Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

ryba -y rýb ž. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: morské, riečne r-y; údené r-y

zdravý ako r. úplne; mlčať ako r. nič neprezradiť; od → hlavy r. smrdí; ani r., ani rak neprejavuje sa vyhranene; r. a hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná;

rybací, rybí príd.: r-ia polievka, r. tuk;

rybný príd.: r. priemysel;

rybka -y -biek, rybička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ryba ‑y rýb ž.; rybací, rybí; rybný

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rýbä, -äťa, mn. č. -ätá/-ence, -ät/-eniec str. hypok. malá, mladá rybka


ryba1, -y, rýb ž. šupinatý stavovec žijúci vo vode a dýchajúci žiabrami; kuch. údené, pečené, sušené, marinované r-y; r. na masle, r. v aspiku

skočiť ako r. bystro, pružne; plávať ako r. pekne a rýchlo; čerstvý, zdravý ako r. celkom zdravý a svieži; nemý ako r. nevravný, málovravný; mlčať ako r. a) nepreriecť ani slova; b) o človeku, ktorý vie zachovať tajomstvo; hádzať sa ako r. na suchu a) o neposednom človeku; b) o človeku, ktorý chce vybŕdnuť z veľmi ťažkého položenia; od hlavy r. smrdí (úsl.) chyby a nedostatky majú pôvod vo vedení; hosť a r. na tretí deň smrdí (prísl.) návšteva po troch dňoch sa omrzí, prestane byť príjemná, milá; ani r. ani rak o neurčitosti, o nevyhranenosti;

rybací i rybí, -ia, -ie príd.: r. tuk, r-ie mäso, r-ia polievka, r-ia múčka, r-ia konzerva;

rybný príd.: r. priemysel, r-é hospodárstvo, r-é podniky;

rybička, -y, -čiek i rybka, -y, -biek ž. zdrob. expr.

zdravý ako rybička celkom; byť ako rybka (rybička) svieži, čerstvý, vrtký;

rybisko, -a, -bísk str. i ž. zvel. expr.


ryba2, -y, rýb ž. typ. slang. tlačová chyba

Morfologický analyzátor

ryba podstatné meno, ženský rod

(jedna) ryba; (bez) ryby; (k) rybe; (vidím) rybu; (o) rybe; (s) rybou;

(dve) ryby; (bez) rýb; (k) rybám; (vidím) ryby; (o) rybách; (s) rybami;

rýbä s malá, mladá rybka: ribencze na warenye a smaženye den 8 žilina 1693–94; ma Paulus gak ribencze, tak rakj slobodne dat lapat radoľa 1715; urednikowi Očkageho wečera, karasi obecne, ribeniecz drobnich den 2 1/2, salatu, olega, octu den 5 žilina 1718; kačice nemagi se držetj w magerach blysko potokuw rybowich, nebo male rybence, z kterich wetssj bywagi, wilapawagi nn 18. st


ryba ž
1. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: ryb udlych rožnikow 9 orava 1611; pisces fluviales et lacustres: ryby potočne a gezerne op 1685; na wečer panu Žigowiniemu comisarowi rib suchich y swiežich obecnych; riby sproste den 75, hlawatka den 50 žilina 1710; 1712; mame slobodu yak w lowenj rib, rowne w polowanj huor s. ľupča 1747; salsamentarius: slana ryba; pisces vellere ex aqva: z udicu rybi lapati ks 1763
o zool biela r. belička obyčajná Alburnus alburnus: alburnus: biela ryba gu 1794; mečová r. mečiar obyčajný Xiphias gladius: xiphia: mečowá ryba ks 1763; ševcovská r. lieň obyčajný Tinca tinca: tinca: ljn: ssewcowska ryba ks 1763; červená r. plotica obyčajná Rutilus rutilus: rutilus: cžerwena ryba gu 1794; mnohonohá r. morská: osmonoh pobrežný Polypus vulgaris: polypus: mnohónoha ryba morská, která má mnohé nohi, stonoh ryba ks 1763; plaskawá r. morská solea obyčajná Solea vulgaris: solea: wélmy plaskawá ryba morská ks 1763
byť nemý ako r., mlčať ako r. nemá nehovoriť ani slovo; zachovávať tajomstvo: aposstolowe, kteri byli gako riby nemi, učzineni gsu wymluwni sq 1781; kdj wlcy kacyrsstj na owce dotiragi, tu nagemnik nechce mluwjtj, ale mlčj gako riba nema cs 18. st; v kalnej vode r-y loviť využívať príležitosť na vlastný úžitok: mam za to, že w kalneg wode k sweg strane ribj lowiti si chtel duh 1723; stať sa r-ám za pokrm utopiť sa: o, gak se obawam, abj otec mug ribam za pokrm se ňestal pt 1796; dať sa ulapiť ako r. vo vode naletieť na sľuby niekomu: dal sem se ulapit jak ryba ve vode, domnívajíce se, že mi dobre bude asl 1781; nge na samem chlebe, to gest na samich gedlach, mese, ribach a ginich gedlach žige člowek káz 18. st nemožno sa zaobísť bez Božieho slova, bez viery; weliké riby malé zžjragi sin 1678 silnejší vždy víťazí; giních príslowj gest, čo se kemu líbí; kemu ribi w pátek, a kemu gen hríbi be 1794 o nerovnosti; čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi; baršon se sobolem, halena s baranem zrownání své mívají, panj s poddanými, rak mezi rybami ne vždycky se zrovnají asl 1652 ľudia nerovnakého postavenia sa ťažko dohodnú; kto ma riby, ma chyby sin 1678 pre vedľajšie záujmy sa často zanedbávajú základné povinnosti;
rybací [-ba-, -bä-],
rybí, rybný, rybový príd: ribecze sudy 2 d. štubňa 1578 e; branchiae: plutwi ribaci np 17. st; ichtiopolis: ribni rinek lc 1707; sperma ceti: rybj tuk tt 1745; lapany ryb w gakychkolwek ribnych wodach bude zakazane belá 1773; klin, ktery neb z welmy twrdeg riby kosty, z drewa neb zeleza se priprawuge šd 1784; potrawa gegjch (kačíc) gest wsseliké zrno, ano rjbacje, slepačje a ginýho hidu cžrewá pl 1787; ova piscium: rybace ikri ld 18. st; rybowa polywka: wezmj 12 hlawek czybule, kyselich gablek, tolik, gak hruba ryba gest kk 1709; (kačice) nemagi se držetj w magerach blysko potokuw rybowich, nebo male rybence wilapawagi nn 18. st
svietiť ako rybacie oči jasne, lesklo: bywa učineny bily laton, skrz sal anatrom, skrze tu sul bywa mu ta černost odniata, kdy se tak dluho wary, pokud se neswietj gako rybace očy och 17. st; hnedky spadli z oču geho (kráľa) gako lupiny rybi a zrak mu gest nawrácen wp 1768
2.
Ryby ž pomn astron súhvezdie: znameni okruhlosti nebes, gegichžto gmena gsu: Sskopec, Byk, Bližency, Rak, Lew, Panna, Waha, Sstir, Strelec, Kozorožec, Wodnar, Ryby op 1685;
-ička, -ečka, -ka dem: k 1: Wassi Milosti ted posjlam rybek, jakich sem miti mohl cztirzicety krasňany 1562; gedna wec, co na mory plawcom welmi pressadzuge, gest ribecka nge wača ness gako dlan, po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici ms 1758; v tom bystrém Dunaji rybičky sa perú pv 1782; (Kristus) z dwema ribiczkamj pjet tisicz lidu nakrmil káz 18. st; z ribnikow wiber drobne ribky a ginde preloš, budu rast pr 18. st
• dal sem se ulapit gak ripka we wode pie 18. st naletel som na sľuby
P tpn ad fluvium Ribe turci pri blatnici 1244 cdsl; terra, que Riba vocatur obec ryba v honte, dnes ipolyszög v maďarsku 1244 cdsl; Rypka 1394; Ribki 1471 rybky vso; atpn Rybka branč 1573 u1; Michal Rybka orava 1625 u2


Ryby p.
ryba

ryba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ryba
G (bez) ryby
D (k) rybe
A (vidím) rybu
L (o) rybe
I (s) rybou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ryby
G (bez) rýb
D (k) rybám
A (vidím) ryby
L (o) rybách
I (s) rybami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RYBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 153×, celkový počet lokalít: 55, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 12×;
SILADICE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 11×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 8×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 7×;
MOŠOVCE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
HÁJNIKY (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 5×;
PASTUCHOV, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 5×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor