Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ryba -y rýb ž. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: morské, riečne r-y; údené r-y

● zdravý ako r. úplne; mlčať ako r. nič neprezradiť; od → hlavy r. smrdí; ani r., ani rak neprejavuje sa vyhranene; r. a hosť na tretí deň smrdí dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná;

rybací, rybí príd.: r-ia polievka, r. tuk;

rybný príd.: r. priemysel;

rybka -y -biek, rybička -y -čiek ž. zdrob.

rybací -cia -cie, rybí -bia -bie príd.

ryba¹, -y, rýb ž. šupinatý stavovec žijúci vo vode a dýchajúci žiabrami; kuch. údené, pečené, sušené, marinované r-y; r. na masle, r. v aspiku

● skočiť ako r. bystro, pružne; plávať ako r. pekne a rýchlo; čerstvý, zdravý ako r. celkom zdravý a svieži; nemý ako r. nevravný, málovravný; mlčať ako r. a) nepreriecť ani slova; b) o človeku, ktorý vie zachovať tajomstvo; hádzať sa ako r. na suchu a) o neposednom človeku; b) o človeku, ktorý chce vybŕdnuť z veľmi ťažkého položenia; od hlavy r. smrdí (úsl.) chyby a nedostatky majú pôvod vo vedení; hosť a r. na tretí deň smrdí (prísl.) návšteva po troch dňoch sa omrzí, prestane byť príjemná, milá; ani r. ani rak o neurčitosti, o nevyhranenosti;

rybací i rybí, -ia, -ie príd.: r. tuk, r-ie mäso, r-ia polievka, r-ia múčka, r-ia konzerva;

rybný príd.: r. priemysel, r-é hospodárstvo, r-é podniky;

rybička, -y, -čiek i rybka, -y, -biek ž. zdrob. expr.

● zdravý ako rybička celkom; byť ako rybka (rybička) svieži, čerstvý, vrtký;

rybisko, -a, -bísk str. i ž. zvel. expr.

rybí p. ryba²

ryba ž
1. šupinatý vodný stavovec dýchajúci žiabrami a pohybujúci sa plutvami: ryb udlych rožnikow 9 (ORAVA 1611); pisces fluviales et lacustres: ryby potočne a gezerne (OP 1685); na wečer panu Žigowiniemu comisarowi rib suchich y swiežich obecnych; riby sproste den 75, hlawatka den 50 (ŽILINA 1710; 1712); mame slobodu yak w lowenj rib, rowne w polowanj huor (S. ĽUPČA 1747); salsamentarius: slana ryba; pisces vellere ex aqva: z udicu rybi lapati (KS 1763)
L. zool biela r. belička obyčajná Alburnus alburnus: alburnus: biela ryba (GU 1794); mečová r. mečiar obyčajný Xiphias gladius: xiphia: mečowá ryba (KS 1763); ševcovská r. lieň obyčajný Tinca tinca: tinca: ljn: ssewcowska ryba (KS 1763); červená r. plotica obyčajná Rutilus rutilus: rutilus: cžerwena ryba (GU 1794); mnohonohá r. morská: osmonoh pobrežný Polypus vulgaris: polypus: mnohónoha ryba morská, která má mnohé nohi, stonoh ryba (KS 1763); plaskawá r. morská solea obyčajná Solea vulgaris: solea: wélmy plaskawá ryba morská (KS 1763)
F. byť nemý ako r., mlčať ako r. nemá nehovoriť ani slovo; zachovávať tajomstvo: aposstolowe, kteri byli gako riby nemi, učzineni gsu wymluwni (SQ 1781); kdj wlcy kacyrsstj na owce dotiragi, tu nagemnik nechce mluwjtj, ale mlčj gako riba nema (CS 18. st); v kalnej vode r-y loviť využívať príležitosť na vlastný úžitok: mam za to, že w kalneg wode k sweg strane ribj lowiti si chtel (DuH 1723); stať sa r-ám za pokrm utopiť sa: o, gak se obawam, abj otec mug ribam za pokrm se ňestal (PT 1796); dať sa ulapiť ako r. vo vode naletieť na sľuby niekomu: dal sem se ulapit jak ryba ve vode, domnívajíce se, že mi dobre bude (ASL 1781); nge na samem chlebe, to gest na samich gedlach, mese, ribach a ginich gedlach žige člowek (Káz 18. st) nemožno sa zaobísť bez Božieho slova, bez viery; weliké riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší vždy víťazí; giních príslowj gest, čo se kemu líbí; kemu ribi w pátek, a kemu gen hríbi (BE 1794) o nerovnosti; čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi; baršon se sobolem, halena s baranem zrownání své mívají, panj s poddanými, rak mezi rybami ne vždycky se zrovnají (ASL 1652) ľudia nerovnakého postavenia sa ťažko dohodnú; kto ma riby, ma chyby (SiN 1678) pre vedľajšie záujmy sa často zanedbávajú základné povinnosti; rybací [-ba-, -bä-], rybí, rybný, rybový príd: ribecze sudy 2 (D. ŠTUBŇA 1578 E); branchiae: plutwi ribaci (NP 17. st); ichtiopolis: ribni rinek (LC 1707); sperma ceti: rybj tuk (TT 1745); lapany ryb w gakychkolwek ribnych wodach bude zakazane (BELÁ 1773); klin, ktery neb z welmy twrdeg riby kosty, z drewa neb zeleza se priprawuge (ŠD 1784); potrawa gegjch (kačíc) gest wsseliké zrno, ano rjbacje, slepačje a ginýho hidu cžrewá (PL 1787); ova piscium: rybace ikri (LD 18. st); rybowa polywka: wezmj 12 hlawek czybule, kyselich gablek, tolik, gak hruba ryba gest (KK 1709); (kačice) nemagi se držetj w magerach blysko potokuw rybowich, nebo male rybence wilapawagi (NN 18. st)
F. svietiť ako rybacie oči jasne, lesklo: bywa učineny bily laton, skrz sal anatrom, skrze tu sul bywa mu ta černost odniata, kdy se tak dluho wary, pokud se neswietj gako rybace očy (OCh 17. st); hnedky spadli z oču geho (kráľa) gako lupiny rybi a zrak mu gest nawrácen (WP 1768)
2. Ryby ž pomn astron súhvezdie: znameni okruhlosti nebes, gegichžto gmena gsu: Sskopec, Byk, Bližency, Rak, Lew, Panna, Waha, Sstir, Strelec, Kozorožec, Wodnar, Ryby (OP 1685); -ička, -ečka, -ka dem: k 1: Wassi Milosti ted posjlam rybek, jakich sem miti mohl cztirzicety (KRASŇANY 1562); gedna wec, co na mory plawcom welmi pressadzuge, gest ribecka nge wača ness gako dlan, po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici (MS 1758); v tom bystrém Dunaji rybičky sa perú (PV 1782); (Kristus) z dwema ribiczkamj pjet tisicz lidu nakrmil (Káz 18. st); z ribnikow wiber drobne ribky a ginde preloš, budu rast (PR 18. st)
F. dal sem se ulapit gak ripka we wode (Pie 18. st) naletel som na sľuby
P. tpn ad fluvium Ribe (v Turci pri Blatnici 1244 CDSl); terra, que Riba vocatur obec Ryba v Honte, dnes Ipolyszög v Maďarsku 1244 CDSl; Rypka ( 1394); Ribki ( 1471 Rybky VSO);
x. atpn Rybka (BRANČ 1573 U1); Michal Rybka (ORAVA 1625 U2)