súbežný príd.
1. majúci rovnaký smer, rovnobežný, paralelný: s-é čiary, s-é trate
2. prebiehajúci v rovnakom čase, súčasný: s. vývin, s-é akcie;
súbežne prísl.;
súbežnosť -i ž.
súbežne 1. porov. súbežný 1 2. p. súčasne 1
súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)
2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje
1. majúci, tiahnúci sa rovnobežne, paralelne vedľa seba, rovnobežný: s-é čiary, ryhy, priamky; s-é koľajnice; s-é písmo (Karv.) ktorého písmená majú rovnaký sklon;
2. existujúci, trvajúci, vykonávaný v tom istom čase, súčasný: s-é javy, s-é vyučovanie, s-é akcie; hud. s-é stupnice s rovnakým predznamenaním;
súbežne prísl.
1. rovnobežne, vedľa seba: Hradská sa vlečie, zvŕtajúc sa súbežne s potokom. (Hor.)
2. súčasne, zároveň, paralelne: Keď odosielal žiadosť do Prahy, pomýšľal nechať dozrievať vec súbežne so spismi. (Gab.);
súbežnosť, -ti ž.