sídlo1 s
1. miesto, kde sa sídli, býva: swedek wje, že nekdy Jana Sebesstan otec sem a tam po sidljech chodil a žadneho wecžiteho pana nemel (BELÁ 1716); sedes locus habitationis: sýdlo (PD 18. st)
2. bydlisko, príbytok: s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime (Le 1730); mesto Herzegowyna bassy tureckého sydlo (KrP 1760); regia sedes: králowské sýdlo (PD 18. st)
sídlo2 s
1. oko na povraze, slučka: wydel ly swedek, žeby se ta Lazowanka guss ras y obesila bola, ale že gu druzy ze sidla oslobodily (DRIETOMA 1740 DSJ); bugak, který widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge (WP 1768); chcel skúpý sídlem žíwot swúg zmárňiti, štirmi wšak babkámi motúz kúpiti bil bi musil (BE 1794) chcel sa obesiť
2. osídlo, pasca: Martinowa w domie Perinowem swe slepyce w sydlech nachazela (HLOHOVEC 1592); ptačnjk ptaki do sjdel a do klepcuw polapyewa (KoB 1666); swedek sydla tak, yako w chotary welkojasenskom, zakladawal (MARTIN 1677); tendicula: sýdlo, pást (KS 1763); mnohem lépe činjme, gestli gjch (žlny) aneb z ručnicy zestrjláme, anebo na sýdlo a na lep zlapáme (GO 1792);
x. pren ryditel widicze sobe w tak nebezpečné sydla ulapeného (všetko splnil) (PeP 1769) nachádzajúci sa v zlej situácii; gako mnohim lakomstwy bilo sidlo ku zatraceny, tak tess y niny gest (SJ 18. st) prostriedok
F. klásť s., chystať, podkladať, stavať, stlať, strojiť, rozostierať s-a úskočne dostávať niekoho do zlej situácie, do pasce: swet a telo, chtegjce ho na zem porazyti, ustawične proti nemu uskakugj, sýdla stawegj a utoky činj (SPo 1691); zanedbale swedomy zawisti, lsti, fallsse, utrhanj plody y sidla stawa (SK 1697); kdo bližnimu sydla stele, neb klepec predklada, sam w nem hine neomilne (GV 1755); smrt mladym pak za chrptem čyha a sydla gim strogi (GŠ 1758) proti takim sidlam, ktere on (nepriateľ) tebe bude pokladat, ga tebe raddu dawam (SKá 18. st); (diabol) skrze nesúcú radost, nekdy skrze nečasliwy zarmutek chjstat bude sydla; kládli my hryssnjci sydlo a w rozkazoch twych (Pane) nepoblúdil sem (BlR 18. st); swet skrze swoge zle prykazaňi sydla swe rozestira (CDu 18. st) padnúť, upadnúť, prísť do s. stať sa obeťou intríg, padnúť do pasce: zlý lidé do sýdeľ wpadli, který mne ku padu kladli (CC 1655); induere se in laqveos: do sydla padnútj; intrare insidias: do sydel upadnútj (KS 1763); opatrne chceli chodjti, aby negakým spúsobem do sydla neprissli (WP 1768)