Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i; hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident; priblížil sa k nej samej; názor starý ako s-o ľudstvo

expr. s. ako prst celkom osamotený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. živ. sami G, A a L samých D samým I samými, sama ž. G, D a L samej A samu I samou, samo s. G, D, L a I ako m. A samo mn. N a A m. neživ., ž. a s. samy G, D, L a I ako m. živ. zám.

sám sama samo pl. N mužský živ. sami pl. N mužský neživ., ženský a stredný samy zám. vymedzovacie adjektívne

-ám/644370±2765: pronominá (zmiešané) m. neživ. A sg. 203 sám/203

-ám/644370±2765: pronominá (zmiešané) m. neživ. N sg. 2376 sám/2376

-ám/644370±2765: pronominá (zmiešané) m. živ. N sg. 72663 sám/72663

-m/10662558±18593: pronominá (zmiešané) m. neživ. A sg. 203 m/203

-m/10662558±18593: pronominá (zmiešané) m. neživ. N sg. 2376 m/2376

-m/10662558±18593: pronominá (zmiešané) m. živ. N sg. 72663 m/72663

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dobrovoľne z vlastnej vôle, bez nútenia (op. nútene, povinne) • sám: dobrovoľne, sám odstúpil z funkciepodobrotkypodobrompodobrote (op. pozlotky, pozlom): podobrotky, podobrom to s ním nejdenenútenenevynútene

porov. aj dobrovoľný


dokonca 1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; k tomu všetkému • dokonca ajdokonca iešteešte aješte i: dokonca sa (aj) vyhrážal; ešte sa mu (aj) posmievalbaba ajba ešteba ešte aj: ba (aj) do plaču sa pustilauž aj: už aj navariť viesám: prišiel sám predsedahovor. notabene: ale čo so starcami, ktorých máš notabene podľa zákona na starosti (Zelinová)

2. p. až 2


jediný vyjadruje minimálny počet • jedensám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, samaojedinelýosamotenýosihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druhunikátnyjedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlinazastaráv. samojedinýexpr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domčekmonopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaruostatnýzvyšnýzvyšujúciposledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánkyexpr. jedinký

porov. aj sám 1


oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


opustený 1. ktorý zostal bez spoločnosti iných, ktorý je nechaný sám na seba • sámsamotný: starý mládenec žil opustený, sám, samotnýosamelýosamotený (vyskytujúci sa sám) • osihotený (o veciach): na starosť zostal osamelý, osamotený; široko-ďaleko bol iba jeden osamelý, osamotený, osihotený stromosirotenýosirelýosirenýpoet. sirý (opustený ako sirota): pocity osirotených, osirelých ľudí; opustený, osirený psíkbezprizorný (ktorý je bez opatery, bez pomoci obyč. dospelých): opustené, bezprizorné detizabudnutýnepovšimnutýstratený: zabudnutí, nepovšimnutí starčekoviaexpr.: samučičkýsamunký

2. p. osamelý 1, 2, prázdny 1, pustý 1 3. p. zanedbaný 1, 2


osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

p. aj samotársky

2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


osirelý 1. ktorý stratil rodičov al. rodiča • osirenýosirotený: po smrti matky zostali deti osirelé, osirené, osirotenéopustenýosamelýsám (bez ochrany dospelých): deti vyrastali opustené, osamelé, samybezprizorný (ktorý je bez domova): vonku sa potuluje osirelé, bezprizorné mačiatko

2. p. osamelý 2, prázdny 1, pustý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sám, sama, samo (4. p. ž. samu, mn. č. m. živ. sami, m. neživ., ž., str. samy) zám. vymedzovacíe

1. vyjadruje jedinosť, výlučnosť, len jeden, jediný, samojediný, iba jeden, iba on: Je sám doma. — Bola som s ním sama. (Vaj.) Chodí aj do krčmy sám. (Zúb.) Sám proti všetkým. (Chrob.) Sme sami medzi sebou (Taj.) iba v okruhu známych, blízkych, iba svoji. Stoja zoči-voči sami dvaja. (Kuk.); hovor. konečne sami! bez svedkov, len dvaja; Sám chcel byť na svete (Taj.) bol egoistický, bezohľadný; žije, je iba s. pre seba o egoistickom človeku; Nešťastie nechodí samo. (prísl.); kniž. Len prstom sa jej dotknúť, malíčkom samým (Hviezd.) iba malíčkom.

2. osamotený, opustený, osamelý: žije sám (sama) bez manželky (manžela); Nie sme sami, nemáme sa čoho báť. (Štítn.); ostali sme sami (na svete) po smrti, odchode niekoho; expr. s. ako prst; celkom s.; Sám a sám, bez rodiny a priateľstva. (Vaj.) Dieťa sa samo bojí. — Predesila ho myšlienka, že stoji v živote sám. (Jaš.); expr. sám samučičký, samučičký sám celkom sám: Musíme zostať samy samučičké. (Fig.) Taký je opustený, akoby bol samučičký sám v ohromitánskom záveji. (Min.)

3. bez cudzej pomoci, bez pričinenia iných, samostatne, osobne, z vlastnej vôle: Záslužný skutok vykonám sám. (Jégé) Ona sama upraví, čo nie je na mieste. (Stod.) Kto sám neskúsi, druhému neuverí. (prísl.) S otázkami prichodil sám. (Taj.) Všetko robíme sami. (Chrob.) Nevedela sa na to odhodlať sama. (Jégé) Sám zo svojej hlavy prichodil na všetky fígle. (Tat.); presvedčiť sa s., s. si niečo vymyslieť, s. na niečo prísť, s. si poradiť, s. si je na vine; hovor. keď sa vám nepáči, urobte si to sám, sami (spôsob odmietnutia) nebudem to vôbec robiť; s. od seba (napr. urobiť niečo) dobrovoľne, bez vyzvania: Dieťa samo od seba dopytuje sa. (Dobš.) Sám od seba začal rozprávať. (Jil.) Kone samy od seba zastali. (Chrob.) Jestli nepôjdete sami od seba, dáme vás vyhádzať. (Jégé) Nohy ho samy niesli do krčmy (Min.) samy od seba.

4. zdôrazňuje osobu al. vec, ba aj, dokonca i: Či to nie je sám vicišpán? (Kal.) Riad umýva sám gazda. (Kuk.) Diskusia tešila i samého učiteľa a majstra. (Vaj.) Sám ľud pobije exekútorov. (Vaj.); názor starý ako ľudstvo samo; Vy sami ste jej priniesli knihy. (Vaj.) Sami seba sme predali. (Heč.) Chcel sám seba presvedčiť. (Taj.) Našiel sám seba (Vaj.) uvedomil si svoje vlastnosti, presvedčenie. Jeho zúfanie nad samým sebou bolo predčasné. (Vaj.) Strácal dôveru sám v seba. (Gab.) Hovoril sám pre seba. (Vaj.) Márne sa sám so sebou priečil (Fr. Kráľ) viedol vnútorný boj. Odpovedám sám sebe. (Al.) Myslím si sám pre seba. (Tomašč.) Hútala sama v sebe (Vaj.) myslela si. Sami to potrebujeme aj my. Ja sám som mal mnoho roboty. (Al.) Vaša požiadavka je bezzákladná, to vy sami dobre viete. (Vaj.) Pozná naše pomery lepšie ako my sami. (Jégé) Musel ženu nechať samu na seba. (Skal.); odkázaný, ponechaný s. na seba; postarať sa s. o seba; Zlostil som sa sám na seba. (Chrob.) Sám seba najviac potrestám. (Mih.) Pustil sa ulicou, že len tak, sám nevie kam. (Taj.) Autá sa uhýbajú, sám nevieš ako (Kuk.) nevieš pochopiť ako; ani s. (sama) neviem výraz váhania, nerozhodnosti; Pán tajomník, nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Hanbí sa sám pred sebou. (Taj.); spokojný s. so sebou; spoliehať sa s. na seba, prekonať s. seba; byť pánom s. sebe byť nezávislý, slobodný; byť s. sebou zachovávať svoju individualitu; škodiť s. sebe, presvedčiť s. seba; stratiť vládu s. nad sebou prestať sa ovládať; hovor. niekto, niečo je kapitola sama pre seba zvláštnosť, osobitosť; Viktor je proti nim dokonalosť sama (A. Mat.) veľmi dokonalý; mocná ako sám život (Laz.); týmto samým bolo rozhodnuté nad osudom chlapca (Kuk.) tým faktom. Samo nebo mi žičilo. (Jes.); sám (sama, samo) osebe ako taký (-á, -é): Osud jeho je už sám osebe báseň. (Záb.) Život chudobných ľudí, sám osebe ťažký, za vojny sa ešte zhoršil. (Zúb.) Šťastie žije samo sebou (Vaj.) samo zo seba, pre seba; samo sebou nezvučné slovo (Vaj.) samo osebe; hovor. expr. s. boh vie, vie s. boh výrazy neistoty, nevie sa, nevedno: Boh sám vie, kam to ide svet. (Vaj.); sám milý boh vie (Jil.); samo sebou p. samosebou

sám m, sama ž, samo s zám vymedz
1. označuje výlučnú jedinosť, oddelenosť osoby al. skupiny, iba jeden, jediný: chtiel by gi (matku) z toho domu pohybowati, tehdy gey na tu yzbu zadnu pustiti (má), w ktery on sam messka (P. ĽUPČA 1555); ya, kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem (TRENČÍN 1610); walacha posilam sameho (s. l. 1722); a bywala Yudytha sama w gizbe (KB 1757)
F. byť s. v sebe byť jediný: w Hlubokem pak sama w sobe gest krczma pana Appony Pawlowa, v Nadassy sama w sobe gest krczma pana Pongracz Danyelowa (s. l. 1611)
2. osamotený, opustený: ga len sama trawim swatki (RADVAŇ 1694); a tak si ty len sama chtela jíst? Pravdaže sem len sama išla (S. ĽUPČA 1732 CM); nenj dobre, aby člowek sam byl (KS 1763);
3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati (BV 1652); automatum: rožen, ktery se sam obraca (LC 1707); szam domow dosel, opaternostyi zadneg nyemal, w letach, segyiwy a nyewladni bol (ŠÍPKOVÉ 1747)
F. poweďel ňesprawedliwy, aby hressyl sám w sebe (KB 1757) z vlastnej vôle; kdo neskoro chodj, sam sobě sskodj (SiN 1678)
4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: a kdy sme odomkli, nassli sme tam obrus zawinuti, ktery sama (Margareta) musela wratiti (S. ĽUPČA 1582); sama wiznala pred pany, ze tu zem, ktera gest na Wlčzku, tu ze za swe penize kupila (ZVOLEN 1683); že všecko popredá, sám sa na vojnu dá (Pie 18. st)
F. s. od seba dobrovoľne, bez vyzvania, samovoľne: pisal pan Komorowsky geden list, na ktery sme dali sami od seba odpowed (ORAVA 1618); suae spontia pinus: sama od sebe roste gedla (KS 1763)
5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie osoby al. veci, priam, dokonca: a to sam Čzierny Gyrik ma sobe poprawowath (L. TRNOVEC 1572); o tom sam pan richtar dobru wedomost gesste meli (JELŠAVA 1602); hody te obsahugu w sobe to, že sameho Boha stworitele a vikupitele, ano samu negswetegssu Trogicu wideti budeme (MS 1758)

sám_1 sám sám_2 sám

Zvukové nahrávky niektorých slov

bojovať sama a slabá de lutter seule et faible
bol na prízemí sám était seul au rez-de-chaussée
dáma nie je sama dame n'est pas seule
na nábreží skoro sami presque seuls sur le quai
pravdepodobne v pracovni sám probablement seul dans son cabinet
sama v kuchyni, kde seule dans la cuisine
sám, jeho tvár prehovorí seul, son visage parlera
v živote vždy sám toujours seul dans la vie
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu