súcit -u m. citová účasť s niekým (v nešťastí ap.), poľutovanie: vzbudzovať s., pomôcť zo s-u
□ mať s. (s niekým) súcitiť;
súcitný príd.: s. človek, s. pohľad prejavujúci, vyjadrujúci súcit;
súcitne prísl.;
súcitnosť -i ž.
ľutovať 1. pociťovať súcit, mať citovú účasť s niekým (v trápení) • mať ľútosť • mať súcit: ľutoval trpiacich; mal súcit s trpiacimi • cítiť • kniž.: spolucítiť • súcitiť (s niekým): cítil, spolucítil s každým ukrivdeným • hovor.: šianať • šanovať: šianal, šanoval deti bez matiek
2. pociťovať žiaľ a nespokojnosť s niečím • banovať: ľutoval, banoval svoj čin; banoval, že neprišla • mrzieť (neos.): mrzí ma to • expr. kajať sa • kniž. želieť (ľutovať svoje činy): kajal sa za prečin; želel svoju minulosť • ľútiť • ľútostiť • žialiť (zároveň sa trápiť): ľútostila, žialila nad synovým neúspechom • kniž. žalostiť • nár. expr. ľútať si (Tatarka)
3. p. šetriť 1
spolucítiť kniž. mať pochopenie pre bolesť, starosti, problémy iného • kniž. súcitiť: spolucítim, súcitím s vami vo vašom nešťastí • mať súcit: nemá s nikým súcit • cítiť (mať sociálny, humánny cit k niekomu): cíti s chorým
súcit pocit účasti, priateľského porozumenia, pochopenia pre nešťastie, utrpenie iného: hlboký súcit, hľadieť na niekoho so súcitom • poľutovanie: prípad na poľutovanie • ľútosť: svojím výzorom vzbudzuje ľútosť • sústrasť (účasť na utrpení iného): prejaviť, vysloviť sústrasť pozostalým • ľútostivosť • zľutovanie • zmilovanie (súcit s trpiacim): prosiť o zľutovanie, o zmilovanie • milosrdenstvo: prejavovať milosrdenstvo • uznanie: nemá uznania • milosť: byť odkázaný na niečiu milosť • spoluúčasť • kniž. spolucítenie • kniž. spolucit (Timrava) • zastaráv. súcitenie (Jégé) • kniž. útrpnosť
súcit, -u m. pochopenie pre utrpenie, nešťastie, bolesť al. slabosť iného, spolucítenie, poľutovanie: mať s. s niekým, budiť, vzbudzovať, vzbudiť s., preukázať, prejaviť sniekomu, pocítiť s. k niekomu; hľadieť na niekoho so s-om; Podával mu ruku zo súcitu a pre vedenie, že nie je sám so svojím žiaľom. (Ondr.) Nikde sme nenašli súcitu. (Vans.)
(jeden) súcit; (bez) súcitu; (k) súcitu; (vidím) súcit; (hej) súcit!; (o) súcite; (so) súcitom;
(tri) súcity; (bez) súcitov; (k) súcitom; (vidím) súcity; (hej) súcity!; (o) súcitoch; (so) súcitmi;