súčasný príd.
1. vyskytujúci sa, vykonávaný v tom istom čase, zároveň s niečím, časove paralelný, synchrónny: Začiatok jeho lásky je súčasný s prvým pohľadom na jej svižnú elegantnú postavu. (Vaj.); fyz. s-é pôsobenie síl; s. protismerný pohyb; hud. harmónia je súčasné znenie viacerých tónov rozličnej výšky;
2. vzťahujúci sa na prítomný čas, dnešný, terajší: s-á doba, s-é dejiny, s-á literatúra, s-á hudba, s-é umenie, s. stav; s. spisovateľ; s-á medzinárodná situácia, s-é pomery, s. zivot; s. vkus; s-á technika; žiť súčasným životom;
súčasne prísl.
1. naraz, v tom istom čase: Žena naprávala si vlasy v zátylí. Súčasne hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Chrob.) Katica i bárka temer súčasne prišli pred dom. (Kuk.) Gálik súčasne vystrelil na baču. (Tat.)
2. zároveň, okrem toho, pritom, popritom: Jej úsmev je hanblivý a súčasne povzbudivý. (Chrob.) Chcela sa otcovi pochváliť s vysvedčením. A súčasne sa aj požalovať. (Zúb.) Enrico (bol) kapitánom a súčasne šéfom našej stotiny. (Hruš.);
súčasnosť, -ti ž. prítomnosť, terajšia, súčasná doba