súčasný príd.
1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus
2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici; s-é pôsobenie síl;
súčasne prísl.
1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.
2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;
súčasnosť -i ž.
1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i; v s-i je to náš najlepší plavec
2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov
naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel
2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie
3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil
4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry
súčasne 1. v tom istom čase • naraz • zároveň • spolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spolu • odrazu • razom: do cieľa prišli odrazu, razom • súbežne • paralelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupine • synchrónne • synchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronicky • simultánne • zastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)
2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveň • pritom • popritom • okrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje
zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasne • naraz • odrazu • razom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razom • spolu • zarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnými • zastar. zajedno (Tajovský, Figuli) • nár. zarovnak (Timrava)
2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasne • okrem toho • pritom • popritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata
3. p. rovnako 1
1. vyskytujúci sa, vykonávaný v tom istom čase, zároveň s niečím, časove paralelný, synchrónny: Začiatok jeho lásky je súčasný s prvým pohľadom na jej svižnú elegantnú postavu. (Vaj.); fyz. s-é pôsobenie síl; s. protismerný pohyb; hud. harmónia je súčasné znenie viacerých tónov rozličnej výšky;
2. vzťahujúci sa na prítomný čas, dnešný, terajší: s-á doba, s-é dejiny, s-á literatúra, s-á hudba, s-é umenie, s. stav; s. spisovateľ; s-á medzinárodná situácia, s-é pomery, s. zivot; s. vkus; s-á technika; žiť súčasným životom;
1. naraz, v tom istom čase: Žena naprávala si vlasy v zátylí. Súčasne hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Chrob.) Katica i bárka temer súčasne prišli pred dom. (Kuk.) Gálik súčasne vystrelil na baču. (Tat.)
2. zároveň, okrem toho, pritom, popritom: Jej úsmev je hanblivý a súčasne povzbudivý. (Chrob.) Chcela sa otcovi pochváliť s vysvedčením. A súčasne sa aj požalovať. (Zúb.) Enrico (bol) kapitánom a súčasne šéfom našej stotiny. (Hruš.);
súčasnosť, -ti ž. prítomnosť, terajšia, súčasná doba