sídlo -a -del/-diel s.
1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov
2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;
sídelný príd.: s-é mesto
bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiaku • kniž. sídliť • mať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vláda • žiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severe • obývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slováci • kniž. prebývať: tu prebýva celá rodina
sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli • sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanov • archeol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko
2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlo • rezidencia (sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia
3. miesto pôsobenia: sídlo kultúry • kniž. stánok: výchovný stánok
sídlo1, -a, -del/-diel str.
1. miesto, krajina, kde sa sídli, býva, sídlisko (najmä národa, vlády, ustanovizní, podnikov ap.): praveké, pôvodné s-a Slovanov; s. vlády, kraja, okresu;
2. bydlisko, príbytok (napr. panovníka): panské s., zemianske s., cárske s.;
sídelný príd.: zastar. s-é mesto v ktorom bolo panovnícke sídlo, hlavné mesto
sídlo2, -a, -del/-diel str. nár. osídlo, slučka: sídla, chlopce stavať (Taj.); dva vtáčky lapili sa do sídla (Dobš.)
(jedno) sídlo; (bez) sídla; (k) sídlu; (vidím) sídlo; (hej) sídlo!; (o) sídle; (so) sídlom;
(štyri) sídla; (bez) sídiel, sídel; (k) sídlam; (vidím) sídla; (hej) sídla!; (o) sídlach; (so) sídlami;
sídlo1 s 1. miesto, kde sa sídli, býva: swedek wje, že nekdy Jana Sebesstan otec sem a tam po sidljech chodil a žadneho wecžiteho pana nemel belá 1716; sedes locus habitationis: sýdlo pd 18. st 2. bydlisko, príbytok: s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime le 1730; mesto Herzegowyna bassy tureckého sydlo krp 1760; regia sedes: králowské sýdlo pd 18. st
sídlo2 s 1. oko na povraze, slučka: wydel ly swedek, žeby se ta Lazowanka guss ras y obesila bola, ale že gu druzy ze sidla oslobodily drietoma 1740 dsj; bugak, který widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge wp 1768; chcel skúpý sídlem žíwot swúg zmárňiti, štirmi wšak babkámi motúz kúpiti bil bi musil be 1794 chcel sa obesiť 2. osídlo, pasca: Martinowa w domie Perinowem swe slepyce w sydlech nachazela hlohovec 1592; ptačnjk ptaki do sjdel a do klepcuw polapyewa kob 1666; swedek sydla tak, yako w chotary welkojasenskom, zakladawal martin 1677; tendicula: sýdlo, pást ks 1763; mnohem lépe činjme, gestli gjch (žlny) aneb z ručnicy zestrjláme, anebo na sýdlo a na lep zlapáme go 1792; pren ryditel widicze sobe w tak nebezpečné sydla ulapeného (všetko splnil) pep 1769 nachádzajúci sa v zlej situácii; gako mnohim lakomstwy bilo sidlo ku zatraceny, tak tess y niny gest sj 18. st prostriedok • klásť s., chystať, podkladať, stavať, stlať, strojiť, rozostierať s-a úskočne dostávať niekoho do zlej situácie, do pasce: swet a telo, chtegjce ho na zem porazyti, ustawične proti nemu uskakugj, sýdla stawegj a utoky činj spo 1691; zanedbale swedomy zawisti, lsti, fallsse, utrhanj plody y sidla stawa sk 1697; kdo bližnimu sydla stele, neb klepec predklada, sam w nem hine neomilne gv 1755; smrt mladym pak za chrptem čyha a sydla gim strogi gš 1758 proti takim sidlam, ktere on (nepriateľ) tebe bude pokladat, ga tebe raddu dawam ská 18. st; (diabol) skrze nesúcú radost, nekdy skrze nečasliwy zarmutek chjstat bude sydla; kládli my hryssnjci sydlo a w rozkazoch twych (Pane) nepoblúdil sem blr 18. st; swet skrze swoge zle prykazaňi sydla swe rozestira cdu 18. st padnúť, upadnúť, prísť do s. stať sa obeťou intríg, padnúť do pasce: zlý lidé do sýdeľ wpadli, který mne ku padu kladli cc 1655; induere se in laqveos: do sydla padnútj; intrare insidias: do sydel upadnútj ks 1763; opatrne chceli chodjti, aby negakým spúsobem do sydla neprissli wp 1768