súčin -u m. výsledok násobenia: s. množín;
súčinový príd.
spolupráca spoločná práca dvoch al. viacerých osôb al. inštitúcií, spoločná účasť na istej činnosti: medzinárodná hospodárska spolupráca • partnerstvo: nadviazať partnerstvo • kooperácia: kooperácia podnikov • kniž. súčinnosť • zried.: súčin • spolupôsobenie: vykonať niečo vo vzájomnej súčinnosti; spolupôsobenie mnohých okolností • pejor. kolaborácia (spolupráca s politickým nepriateľom): kolaborácia s fašistami
súčin p. spolupráca
súčin1, -u m. mat. výsledok násobenia;
súčin2, -u m. bás. zried. spolupráca, spolupôsobenie, súčinnosť: Koniec clivým samotám, nastúpi vrava, súčin, spolné poryvy. (Hviezd.)
(jeden) súčin; (bez) súčinu; (k) súčinu; (vidím) súčin; (hej) súčin!; (o) súčine; (so) súčinom;
(štyri) súčiny; (bez) súčinov; (k) súčinom; (vidím) súčiny; (hej) súčiny!; (o) súčinoch; (so) súčinmi;