sádzať, -dze, -džu (star. i -dza, -dzajú), rozk. sádž, min. sádzal nedok. (čo i bezpredm.)
1. klásť, umiestňovať niečo niekam: s. chlieb, koláče, pečivo do pece; s. halušky hádzať nožom do vriacej vody; Lyžičkou sádžu sa šišky do horúcej masti. (Vans.) Chrúst sádže vajíčka na kôru svrčín (Kuk.) kladie. Po pol slivôčke sádzala do úst (Šolt.) dávala, kládla. Sádže gombičky do jamky. (Ráz.) Sádže [halušky] do seba (Ráz.) hltavo ich je. Sádzal dlhé kroky (Kuk.) robil. Nezvaných hosťov pod stôl sádzajú (Kal.) usadzujú; lek. zastar. s. banky starší spôsob liečenia niektorých chorôb prikladaním sklených nádobiek, v ktorých sa zriedi vzduch;
2. expr. (komu) dávať rany, údery, biť, udierať niekoho: Sádzali mu palicou na chrbát. (Čaj.) Sádžu mu cez ústa. (Heč.) [Kat] počal mu sádzať mokrými povrazmi. (Ráz.)
3. typ. (čo) robiť v tlačiarni sadzbu: s. článok, knihu, zprávu; s. niečo veľkými literami; s. niečo garmondom, petitom;
dok. k 1 vsadiť, k 2 nasádzať, vysádzať, k 3 vysádzať