Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

ryba -y rýb ž. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: morské, riečne r-y; údené r-y

zdravý ako r. úplne; mlčať ako r. nič neprezradiť; od → hlavy r. smrdí; ani r., ani rak neprejavuje sa vyhranene; r. a hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná;

rybací, rybí príd.: r-ia polievka, r. tuk;

rybný príd.: r. priemysel;

rybka -y -biek, rybička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ryba ‑y rýb ž.; rybací, rybí; rybný

ryba ryby rýb ž.

-ba/681253±60320 5.88: substantíva ž. N sg. 152850→152796
+62
−54
hudba/10025 osoba/9854 túžba/7527 tvorba/7288 služba/6201 doba/5689 chyba/5336 výroba/5268 potreba/5176 choroba/4937 modlitba/4913 farba/4725 stavba/4089 výstavba/3923 izba/3604 voľba/3452 liečba/3408 spotreba/2953 podoba/2746 ryba/2568 hrozba/2138 svadba/2113 bomba/1848 sadzba/1847 chudoba/1777 hanba/1655→1697±13 skladba/1601 väzba/1535 baba/1333 maľba/1327 streľba/1314 Poruba/1163 kresba/1130 Štrba/1126 huba/1086 chodba/995 (169/25084)

živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediťexpr.: bedačiťbedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahyhovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovaliexpr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvinár. hriebať (Kálal)trpieť núdzuexpr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo bieduhovor. expr.: troškáriťtrochárčiťtrocháriť: troškária, trochária na malom majetkuexpr.: žobráčiťbrdárčiťkniž. strádať: celý život strádaliexpr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská)fraz.: žiť zo dňa na deňžiť z ruky do ústžiť ako ryba na suchu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rýbä, -äťa, mn. č. -ätá/-ence, -ät/-eniec str. hypok. malá, mladá rybka


ryba1, -y, rýb ž. šupinatý stavovec žijúci vo vode a dýchajúci žiabrami; kuch. údené, pečené, sušené, marinované r-y; r. na masle, r. v aspiku

skočiť ako r. bystro, pružne; plávať ako r. pekne a rýchlo; čerstvý, zdravý ako r. celkom zdravý a svieži; nemý ako r. nevravný, málovravný; mlčať ako r. a) nepreriecť ani slova; b) o človeku, ktorý vie zachovať tajomstvo; hádzať sa ako r. na suchu a) o neposednom človeku; b) o človeku, ktorý chce vybŕdnuť z veľmi ťažkého položenia; od hlavy r. smrdí (úsl.) chyby a nedostatky majú pôvod vo vedení; hosť a r. na tretí deň smrdí (prísl.) návšteva po troch dňoch sa omrzí, prestane byť príjemná, milá; ani r. ani rak o neurčitosti, o nevyhranenosti;

rybací i rybí, -ia, -ie príd.: r. tuk, r-ie mäso, r-ia polievka, r-ia múčka, r-ia konzerva;

rybný príd.: r. priemysel, r-é hospodárstvo, r-é podniky;

rybička, -y, -čiek i rybka, -y, -biek ž. zdrob. expr.

zdravý ako rybička celkom; byť ako rybka (rybička) svieži, čerstvý, vrtký;

rybisko, -a, -bísk str. i ž. zvel. expr.


ryba2, -y, rýb ž. typ. slang. tlačová chyba

černidlový príd
L. zool č. ryba: sépia obyčajná Sepia officinalis: černjdlowá ryba, proto tak nazvaná, že kdiž gi kdo prenasleduge, černidlo ze sebe pausstj, a tak se skrýwá (BH 1798)


rýbä s malá, mladá rybka: ribencze na warenye a smaženye den 8 (ŽILINA 1693-94); ma Paulus gak ribencze, tak rakj slobodne dat lapat (RADOĽA 1715); urednikowi Očkageho wečera, karasi obecne, ribeniecz drobnich den 2 1/2, salatu, olega, octu den 5 (ŽILINA 1718); kačice nemagi se držetj w magerach blysko potokuw rybowich, nebo male rybence, z kterich wetssj bywagi, wilapawagi (NN 18. st)


ryba ž
1. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: ryb udlych rožnikow 9 (ORAVA 1611); pisces fluviales et lacustres: ryby potočne a gezerne (OP 1685); na wečer panu Žigowiniemu comisarowi rib suchich y swiežich obecnych; riby sproste den 75, hlawatka den 50 (ŽILINA 1710; 1712); mame slobodu yak w lowenj rib, rowne w polowanj huor (S. ĽUPČA 1747); salsamentarius: slana ryba; pisces vellere ex aqva: z udicu rybi lapati (KS 1763)
L. zool biela r. belička obyčajná Alburnus alburnus: alburnus: biela ryba (GU 1794); mečová r. mečiar obyčajný Xiphias gladius: xiphia: mečowá ryba (KS 1763); ševcovská r. lieň obyčajný Tinca tinca: tinca: ljn: ssewcowska ryba (KS 1763); červená r. plotica obyčajná Rutilus rutilus: rutilus: cžerwena ryba (GU 1794); mnohonohá r. morská: osmonoh pobrežný Polypus vulgaris: polypus: mnohónoha ryba morská, která má mnohé nohi, stonoh ryba (KS 1763); plaskawá r. morská solea obyčajná Solea vulgaris: solea: wélmy plaskawá ryba morská (KS 1763)
F. byť nemý ako r., mlčať ako r. nemá nehovoriť ani slovo; zachovávať tajomstvo: aposstolowe, kteri byli gako riby nemi, učzineni gsu wymluwni (SQ 1781); kdj wlcy kacyrsstj na owce dotiragi, tu nagemnik nechce mluwjtj, ale mlčj gako riba nema (CS 18. st); v kalnej vode r-y loviť využívať príležitosť na vlastný úžitok: mam za to, že w kalneg wode k sweg strane ribj lowiti si chtel (DuH 1723); stať sa r-ám za pokrm utopiť sa: o, gak se obawam, abj otec mug ribam za pokrm se ňestal (PT 1796); dať sa ulapiť ako r. vo vode naletieť na sľuby niekomu: dal sem se ulapit jak ryba ve vode, domnívajíce se, že mi dobre bude (ASL 1781); nge na samem chlebe, to gest na samich gedlach, mese, ribach a ginich gedlach žige člowek (Káz 18. st) nemožno sa zaobísť bez Božieho slova, bez viery; weliké riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší vždy víťazí; giních príslowj gest, čo se kemu líbí; kemu ribi w pátek, a kemu gen hríbi (BE 1794) o nerovnosti; čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi; baršon se sobolem, halena s baranem zrownání své mívají, panj s poddanými, rak mezi rybami ne vždycky se zrovnají (ASL 1652) ľudia nerovnakého postavenia sa ťažko dohodnú; kto ma riby, ma chyby (SiN 1678) pre vedľajšie záujmy sa často zanedbávajú základné povinnosti; rybací [-ba-, -bä-], rybí, rybný, rybový príd: ribecze sudy 2 (D. ŠTUBŇA 1578 E); branchiae: plutwi ribaci (NP 17. st); ichtiopolis: ribni rinek (LC 1707); sperma ceti: rybj tuk (TT 1745); lapany ryb w gakychkolwek ribnych wodach bude zakazane (BELÁ 1773); klin, ktery neb z welmy twrdeg riby kosty, z drewa neb zeleza se priprawuge (ŠD 1784); potrawa gegjch (kačíc) gest wsseliké zrno, ano rjbacje, slepačje a ginýho hidu cžrewá (PL 1787); ova piscium: rybace ikri (LD 18. st); rybowa polywka: wezmj 12 hlawek czybule, kyselich gablek, tolik, gak hruba ryba gest (KK 1709); (kačice) nemagi se držetj w magerach blysko potokuw rybowich, nebo male rybence wilapawagi (NN 18. st)
F. svietiť ako rybacie oči jasne, lesklo: bywa učineny bily laton, skrz sal anatrom, skrze tu sul bywa mu ta černost odniata, kdy se tak dluho wary, pokud se neswietj gako rybace očy (OCh 17. st); hnedky spadli z oču geho (kráľa) gako lupiny rybi a zrak mu gest nawrácen (WP 1768)
2. Ryby ž pomn astron súhvezdie: znameni okruhlosti nebes, gegichžto gmena gsu: Sskopec, Byk, Bližency, Rak, Lew, Panna, Waha, Sstir, Strelec, Kozorožec, Wodnar, Ryby (OP 1685); -ička, -ečka, -ka dem: k 1: Wassi Milosti ted posjlam rybek, jakich sem miti mohl cztirzicety (KRASŇANY 1562); gedna wec, co na mory plawcom welmi pressadzuge, gest ribecka nge wača ness gako dlan, po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici (MS 1758); v tom bystrém Dunaji rybičky sa perú (PV 1782); (Kristus) z dwema ribiczkamj pjet tisicz lidu nakrmil (Káz 18. st); z ribnikow wiber drobne ribky a ginde preloš, budu rast (PR 18. st)
F. dal sem se ulapit gak ripka we wode (Pie 18. st) naletel som na sľuby
P. tpn ad fluvium Ribe (v Turci pri Blatnici 1244 CDSl); terra, que Riba vocatur obec Ryba v Honte, dnes Ipolyszög v Maďarsku 1244 CDSl; Rypka ( 1394); Ribki ( 1471 Rybky VSO);
x. atpn Rybka (BRANČ 1573 U1); Michal Rybka (ORAVA 1625 U2)


Ryby p. ryba

ryba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) ryba
G (bez) ryby
D (k) rybe
A (vidím) rybu
L (o) rybe
I (s) rybou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ryby
G (bez) rýb
D (k) rybám
A (vidím) ryby
L (o) rybách
I (s) rybami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko RYBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 153×, celkový počet lokalít: 55, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 12×;
SILADICE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 11×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 8×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 7×;
MOŠOVCE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
HÁJNIKY (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 5×;
PASTUCHOV, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 5×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 5×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a iných druhov rýb dorades et autres espèces
ako sa ulovené ryby lesquelles les poissons comme
a poznal reč rýb et connaissait le langage des poissons
a ryby, ktorých teplota et les poissons, dont la température
napoly ženy, napoly ryby moitié femmes et moitié poissons
niektoré z tých rýb quelques-uns de ces poissons
obojživelníky a ryby, ktorých amphibies et les poissons, dont
svoje brehy, svoje ryby ses rives, ses poissons
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu