Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pýtať sa, -a, -ajú nedok.
1. (koho i bezpredm.) klásť, dávať niekomu otázku al. otázky, spytovať sa, opytovať sa: „Čo je to?“ pýtal sa Hlavaj syna. (Urb.) „Kde je mať?“ pýta sa Mate nevesty. (Kuk.) „Tak čo máte?“ pýta sa jej. (Ráz.) Mater sa ho pýtala, čo sa nepoberá. (Jégé) „Či to nebola Anna?“ pýtali sa sami seba starší. (Taj.) Kde rodní moji? darmo sa pýtam. (Botto) Pýtam sa, či pre sprosté kone treba ľudí zabíjať. (Urb.); hovor. Ako sa máš? — Ani sa nepýtaj škoda sa spytovať, zle
2. (koho, koho na čo, po čom, zastar. i o čo) zaujímať sa o názor niekoho, vyzvedať sa, byť zvedavý na niečo, vypytovať sa, prezvedať sa: Sluhovia pýtali sa ho na to alebo ono. (Vaj.); p. sa niekoho na jeho názor, na mienku o niečom; Museli sa pýtať Žúrika na bližšie okolnosti. (Vaj.) Čo sa tam naučil, na to sa málokto pýtal. (Kal.) Len syna, ktorého sa to týka, nik sa nepýta. (Tim.) Nemohla sa ani pýtať po príčine. (Škult.) Rodičia dali mu ruku dieťaťa, nepýtajúc sa o náklonnosti jeho. (Kal.) O to sa pýtať nesmieš. (Vaj.); p. sa na cenu (tovaru) koľko stojí (tovar);
3. (na koho, po kom) spytovať sa, kde niekto je, ako sa niekto má, prejavovať záujem i niekoho, zaujímať sa o niekoho: Keď prišli dvaja, pýtali sa na tretieho. (jes.) Na Aničku, na tú sa nepýtaj. (Heč.) Čo vy pustovník. Dámy sa po vás pýtajú. (Vaj.) Nikdy nepýtala sa po mne. (Vans.)
4. (s neurč., kam bezpredm, i koho, ku komu) prosiť, žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam, k niekomu ísť; dieťa sa pýta spať, hrať, na ruky; (Pes) pýtal sa dnu. (Urb.); žiak sa pýta von (z triedy), na potrebu, na záchod; Nedávno sa pýtala do spevokolu, ale otca nedajbože nahovoriť. (Jes.) Pýta sa na slobodu. (Horal) (Matka) sama sa somov pýtala (z nemocnice). (Jil.) Veď sa nepýtalo (dieťa) na tento svet (Ondr.) nechcelo sa narodiť. „Vezmite ma, strýčko,“ pýta sa Samko na rebrovec. (Vám.) Nuž a či matere sa netreba pýtať? (Laz.) Ani sa nepýtal a išiel (na zálety). (Jil.); dieťa sa pýta k matke; Vystúpil Levický, pýtajúc sa k pánu Adamovi (Kal.) aby ho k nemu pracovne pridelil.
5. zastar. žiadať sa, vyžadovať sa, byť potrebný, vhodný na niečo: Do škôl pýtali sa reči národné. (Vlč.) I chôdzu má inakšiu, nie ako sa pýta. (Kuk.) Veľmi by sa pýtalo zaznačiť si všeličo o deťoch (Šolt.) bolo by potrebné, dobré;
opak. pýtavať sa, -a, -ajú;
dok. k 1-3 spýtať s, k 4 vypýtať sa
skandovať, -uje, -ujú nedok. (čo)
1. prednášať verše s úmyselným zdôrazňovaním metrického rytmu: s. hexameter;
2. vôbec s rytmickým dôrazom hovoriť, prednášať: Hovoril pomaličky, skandujúc každú slabiku. (Jégé) Deti skandovali akési heslá. (Fab.)
s neskl. str. hláska a písmeno abecedy: malé s, veľké s
srnec, -nca, mn. č. -nce m. parohatý prežúvavec žijúci v horách Európy a juhozápadnej Ázie; zool. s. hôrny (Capriolus capriolus);
srnčí, -ia, -ie príd. patriaci srncovi al. srncom, pochádzajúci od srnca: s-ia zver, s-ia rodinka; s-ie parohy, s-ia s stopa; s-ie mäso;
pren. taký (al. podobný) ako u srnca: Ľudka Pančíkovie s tenkými srnčími nôžkami beží od nás. (Al.); ísť s s-ím krokom pružným, ladným; kuch. s. chrbát druh múčnika pečeného v rebrovite delenej forme;
srnček, -a, mn. č. -y m. zdrob.
s, so [pred znelými spoluhláskami a pred samohláskami vysl. z, v tvaroch s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami vysl. s;
v slabičnej podobe vysl. zo, v spojení so mnou vysl. so] predl. so 7. p. vyjadruje
1. spojenosť, zlúčenosť, spolčenie, združenie, pripojenie (= spolu): Ilčík s Chovancom spali vedľa seba. (Urb.) Starý so starou sú celí uveličení. (Fig.) Rodičia s deťmi idú na prechádzku; bývať so susedmi; cestovať s priateľom; vziať niekoho so sebou; hrať sa s niekým; Ženy plakali s ňou. (Jégé) Je s ním šťastná. (Zúb.); nežije s mužom, so ženou nežije v manželstve; korene, ktorými sú spätí s pôdou (Laz.); som s vami, ísť s masami; ísť s duchom času; držať krok s módou; Nebola s nimi ani politická, ani správna organizácia (Vaj.) nepodporovala ich. S kováčmi a ševcami ďaleko neprídete (Vaj.) ak iba oni budú vašimi prívržencami;
2. styk s niekým, vzájomnú činnosť, jeden s druhým, navzájom: zísť sa, stretnúť sa, uvidieť sa s niekým; zastaviť sa, postávať, klebetiť s niekým, rozprávať sa, hovoriť s niekým, písať si s niekým; Hory s horami a ľudia s ľuďmi (sa schádzajú) (prísl.) ľudia sú si blízki; dohovoriť sa, dohodnúť sa s niekým; radiť sa s niekým; bojovať, zápasiť s niekým; dobre, zle vychádzať, hádať sa s niekým; súdiť sa s niekým; hnevať sa, biť sa s niekým; rozdeliť sa s niekým o niečo; chodiť s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; oženiť sa s niekým; tešiť sa spolu s niekým; rozdeliť sa s niekým o niečo; mať niečo s niekým (napr. styky, nepríjemnosti); obchodovať s niekým; mýliť si niekoho s niekým; rozísť sa, rozlúčiť sa s niekým;
3. obsah al. prílohu: hrniec s vodou, skriňa so šatami, s knihami; Pod ním bola pivnica so sudmi. (Kuk.); mešec s tabakom (Tim.); Prichodili obálky s úradnými tlačivami. (Urb.); mäso so zemiakmi; chlieb s maslom, s medom; tabuľka s nápisom (Min.); kniha s ilustráciami; Erb s divým kancom. (Vaj.)
4. vlastnosť, stav, kvalitu niekoho al. niečoho; výzor, výraz (v nezhodnom prívlastku al. doplnku a mennom prísudku): dievča s ľanovými vlasmi; dieťa s modrými očami, s dlhými nohami; Domec s drevenými okenicami. (Kuk.); klobúk so stuhou; šaty s krátkymi, s dlhými rukávmi, s čipkami, s volánmi, košeľa s rozhaleným golierom; kabát s kožušinovým golierom; nevesta s venom; Človek s jeho menom mohol by mať nároky (Vaj.) taký významný, slávny; chodiť s holou hlavou, s klobúkom na hlave, s palicou v ruke; Sedí s vystretým chrbtom. (Chrob.) Kráča s batohom pod pazuchou. (Kuk.); rozpráva s fajkou, s cigaretou v ústach; S nevinnou tvárou pobral sa do krčmy. (Taj.) S boľavým srdcom odišiel. (Taj.) S ťažkým srdcom poberal sa do vojny (Dobš.) nerád. S purpurom na líci sa odvrátila (Vaj.) zapýrená. Pili s očami privretými. (Urb.) Vyviazli so zdravou kozou. (Zúb.)
5. spôsob, ako sa niečo deje, okolnosti deja, sprievodné javy činnosti: robiť niečo s chuťou, s radosťou, s ochotou, s láskou, s nechuťou, s odporom; odísť s plačom, s hanbou, odišiel s dlhým nosom zahanbený; skončil so slovami posmechu; vyjadrovať sa o niekom s úctou; urobiť niečo s dobrým úmyslom; konať s vedomím zodpovednosti; jesť, piť s mierou; Pozrie s výčitkou na svokru. (Stod.) S nevoľou odtíska karty. (Al.) S hrôzou si uvedomuje. (Laz.) Počúval s otvorenými ústami. (Zúb.) Vítali ju s otvoreným náručím (Vaj.) srdečne. Prišiel s prázdnymi rukami (Zgur.) bez darčekov. Šli s dôverou k nemu. (Taj.) Povedal so smiechom. (Kuk.) Roztvára s hurtom okenice. (Laz.) Čo videl, odohralo sa s takou náhlosťou ... (Vaj.) veľmi rýchle. Len s biedou mohli nás od veršíkov odučiť (Taj.) ťažko. S úľubou dlela pohľadom na retiazke. (Kuk.) S potešením počúvali. (Taj.) S vypätím vôle prešli chodník. do školy. (Laz.) Nejde všetko s kostolným poriadkom (Vaj.) spravodlivo, poctivo; chodiť s fľaškou po mlieko, s krčahom na vodu, s taškou na nákupy; chodiť s betlehemom, s fotografickým aparátom, s puškou; sedí s knihou; urobiť niečo s pomocou niekoho; kúpiť, predať so ziskom, pracovať s úspechom; študovať s vyznamenaním; dívať sa s otvorenými očami; Rozprával s ochotou. (Urb.) Povie pomaly, s dôrazom. (Vaj.); spievať s citom; Nedá sa s istotou tvrdiť. (Taj.) Môžu ju s čistým svedomím ohovárať. (Zgur.)
● s dovolením zdvorilostný výraz, keď žiadame niekoho o niečo, dovoľte; s prepáčením výraz, ktorým žiadame o prepáčenie; s odpustením výraz ospravedlňovania: I tak máte, s odpustením, žltú farbu. (Hruš.)
6. čas, súčasnosť s iným dejom: chodiť spať so sliepkami; vstávať so slnkom; S východom slnka pohnal ovce na pašu. (Ondr.) Ráno sa prebudil s lastovičkami. (Vaj.) S tým zadul vietor po jazere a drak zmizol (Dobš.) vtedy, v tom okamihu; rástol, vyrástol s ním; „Máš sa na čo tešiť!“ A s tým odišla (Žáry) to povediac. Prišiel vietor a s ním začal padať sneh. (Urb.)
7. podmienku: So suchým i mokré zhorí.
8. účel: ísť k lekárovi s dieťaťom, so zubami; ísť s niečím do opravy; obrátiť sa na niekoho s prosbou, so žiadosťou, s otázkou; prísť s dobrou novinou; prišiel s kyticou;
9. príčinu: ležať s nohou; S varením sa veľa zmešká. (Taj.); natrápiť sa s niekým, s niečím;
10. zreteľ, ohľad na niekoho al. niečo: Čo je s tvojou prácou? S každým pekne, s neveľa dôverne. (prísl.); s niekým, s niečím je veľa práce, starostí; poradiť si s niečím; Čo sa so mnou deje? — Čo je s tebou? — Čo sa s tým stalo? — Dajte nám s tým pokoj! — je s ním zle, koniec, amen; s niekým, s niečím nie je niečo v poriadku; Nebol som si s ňou na čistom. (Zúb.); mysli to s nami dobre; mať s niekým plány, zámery;
11. pridávanie, pripočítavanie: splácať niečo aj s úrokmi; Jedno s druhým pričapli mu rok. (Laz.)
12. predmet činnosti, čoho sa týka dej:
a. zásahový: hospodáriť, gazdovať, šetriť s niečím; disponovať niečím; poradiť si s niekým, s niečím; dať si s niečím rady, zachádzať s niekým, s niečím dobre, zle; lámať si s niečím hlavu; trápiť sa s niečím; hovor. seknúť, praštiť so všetkým znechutený prestať sa s niečím zapodievať; S Horovičom odrazu zakrútil sa svet. (Urb.); hodilo to s ním o zem; čľup s tým do vody, šup s tým do vreca;
b. obsahový: chváliť sa, chvastať sa, tajiť sa s niečím;
c. vzťahový: Kde sa mne rovnať s Andrejom! (Vaj.); začať, končiť so stavbou; Neodkladali so sobášom. (Jégé) Prestaň s takými rečami. (Laz.) Len von s tým! (Vaj.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.); počkať s úsudkom; počkať na niekoho s večerou; ponáhľať sa s prácou; deliť sa s niečím; obchodovať (obchod) s obuvou, s látkami; držať, sympatizovať s niekým; prísť, vytasiť sa s niečím; Čo si mám počať s raneným? (Vaj.); musí s pravdou (s farbou) von; Dolu s pánmi! (Smrč.) Bodaj aj s takým družstvom. (Laz.) Pod borovicu s ním! (Vaj.) Snívalo sa jej s hadmi (Tim.) o hadoch. Už sú tu s mliekom. (Zúb.) Je bezradný s celou svojou učenosťou. (Urb.)
s, ss, sss cit. napodobňuje syčanie
stíhať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť: Nebuzardar stíhal perzských špehúnov. (Fig.) Prichádza do Liptova, stíhajúc Rákocziho. (Kal.) Obzerá sa všade dookola, akoby ju niekto stíhal. (Tim.); šport. s. vedúcu skupinu (napr. cyklistov) doháňať;
2. (koho, čo, koho za čo) trestať: Porobil, čo nemal, za čo ho súd stíhal. (Tim.) Stíha lenivých, odmeňuje horlivých. (Sev.) Mojou povinnosťou je stíhať zradu. (Vans.) Trestné právo nestíha protiprávne zmýšľanie. (Luby); práv. disciplinárne, trestné stíhanie; s. podľa zákona;
3. (koho) postihovať, zasahovať, prenasledovať (o pohromách, nešťastí, zlom osude, kliatbe ap.): Nás stíhajú všelijaké starosti a trampoty dňa. (Vans.) Nech ma s kliatba stíha, keď nepoviem pravdu. (Vaj.) Hrozný Jehovah, ty bez milosrdenstva, čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia. (Kras.)
4. expr. (čo) striedať rýchlo jedno za druhým; nasledovať bezprostredne jedno za druhým: Porada stíhala poradu. (Jes.) Vlna tepla stíha vlnu. (Gráf) Jedno nešťastie stíha druhé.
5. hosp. (o koňovi) šliapať si pri behu zadnou nohou na prednú, byť stíhavý;
dok. k 2 stihnúť
symetria, -ie ž. súmernosť: os s-ie; pren. Sťa inžinier hľadal vo vašej záhrade a v obci s úhľadnosť — krásu — symetriu (Gab.) vyváženosť jednotlivých častí, harmóniu;
symetrický príd. vyznačujúci sa symetriou, súmerný: s. útvar; s-é umiestenie (Reis.);
symetricky prísl.: usporiadať niečo s.; symetricky rozostavené obloky (Vaj.);
symetričnosť i symetrickosť, -ti ž.