; sama swedok očyte gu welmy hrubu widela, odkud sudi, že y w ten čas tarssena byla demänová 18. st
6. koho, čo za koho, čo pokladať niekoho, niečo za niekoho, niečo: každa werna dusse krestianska kazani swateho evangelium za weliku milost Božy a skrze kazani Pana Krysta spasitedlne poznani suditi a powažowati ma tc 1631; deputat se indignum: súdj seba za nehodného ks 1763; s. Jozef po preblahoslaweneg Panni Marigi súdj se byt negprwnegssý mezy swatýma slk 1766–80; kosit za dobre sudim, kdiž trawa ge we swogom kwetu kur 1792
7. komu čo prisudzovať, určiť niekomu niečo: kdiby gim Buh wssemohuczi sudyl a sprawowall, aby tyže deweczki predrecžene zamuž wydali meczi dobre lydy l. trnovec 1571; ta gista zmlowa menowanym Andrassowi a Mykulassowy y gegych dedyczom y potomkom w zadney geho strane sudczena byti nemohla sučany 1579 e; gestly by myly P. B. teg czere mladcžeg czo sudyl, aby z hospodarstwy pocztywu krasu vcžynyly martin 1650; tyran na synowy swem sudyl pro cyzolostwy hodne trestany, aby byl dedictwa zbaweny mc 18. st;
-ievať frekv k 1: knjzata geho za dari súdjwali a kňeži geho za ódplatu učjwali, y proroci geho za penjze prorokowali; syn aneb gánek (Šalamún) také udelal tam, kde byla stolica králówská, na kterég súdjwál kb 1757; k 3: každy člowek sam ze seba bližneho suďíwa gv 1755; sám Búh winu, nebo newinnosť swedomá wiďí, a liďé samé zewnitrnosťi súďíwagú bn 1790; že by ste sa podóbny nečinjwali faryzeussowi, tomu pokrytcowi, ktery s pychu mysli naduty a nadhérny publikána zdaleka stogjcyho súdjwal blr 18. st;
súdiť sa ndk
1. viesť súdny spor, pravotiť sa: poczel sie Tursky suditi z Matiegem Kowaczem žk 1481; tess ponewass se ya take tam o niektere sedlaki w teyze wsi mey Kremnicze s panem Vzeliti Petrom sudym necpaly 1564 e; aby se geho synowe nebo geho dietky po geho smrti neprawotili ani nesudili a starost ginssym nezawdawali jelšava 1604 e; ne zdycky pro statek mass se gsaudit (!) w swatek, gestly kostel milugess bv 1652; litigo: wadjm se, dohadugem se, rozbrog činjm, prawočjm se, súdjm se ks 1763
2. domnievať sa, usudzovať, posudzovať, mať mienku, názor, myslieť si: sua confessione judicari: z swych ust súditi sa ks 1763;
-ievať sa frekv k 1: Ad primum dobre wie swedek, že dominorum instantium tatjk sudiwal se s ginssimi páni zemani, než o tom newie, čy byl ze stawu zemanskeho nebo nie martin 1701; pren: kdyby sa tak súdjwal muž z Bohem, gako sa súdj syn čloweka s towaryssem swym kb 1757