Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

rytmus -mu m. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: r. piesne, verša, pochodový r., r. skladby; bubnovať do r-mu, pohybovať sa v r-me;

rytmický príd.: r-á skladba, r-é tempo;

rytmicky prísl.: r. dýchať;

rytmickosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

rytmus ‑mu m.; rytmický; rytmicky prísl.; rytmickosť ‑i ž.

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

rytmus -mu m. ‹g›

1. pravidelné striedanie fáz nejakého deja; spôsob tohto striedania: tanečný, pochodový r.; tlieskať do r-u; hud. pravidelné členenie časového priebehu skladby striedaním prízvučných a neprízvučných dôb; lit. striedanie krátkych a dlhých al. prízvučných a neprízvučných slabík podľa istých pravidiel; lingv. isté pravidelné usporiadanie slovných prízvukov, dlhých slabík al. iných zvukových prvkov; biol. pravidelné striedanie určitých životných prejavov u živých organizmov; fyziol. srdcový r. striedanie systoly a diastoly; výtv. striedanie, opakovanie určitých prvkov

2. rytmy mn. zried. trochu zastar. verše

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

rytmus 1. pravidelné striedanie fáz istého deja; spôsob tohto striedania: rytmus piesne; bubnovať do rytmu • takt: vyklepávať takt; pohybovať sa do taktu

2. p. tempo 2

tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť tempo • rýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiť • hovor. švung: prísť do švungu

2. rytmický pohyb pri istej činnosti • rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytme • záber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

rytmus, -mu m. pravidelné striedanie fáz nejakého deja: r. práce, životný r.; Jula kolísal trhavý rytmus vlaku. (Gráf);

poet. pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných, dlhých a krátkych slabík vo verši: básnický r., r. verša;

hud. pravidelné striedanie ťažkých a ľahkých dôb: piesňový, tanečný r.; r. skladby; voľný r.; výtv. r. farieb

Morfologický analyzátor

rytmus podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) rytmus; (bez) rytmu; (k) rytmu; (vidím) rytmus; (hej) rytmus!; (o) rytme; (s) rytmom;

(štyri) rytmy; (bez) rytmov; (k) rytmom; (vidím) rytmy; (hej) rytmy!; (o) rytmoch; (s) rytmami;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

rytmus m gr pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných, dlhých a krátkych slabík vo verši: skladatel werssuw wimluwnj wersse a rithmy sklada pekne kob 1666; slowá skrze krátké rytmi predložené, ze zrcadla káznj swatého Bonawentury wytažené gsu mps 1777;
rytmový príd: rhytmus: rytmowy werss, piseň ks 1763