Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

súd -u m.

1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR

2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.

3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí

4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným

5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;

súdny príd.

1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo

2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ

expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;

súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;

súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
súd ‑u m.; súdny; súdne prísl.; súdnosť ‑i ž.

rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súduuznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenievýnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstvanariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vládyustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetudekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétovvýrok: vyriecť výrokrozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudkusúd (súdne rozhodnutie): vyniesť súdkniž. verdikt: verdikt rozhodcukniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľkniž. edikt (úradný výnos)

2. úmysel niečo vykonať • odhodlaniepredsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať


rozsudok rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu • kniž.: ortieľverdikt: vyniesť rozsudok, ortieľ, verdikt; vykonať ortieľ smrtizastar. sentencia (Vansová)výrok: súdny výroksúd: vyriecť súd nad niekým


súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanieproces: súd s vrahom; prehrať súd, procespráv. pojednávanie: odročiť pojednávaniehovor. zastar. pravota: vyhrať pravotuzastar.: súdnica (Podjavorinská)sedria (J. Kráľ)

2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radísenát: rozhodnutie senátutribunál: vojenský tribunálporota (súd zložený zo sudcov a porotcov)

3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2


úsudok výsledok usudzovania, uvažovania: utvoriť si o niečom vlastný úsudoknázormienka: povedať svoj názor, svoju mienkuzáver: dôjsť k záverukniž. súd: vysloviť o niekom nepriaznivý súd


záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záverkoniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncuzakončenieukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdninostatok: vydržať do ostatkuposledok: robiť do posledkuhovor. expr. amen: prísť na amenkniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav)doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené záveryúsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudokmienka: povedať si svoju mienkukniž. konklúzia: robiť konklúziekniž. vývod: vývody prednášateľadedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáverukniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver puškyuzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáveruzávierka: uzávierka potrubia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

súd, -u m.

1. (štátny) orgán vykonávajúci právomoc v občianskoprávnych a trestných vzťahoch: právomoc s-u; odovzdať vec s-u; postaviť niekoho pred s. súdiť; udať niekoho na s-e; práv. arbitrážny, disciplinárny, exekučný, pracovný, poručenský, rozvodový s., odvolací s.; ľudový, okresný, krajský, štátny, stanný, trestný, vojenský, všeobecný, najvyšší, medzinárodný s.;

2. hovor. budova, v ktorej sa nachádzajú súdy, súdna budova: Keď idú ľudia do súdu, driape sa na oblok a vyzerá richtára. (Taj.)

3. súdne pojednávanie, súdny proces, súdenie: mať s., ísť na s., byť na s-e; hovor. vláčiť niekoho po s-och, chodiť, vláčiť sa po s-och súdiť niekoho, súdiť sa; Pri súde pomaly poplietli si reč a všetko vyšlo najavo. (Taj.); bibl. posledný s. na ktorom podľa biblie boh vraj bude na konci sveta súdiť všetkých ľudí; božie s-y ordálie, spôsob dokazovania neviny v stredoveku, skúška ohňom, vodou ap.

zastar. už je na božom s-e je mŕtvy, nebohý;

4. sbor sudcov, sudcovia prítomní pri súdnom pojednávaní: Prosím za odpustenie slávny súd. (Min.) Aj som pred súdom osvedčila, že som nevedela o Mišovej robote s ovsom. (Laz.) Vo veľkej sieni trónila slávnostne celá mestská rada, reprezentujúc dnes hrdelný súd. (Gráf)

5. súdny výrok, rozsudok; ortieľ, rozhodnutie: vyrieknuť, vyriecť, vyniesť, vynášať s. nad niekým; Druhé fórum zmenilo prvý súd (Vaj.) rozsudok na prvom stupni.

6. kniž. úsudok, posudok, mienka, kritická pripomienka, kritika, zhodnotenie: nepriaznivý, prísny s.; vyrieknuť, vysloviť, vynášať s. o niekom, o niečom zhodnotiť, hodnotiť, skritizovať, kritizovať niekoho, niečo; odvolať svoje súdy (Vaj.); Bolo mi pôžitkom, potrebou súd ľudí opovrhovať. (Vaj.) Drží pred sebou výpisky zo súdov českej kritiky o Neumannovi. (A. Mat.) A tvoje súdy a sentencie odznejú tiež tak skrivodlivo. (Kuk.)

7. log. základná forma myslenia, predstavujúca spojenie pojmov, z ktorých jeden (predikát) určuje a vysvetľuje obsah druhého pojmu (subjektu): apriórny, logický, syntetický, deskriptívny s.

Morfologický analyzátor

súd podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) súd; (bez) súdu; (k) súdu; (vidím) súd; (o) súde; (so) súdom;

(tri) súdy; (bez) súdov; (k) súdom; (vidím) súdy; (o) súdoch; (so) súdmi;

súd m
1. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: ponewacz podle sudu meho nejmilegssim w smutku postawenim posluchaczom mim gest dostetczne znama h. čuta 1604; gako takowýchto observatj gramatických w domacem saudu gsem zebral a zaznamenal sip 1683; de consilii sententia decretum est: to gest podlé wyrčenj, neb sudu celého magistratu, neb raddy ustanoweno wu 1750; de universitate libri pronuntiare: o celég knjze súd klásti ks 1763; gine gsu sudy, aneb domneni boske, rozdilne od sudu a domneni lidskeho sq 1781
o brať v bedlivý s. brať do úvahy, pozornosti: ocy pana negwissiho tisickrat gasnegssi gsu nežli slunce a w bedliwy saud beru skryte wecy co 17. st
2. práv súdne konanie, súdenie: dotad zadna strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe neviplati tey viny bytča 1484 sčl; Krčma y na tom nechtycze prestaty, appellowal y zas nowy sud wyžadal p. ľupča 1592; jemu ku zasluženej pokuty, jinym pak ku vystrahy a hroznemu prikladu, a to vedle pravotneho sudu b. štiavnica 1670 cm; mezi pak mimi ditkamy po meg smrty zeby nigakeg roztrzytosty, sudow a kiselosty nebilo príles 1713; maji ti jini prísažni neb požadani rečnici soud učinit a ortiel vyhlasit mb 1759
o duchovný s. náb spoveď: pri swatosty pokany, gakossto na duchownem sude pokuta duchowna za (hriechy) ucinene od sudca kneza ma se nalozity mik 18. st; Boží, božský s. náb súdenie ľudských skutkov, hriechov Bohom: žaden na sude Božim hrich swug na druheho prenesti nebude mocy za 1676; o, swaty archangelu Michale, chraň mne wčil w tym bogu, abych nezahinul pri bozskim sudu! bd 1779; obecný s. náb o poslednom súde všetkých ľudí: ten sud bosky sprawedliwy ge dwognasobny: geden ge osobitny a druhi ge obecny gk 1779; posledný s. bibl súd Boha nad človekom na konci sveta: zdaliž ga budú zahanbeňý pri posledným geho (Pána) súdu cc 1655; trpety s. byť súdený: kdo zabil, powinen trpety saud co 17. st; vchádzať v s., držať s. súdiť: dies fastus judicialis: den w němž se saud drži vtl 1679; (Bože) newchazegž w sud sluzebnikem twym, neodplacugz my podle zasluzeny mich ags 1708; proč Buh wsseobecny a weregni sud držety bude? le 1730; viesť s. súdiť sa: stryczny bratry tychto pomynulych czasow mezy sebow sudy wedly a prawotyly se strany statkow p. ľupča 1578
3. práv orgán poverený uplatňovať a chrániť právne normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a i. veciach: jestli (zboží) pak jemu odjato jest zemským anebo obecným sudem žk 1473 krajinským alebo vrchnostenským súdom; zaloba nayprwe gest gse stala pred tymze sudom martin 1578 e; swédek faléssny posmjwá se súdu kb 1757; obidwuch strán pru rozwáž, súd pt 1778; walach ako y pred sudom postaweny predce se zdržeti od sspatneho mluwenj nemohl poniky 1793
o so s-om vyhľadávať: domáhať sa súdnou cestou: wye-ly s. y to, ze gestly by nyekdo chczel takowe zeme a luky podle bliskosty uziwaty, zeby nye inak ako zo sudom musel wyhladawat priekopa 1677; zatratenie s-u rozsudok súdu: (Bože) spomoz (sluzebniku) swu dobrotu swatu a milost bozsku, aby saudu zatračeny vssel ags 1708
4. práv súdne rozhodnutie, rozsudok, ortieľ; trest: odstupili sme a uchilili se od prykazanij twych a sudow twych bag 1585; každy čas ma swug czas, kteremž odložiť mass saud, ktery učynit chcess bv 1652; protož tessy sud ponesete, beda wam zakonicy a farizeowe le 1730; kdiž náňho byl prissel sprawedliwy súd božj, pjsal list Židom na odprosowánj kb 1757; mezitím k viplňení súdu bilo ponáhlané a juž jeden jeďinký toliko ďen mal jím svitnúť br 1785; pren dopustiss na mňe nemoc, dobrořecjm twé božské súdi uz 1722 božské rozhodnutia

Súd_1 Súd Súd_2 Súd
súd
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) súd
G (bez) súdu
D (k) súdu
A (vidím) súd
L (o) súde
I (so) súdom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) súdy
G (bez) súdov
D (k) súdom
A (vidím) súdy
L (o) súdoch
I (so) súdmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor