Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

sádzať -dže -džu -uc -uci nedok.

1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece; s. halušky dávať do vriacej vody

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sádzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci nedok.

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôlstavať: stavia pred neho pohárukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrinenakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagónapodkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálkuprikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti dokladyzakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbátodkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá sivykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pultsádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do peceexpr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanierznášaťniesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia


sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamkyklásť: sádzať, klásť chlieb do peceexpr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitomtlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sádzať, -dze, -džu (star. i -dza, -dzajú), rozk. sádž, min. sádzal nedok. (čo i bezpredm.)

1. klásť, umiestňovať niečo niekam: s. chlieb, koláče, pečivo do pece; s. halušky hádzať nožom do vriacej vody; Lyžičkou sádžu sa šišky do horúcej masti. (Vans.) Chrúst sádže vajíčka na kôru svrčín (Kuk.) kladie. Po pol slivôčke sádzala do úst (Šolt.) dávala, kládla. Sádže gombičky do jamky. (Ráz.) Sádže [halušky] do seba (Ráz.) hltavo ich je. Sádzal dlhé kroky (Kuk.) robil. Nezvaných hosťov pod stôl sádzajú (Kal.) usadzujú; lek. zastar. s. banky starší spôsob liečenia niektorých chorôb prikladaním sklených nádobiek, v ktorých sa zriedi vzduch;

2. expr. (komu) dávať rany, údery, biť, udierať niekoho: Sádzali mu palicou na chrbát. (Čaj.) Sádžu mu cez ústa. (Heč.) [Kat] počal mu sádzať mokrými povrazmi. (Ráz.)

3. typ. (čo) robiť v tlačiarni sadzbu: s. článok, knihu, zprávu; s. niečo veľkými literami; s. niečo garmondom, petitom;

dok. k 1 vsadiť, k 2 nasádzať, vysádzať, k 3 vysádzať

Morfologický analyzátor

sádzať nedokonavé sloveso
(ja) sádžem VKesa+; (ty) sádžeš VKesb+; (on, ona, ono) sádže VKesc+; (my) sádžeme VKepa+; (vy) sádžete VKepb+; (oni, ony) sádžu VKepc+;

(ja som, ty si, on) sádzal VLesam+; (ona) sádzala VLesaf+; (ono) sádzalo VLesan+; (oni, ony) sádzali VLepah+;
(ty) sádž! VMesb+; (my) sádžme! VMepa+; (vy) sádžte! VMepb+;
(nejako) sádžuc VHe+;

sádzať [-dza-, -za-, -ze-] ndk
1. koho, čo klásť, umiestňovať, vsádzať niekoho, niečo niekam: kdi se meczy sebu powadia, pred richtara se powolagu a že gich pre panske weczy nje do klady, nez do komory sazagu nitra 1663; tych pak, kteri by w dni nedelne na lieskouce, na huby a ssussky gissly, takowych slobodne aby zberaly, mužske pohlawy do klady, ženske do trlice sacaly zniev 1725; smrt wsseckich bere bez respektu a do hrobu sadže 1758; wždy sa ma na to bedlit, gak nagmožnegssy gest, aby po desstj do wlchkeg zemy semena sa sazaly kal 18. st
s. v poriadnosť uvádzať do poriadku: sero: w poradnost sazim ml 1779; nezwanych hostj pod stul sadzagj sin 1678 nevážia si ich
2. komu čoho nadávať niekomu: (M. Mitický s bratom) pryšly na luku tu a tam manzelku exponentowu byly a krwawyly, saczagicze geg kurew, na tom neprestawagicze skal. n. ves 1628
s. do pamäti ako do pece čo dobre si pamätať niečo: slyssic pekne naučeni za chrbet gich hadže, blazniwosti do pameťi gak do peca sadže gv 1755;
s. sa ndk k čomu púšťať sa do niečoho: aby žadny towarys jinde se nesazel k mystrove robotj, aby se jemu nekdiž dilo nepripovydalo, jedine na hospode ca 1556

sádzať sádzať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor